{"guid": "0274119c-0162-4357-9e7a-c4c4bca32084:1d958a26-a0eb-4f7c-9db3-b2ed75404c28", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1", "spisova_znacka": "15CoP/42/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoP/42/2026 z 16. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. júna 2026, sp. zn. 15CoP/42/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1", "identifikacne_cislo": "8325201252", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Morozová Nemcová", "sudca_id": 67, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-morozova-nemcova-67", "datum_vydania": "2026-06-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d958a26-a0eb-4f7c-9db3-b2ed75404c28", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n15CoP/42/2026\n8325201252\n16. 06. 2026\nJUDr. Katarína Morozová Nemcová\nECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej\na členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci starostlivosti súdu\no maloleté dieťa M. C., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny C., za účasti otca M. C., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX C., právne\nzastúpeného JUDr. Karin Bilou, advokátkou so sídlom v Humennom, advokátska kancelária, Kukorelliho\n1505/52, 066 01 Humenné, o návrhu matky V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C.,\nprávne zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Lipová 1, 066 01\nHumenné, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné\nč. k. 8P/87/2025 - 138 zo dňa 22.10.2025, takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet konania\n1.\nMatka podala návrh 14.5.2025 na zvýšenie výživného pre maloletého M. zo strany otca zo sumy\n350 eur na sumu 450 eur mesačne od podania návrhu.\nOtec sa v písomnom vyjadrení z 13.10.2025 vyjadril, že jeho príjem je nakoľko zamestnaný v trvalom\npracovnom pomere vo firme O. V. S. W. od 30.9.2024 vo výške 2 450 eur mesačne. Nesúhlasil so\nzvýšením výživného, pretože mu má pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť spolu s partnerkou, s ktorou\nžije v W..\nKolízny opatrovník sa vyjadril na pojednávaní, že by prijal, aby medzi rodičmi maloletého M. došlo k\nuzavretiu dohody ohľadom výživného.\nII. Obsah napadnutého rozhodnutia\n2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 8P/87/2025 - 138 dňa\n22.10.2025 tak, že:\nI. Súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.\nII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.\n\n3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o\nrodine, konkrétne § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a zároveň rozhodol\no trovách konania v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového polia.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že po vykonanom dokazovaní\ndospel k záveru, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletého M. v auguste\n2022 nedošlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.\nPoukázal pritom na to, že otec v konaní o rozvod manželstva uvádzal príjem približne 2500 eur a podľa\nvýplatných pások za obdobie od 10. mesiaca 2024 do siedmeho mesiaca 2025 jeho priemerný príjem\nje vo výške 2585,49 eur mesačne. Z toho vyplýva, že nie je preukázané podstatné zvýšenie príjmu otca\nako to deklarovala matka v podanom návrhu.\nZároveň súd prvej inštancie poukázal na výdavky, ktorými argumentovala v návrhu matka na maloletého\nM., ktoré predstavujú sumu 551 eur mesačne, z toho sumu 350 eur mesačne ako výživné platí otec na\nmaloletého M., čo predstavuje 63,5 % z celkových nákladov na dieťa.\nĎalej súd prvej inštancie argumentoval tým, že výživné určené posledným súdnym rozhodnutím\npovažuje za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam\notca, pretože vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má okrem otca aj matka. Súd vykonané dokazovanie\npovažoval za dostatočné pre úplné zistenie skutočného stavu, preto ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania nevykonal a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.\nIII. Odvolanie matky a vyjadrenie účastníkov\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, a to prostredníctvom právnej zástupkyne\nzo dňa 30.11.2025, v ktorom uviedla, že s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a\nh) CSP podáva proti výroku I. rozsudku odvolanie a zároveň argumentuje aj ustanovením § 2 ods.\n1 Civilného mimosporového poriadku, pretože súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa odvolateľky rozsudok nie vydaný v súlade s najlepším záujmom maloletého syna, pretože\nsúd nesprávne vypočítal a posúdil, ako aj vyhodnotil príjem otca, resp. jeho potencionálne možnosti\ndosahovať príjem, ako aj jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a výdavky maloletého M. na\ndruhej strane. V celom rozsahu matka zotrváva na svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch\nna pojednávaniach, pričom argumentuje tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, kedy\npracoval otec v W. v spoločnosti N. G. P. N., kde bol otcom uvádzaný mesačný príjem 2500 eur\nsa jeho príjmy zmenili. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8P/132/2022\ndokladoval príjem v roku 2022 vo výške 2480 eur a ďalšie obdobia po roku 2022 sumou 1815 eur\nmesačne. Matka má za to, že mesačný príjem otca počas predchádzajúceho súdneho konania bol\núčelovo otcom znižovaný. V predmetnom súdnom konaní otec uviedol, že dlhodobo žije a pracuje v W.\na že od 30.9.2024 je zamestnaný v spoločnosti O. V. S. W. a jeho mesačný príjem bol za jednotlivé\nmesiace roku 2024, resp. 2025 okolo 4500 eur . Matka vyslovila názor, že skutočný príjem otca v\nobdobí rozhodnom pri určovaní výšky výživného nebol súdom prvej inštancie správne určený, vypočítaný\na následne zohľadnený v skutočnej výške pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletého syna.\nZároveň uviedla, že nemôže zostať bez povšimnutia ani to, ako sa po začatí konania o výživnom,\nhlavne, keď sa otec dozvedel o prebiehajúcom súdnom konaní, mohol znižovať príjem oproti roku 2024\nv roku 2025, a to bol ponížený tento príjem až o 1328 eur. Matka poukázala na bod 20 odôvodnenia\nrozsudku s tým, že súd uvádza, že otec predložil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že za prenájom\njednoizbového bytu v W. platí 1138 eur a posledné mesiace býva s priateľkou, ktorá sa podľa jeho\ntvrdení podieľa na úhrade polovice nákladov na bývanie. Okrem platieb za byt má vysoké náklady\nna pohonné hmoty, na stravu, na oblečenie, na hygienu, pričom podľa súdu prvej inštancie má byť\npochopiteľné, že na Slovensko cestuje aj preto, aby sa stretol so synom a mohol s ním stráviť čas,\nminimálne štyrikrát do roka, čo predstavuje každú cestu vo výške 700 eur. K vyššie uvedenému matka\npoukázala na to, že otec v prenajatom byte dlhodobo žije s priateľkou. Výdaje sú napoly. K zvýšeným\nnákladom na pohonné hmoty dochádza podľa nej cestou do práce denne, pričom matka uvádza,\nže výdavky súd prvej inštancie neskúmal v dostatočnej miere a uspokojil sa len s tvrdením otca. K\nnavýšeniu cien potravín a reštauračných služieb, čo argumentoval otec výdajom vo výške približne 600\neur mesačne matka uvádza, že nie sú reálne ani prijateľné a ide o nadhodnotenie výdavkov zo strany\n\notca, pretože potraviny v zahraničí je možné zakúpiť v rovnakej cenovej výške ako na Slovensku. Čo\nsa týka cestovania štyrikrát ročne, matka argumentuje tým, že súd prvej inštancie pochybil, keď tento\nvýdaj pomerne nerozpočítal minimálne na dve osoby cestujúce na Slovensko, a to otca a jeho priateľku.\nĎalej k výdavkom otca ohľadom platieb za hypotekárny úver vo výške 497,72 eur mesačne argumentuje\nmatka, že otec riadne bez pochybností nevysvetlil dôvod čerpania tohto výlučného úveru otca, pričom\nspoločný úver účastníkov konania patriaci do BSM nejde. Matka namietala tvrdenia otca, že úver má byť\nčerpaný z dôvodu plánovanej výplaty vyrovnávacieho podielu matky zo zaniknutého BSM, toto namieta\nmatka, pričom otec, len pre účely súdneho konania účelovo deklaroval toto tvrdenie a reálny záujem\nna samotnom vyporiadaní BSM otec nemá.\nTo, že platí hypotéku za dom v X., ktorý je stále BSM a platí ho aj za matku maloletého syna, táto uvádza,\nže podľa ustálenej judikatúry, ak jeden z rodičov v súdnom konaní o výživnom prezentuje výdaj zo\nspoločného úveru, ktorý platí v rámci BSM, tento výdaj pri určovaní výšky výživného sa nemá prihliadať,\na to z dôvodu, že tento záväzok je predmetom konania o vysporiadanie BSM. Čo sa týka výdavkov\nohľadom platieb za vodu, plyn v dome v X., užíva spolu s priateľkou tento dom preto, aj výdaje by sa\nmali deliť na polovicu. Čo sa týka výdavkov otca matka uvádza, že nepreukázal otec pravidelné úhrady\nnákladov na nájom v W., predložil iba nájomnú zmluvu.\nArgumentovala ďalej poukazom na bod 21 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie\nargumentuje, že po vykonanom dokazovaní od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre\nmaloletého od augusta 2022 nedošlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by mala\nodôvodňovať zvýšenie výživného. Matka túto skutočnosť namieta a poukazuje na to, že súd prvej\ninštancie nevykonal dôkazy navrhované v konaní. Neustálil ani výšku mesačného príjmu otca. Matka\nmá za to, že pri ustaľovaní výšky príjmu otca by mal vychádzať z príjmu z augusta a septembra 2025.\nNamieta nesprávne a neúplne určený príjem otca za roky 2022 až 2025. Argumentuje tým, že otec\npoukázal na to, že nemá dostatok finančných prostriedkov, matka má však za to, že dosahuje vysoké\npríjmy, avšak otec používa finančné prostriedky iba pre vlastnú potrebu. K navýšeniu príjmov matky v\nporovnaní s rokom 2022 matka uvádza, že z príjmu rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté\ndeti by nedokázala bez pomoci rodiny uhradiť všetky náklady na maloletého M.. Opätovne uvádza, že\njej mesačné výdavky, a to nájom 500 eur, ako aj pri prepočte na 4 osoby predstavuje na jednu osobu\n125 eur, pričom žije v domácnosti s maloletým M., svojim priateľom a maloletou V., ktorá pochádza\nzo vzťahu s priateľom. Zároveň súd prvej inštancie uvádza, že považuje za opodstatnené výdavky na\nmaloletého syna vo výške 551 eur mesačne a poukazuje na to, že otec platí výživné vo výške 350\neur. Matka argumentuje tým, že s uvedeným spochybnením výdavkov na maloletého M. nesúhlasí a\nopätovne uvádza, že pravidelné výdavky na maloletého M. sú vo výške oveľa vyššie ako 551 eur, pričom\ndôvodí, že podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom výška\nvýživného pre dieťa vo veku 9 rokov pri jednej vyživovacej povinnosti je 20 % z čistého príjmu, teda\nz 2585,49 eur suma 517,09 eur mesačne. Ďalej matka uviedla v odvolaní, že otec okrem výživného\nna maloletého syna neuhradil a neuhrádza k rukám matky žiadne iné finančné sumy. Takisto uviedla,\nže k zmene pomerov došlo na strane otca, ako aj na strane maloletého syna. K nepreukázaným a\núčelovo tvrdeným výdavkom otca, ktoré súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil matka uviedla, že ide\no tendenčne a účelovo navýšené výdavky zo strany otca. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval,\nkeď vyhodnotil výdavky otca, ktorý si má v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť voči synovi. Tieto\nnemôžu byť zohľadnené na úkor výživného pre maloletého M.. Súd prvej inštancie mal výdavky otca\nhodnotiť ako neúmerne vysoké a určiť matkou požadovanú výšku požadovanú výšku výživného tak, ako\nbolo uvedené v návrhu.\nMatka nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení príjmu a výdavkov matky a maloletého\nsyna, ako aj pri hodnotení výšky mesačného príjmu otca. Matka má za to, že súdom prvej inštancie\nneboli správne zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré súdu prvej inštancie matka riadne preukázala\nvo veciach financovania výdavkov na maloletého M.. Tento sa potrebuje plnohodnotne stravovať,\njeho výdavky na školu, zdravotnú starostlivosť, hygienu, oblečenie, obuv, krúžky, šport a voľnočasové\naktivity sú oveľa vyššie ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie. Poukázala na príslušné ustanovenia\nCivilného mimosporového poriadku, ako aj Zákona o rodine § 36, § 62 ods. 1, ods. 5, § 75 Zákona o\nrodine a argumentovala v závere odvolania tým, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou\npovinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa zrodilo v manželstve alebo\nmimo neho.\nPri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu podľa matky najlepší záujem maloletého\ndieťaťa. Vzhľadom na uvedené dôvody v záujme rešpektovania zákonného práva maloletého M. na\nzvýšené výživné v rozsahu určenom zákone, spravodlivo a bez akýchkoľvek pochybností, nejasnosti\na s prihliadnutím na svojvoľné a účelové konanie otca matka navrhla, aby odvolací súd odvolaním\n\nnapadnutý výrok I. zmenil tak, že vyhovie návrhu matky, resp., aby rozsudok odvolaním napadnutého\nvýroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n6. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne otec podaním zo dňa\n11.1.2026 a argumentoval tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia rozsudku,\npričom jeho priemerný príjem, tak ako ho deklaroval v prebiehajúcom konaní, je vo výške 2585 eur\na príjem otca v čase rozvodu rodičov maloletého M. bol vo výške 2500 eur mesačne. Nesúhlasí s\nvyjadrením matky v podanom odvolaní, že otec maloletého M. nezdokladoval súdu jeho príjmy a jeho\nvýdaje. Výplatné pásky zdokladoval otec za posledných 12 mesiacov elektronicky spolu s vyjadrením\nzo dňa 13.10.2025, pričom v mesiaci september bol PN v dôsledku popálenia ruky. Čo sa týka nákladov\notca na Z. V. S. W., tieto uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2025 a skutočnosť, že medzi\nmatkou a otcom maloletého je vedené konanie o vysporiadaní BSM sa zakladá na pravde, avšak\nnáklady na nehnuteľnosť, t.j. rodinný dom v X., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch bývalých\nmanželov musí uhrádzať otec maloletého. K užívaniu nehnuteľnosti jeho priateľkou sa otec vyjadril,\nže na pojednávaní a podanom vyjadrení v priebehu pojednávania uviedol, že priateľka sa v tejto\nnehnuteľnosti nachádza len na návšteve, trvalo žije vo svojom byte, ktorý na Slovensku má. Náklady na\ncestovanie otca sú preto nákladmi nielen otca, ale aj nákladmi priateľky, považuje otec za tvrdenie zo\nstrany matky za neúčelné. Čo sa týka vyjadrenia, že náklady v W. by mali prepočítavať na dve osoby,\notec uviedol už na pojednávaní 22.10.2025, že náklady na bývanie uhrádza spolu s priateľkou. Zároveň\nsa vyjadril aj k tomu, že nezdokladoval súdu dostatočne výdavky za cestovanie denno-denne do práce,\npričom uviedol otec, že súdu predložil bločky za pohonné hmoty, teda benzín, ako aj výdavky za cestu\nna Z. R. W. a späť transferom a loďou W.D. - Z.. Tieto uvádzal ako výdavok obidvoch.\n7. Čo sa týka nákladov na maloletého M., ktoré vyhodnotil súd za opodstatnené, otec uviedol, že sa\nv plnom rozsahu stotožňuje s prepočtom súdu prvej inštancie ohľadom nákladov na maloletého syna,\npričom uvedené náklady boli presne vyšpecifikované a číselne uvedené súdom prvej inštancie. Súd\nustálil výdavky na maloletého vo výške 551 eur mesačne, z čoho otec platí 350 eur na výživné, čo je\n63,5 % jeho mesačných nákladov. V roku 2022 mal maloletý M. 6 rokov, teda v čase rozhodovania a\nv čase súčasného rozhodovania v roku 2025 navštevuje prvý stupeň základnej školy, takže sa plne\nstotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatuje, že nemal preukázanú podstatnú zmenu\npomerov na strane maloletého M.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zo zásady nezameniteľnosti\nsúdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo\nlen vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, ku ktorej podľa otca v súčasnom konaní nedošlo.\nNa základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v\nspojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil ako vecne správne odvolaním napadnutý výrok I. rozsudku Okresného\nsúdu Humenné, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého M..\n8. Matka sa vyjadrila písomným podaním prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 10.2.2026 k\nvyjadreniu otca, ktorá argumentuje, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne rozsudkom z 22.10.2025.\nMatka v celom rozsahu nesúhlasí a namieta účelové, tendenčné nepreukázané tvrdenia otca uvedené\nvo vyjadrení zo dňa 11.1.2026, pričom trvá na podanom odvolaní voči výroku I. rozsudku. Okrem iného\nz vyjadrenia otca podľa nej nie sú preukázané tvrdenia otca, tieto považuje za nedôvodné, pričom\nsa matka viackrát vyjadrovala a účinne vyvrátila a preukázala opak tvrdení otca. Zotrváva v celom\nrozsahu na svojich vyjadreniach a opätovne uvádza, že záujem otca o maloletého syna nie je skutočný,\nje predstieraný, nezaujíma sa o neho a na jeho výživu k rukám matky nad rámec súdom určeného\nvýživného neprispieva ničím.\nPriemerný príjem otca v konaní nebol preukázaný riadne a bez pochybností, pričom v odvolaní sa\nvyjadrila k výpočtu príjmu otca, ako aj k porovnávaniu pomerov na strane otca z predchádzajúcich\nobdobí. Matka k argumentácii otca, že zo zdravotných dôvodov mal byť nútený opustiť prácu z\npôvodného zamestnania podľa nej nebolo toto preukázané. Ďalej zopakovala všetky vyjadrenia,\nktoré uviedla v odvolaní, pričom sa vyjadrila k spôsobu neúčelného, neúplného a nie dôkladného\nzdokladovania dokladov o príjme otca zo strany súdu. K bodu 2 vyjadrenia otca matka uvádza, že k\nprebiehajúcemu konaniu o vysporiadaní BSM po rozvode manželstva sa matka vyjadrovala vo svojom\nvyjadrení, na tom trvá. Zároveň uviedla, že tvrdenie otca o tom, že jeho priateľka sa v spoločnej\nnehnuteľnosti nachádza len na návšteve sa nezakladajú na pravde. Náklady na cesty otca na Slovensko,\nktoré absolvuje 3 až 4- krát ročne matka namietala z dôvodu, že ide o výdavky pre dve osoby a\nnielen pre otca samotného. Matka je zaskočená vyjadrením otca, ktorý sa za každú cenu snaží v\ntomto konaní prezentovať svoju osobu v pozitívnom svetle. Otec namietal, spochybňoval výdavky na\n\nmaloletého syna na Slovensku, pričom nesúhlasil ani s prestupom maloletého syna na inú základnú\nškolu. Matka uviedla, že priateľka s otcom žije dlhodobo v spoločnej domácnosti v W.Á., a preto je\nnamieste pomerné rozpočítanie výdavkov. S vykonštruovaným tvrdením otca o výdavkoch na pohonné\nhmoty sa už k tomuto vyjadrovala. K nákladom matky v roku 2025 oproti roku 2022 opätovne matka\nuvádza, že počas troch rokov ceny potravín, bývania, energií neustále narastajú. Čo sa týka výdavkov\nna maloletého M., k týmto sa vyjadrila a preukázala, presne popísala výdavky na maloletého syna. Má\nza to, že po nesprávnom prepočte a súčte neúmerne ponížených nákladov maloletého syna súd prvej\ninštancie nesprávne ustálil výdavky na maloletého vo výške 551 eur. Poukázala na to, že od roku 2022,\nv čase posledného rozhodovania, nemala vedomosť o výdavkoch na maloletého syna s nástupom na\nI. stupeň základnej školy. Pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má podľa matky najvyššiu prioritu\nnajlepší záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené dôvody v záujme rešpektovania zákonného\npráva maloletého M. na zvýšenie výživného navrhla napadnutý výrok I. rozsudku zmeniť tak, že vyhovie\nnávrhu matky, resp., aby rozsudok odvolaním matky v napadnutom I. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n9. K podanej replike vyjadrenia matky sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne písomným\nstanoviskom zo dňa 17.3.2026 otec, ktoré vyjadrenie označil ako doplnenie vyjadrenia z 11.1.2026. S\npodanými dôvodmi matky v odvolaní voči rozsudku, ako aj vo vyjadrení nesúhlasí. V plnom rozsahu\nsa odvoláva na vyjadrenie z 11.1.2026 pod bodom I. Otec maloletého by sa však chcel vyjadriť k\ntomu, že jeho záujem ako otca o ich spoločného syna nie je skutočný, ale predstieraný a to z dôvodu\nprebiehajúceho súdneho konania. Zároveň matka tvrdí, že otec nad rámec výživného k rukám matky\nich maloletému synovi nič neprispieva. Tieto slová sa otca veľmi dotkli, nakoľko sám bol nútený pred\nvedením konania o zvýšení výživného začať v roku 2024 konanie o zmenu rozsudku, ktorým súd\nrozviedol ich manželstvo a to z dôvodu, že matka po určitom čase neumožňovala otcovi po jeho príchode\nna Slovensko stretávanie sa s maloletým M.P.. Konanie je vedené pod sp. zn. 8P/173/20254 na OS\nHumenné. Ďalej otec sa vyjadril k tvrdeniu matky, že neprispieva nad rámec výživného k rukách matky\nničím. Otec maloletému M. kupuje hračky, nové oblečenie, nakoľko jeho syn očakáva a teší sa na tieto\ndarčeky. Otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 22.10.2025 poukázal na skutočnosť, že synovi\nzariadil v domácnosti, ktorú obýva po príchode na Slovensko nanovo detskú izbu, nakoľko matka celé\nzariadenie z domu odniesla. Otec má právo podľa rozhodnutia súdu po príchode na Slovensko stráviť\nčas so svojím maloletým synom nepretržite sedem dní po sebe. Zároveň má možnosť podľa rozhodnutia\nsúdu tráviť čas s maloletým dlhšie aj počas sviatkov a letných prázdnin, čo mu však nebolo umožnené.\nK tvrdeniam matky, že nebol potrebný preklad dokladov otca o príjme, že si sám otec zvyšoval týmto\nnáklady, ide o nepravdivé tvrdenia. K práceneschopnosti chce uviesť, že úraz, ktorý sa mu stal s jeho\nrukou nebol pracovným úrazom a v práci to otec vyriešil po dohode so zamestnávateľom len náhradným\nvoľnom. Tvrdenia matky, že otec úmyselne skracuje svoje stretnutia so svojím synom konštatuje, že\nabsolútne sa tieto tvrdenia nezakladajú na pravde, práve naopak, otec, keď nemôže prísť na Slovensko\nčastejšie akoby chcel, komunikoval s matkou, aby mohol s dieťaťom stráviť dlhší čas. K výdavkom\nna maloletého M. sa otec vyjadroval v poslednom vyjadrení z 11.1.2026 a argumentuje poukazom na\nkonanie, ktoré prebieha na Okresnom súde Humennom, ako aj k záverom rozsudku súdu prvej inštancie,\nže nedošlo oproti roku 2022 k žiadnym podstatným zmenám. Tieto závery boli súdom prvej inštancie\nvzaté do úvahy, práve aj tá skutočnosť, že maloletý M. nastupuje v septembri na I. stupeň základnej školy\nrozsudku z roku 2022. Na záver tohto vyjadrenia poukázal otec na zmenu svojich bytových pomerov\nv W., ako aj na to, že v budúcnosti čakajú prírastok do rodiny. Navrhol ako vecne správne odvolaním\nnapadnutý výrok I. rozsudku Okresného súdu Humenné z 22.10.2025, ktorým súd zamietol návrh matky\nna zvýšenie výživného pre maloletého M. potvrdiť.\nDoklady a čestné prehlásenie, na ktoré poukazuje otec vo svojom vyjadrení boli doložené spolu s\nvyjadrením do súdneho spisu.\nPísomným podaním zo dňa 2.6.2026 oznámil otec, že dňa 14.5.2026 mu pribudla vyživovacia povinnosť\nnarodením syna U., z čoho vyplýva, že má vyživovacie povinnosti na dve deti.\nIV. Hodnotenie odvolacieho súdu\n10. Krajský súd v Prešove (ďalej ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas\noprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s\npoukazom na príslušné ustanovenia § 362 ods. 1 CSP a § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP,\n\npo skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že\nodvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie bez viazanosti rozsahom v súlade s § 65 a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP s\nprihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez\npotreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania s poukazom na ustanovenie § 68 CMP, postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oboznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke\nodvolacieho súdu minimálne päť dní vopred pred jeho vyhlásením v súlade s § 219 ods. 3 CSP a\ndospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. je potrebné potvrdiť postupom\nvyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne\nsprávny a zákonný. Zároveň odvolací súd potvrdil aj výrok II. rozsudku, nakoľko trovy konania sú\nsúčasťou samotného rozhodnutia a výrokovej časti rozsudku.\n11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie vo veci zamietnutia\nnávrhu na zvýšenie výživného na maloletého M. podaného matkou maloletého.\n12. Matka vo svojej odvolacej argumentácii proti výroku I. napadnutého rozsudku namietala, že\nsúd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené tvrdenia matky v podanom odvolaní odvolací súd\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu samotného\nodôvodnenia rozhodnutia a dospel jednohlasne k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo\nvydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil súd prvej inštancie správny\nprávny záver, pričom dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a v danom konaní nebola zistená\nvada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, nakoľko rozhodovala zákonná sudkyňa,\núčastníci konania boli vo veci riadne predvolaní, vypočutí, bolo vykonané dokazovanie v rozsahu, v\nakom nastavil súd prvej inštancie.\n13. Odvolací súd argumentuje v predmetnom konaní poukazom na článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich\nsa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\nZároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj obsah článku 5 Zákona o rodine, podľa ktorého záujem\nmaloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\n14. Odvolací súd zároveň dôvodí poukazom na obsah ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nodvolací súd obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie svoje dôvody.\n15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie, ako už sa vyjadril v predchádzajúcom odôvodnení svojho\nrozhodnutia, dostatočne zistil skutočný stav, tento posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, a\nto tak Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku\na zároveň rozhodol aj o trovách konania. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádzal pri\nrozhodnutí, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého M. z predchádzajúceho\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadom výživného na\nmaloletého M., a to rozsudok súdu prvej inštancie pod č. k. 8P/132/2022-96 zo dňa 8.8.2022. Týmto\nrozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletého M. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená\ndohoda rodičov v znení, že maloletý M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude\nmaloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu\nsumou 350 eur mesačne, ktorá bude poukazovaná matke do 10. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou\ntohto rozhodnutia. Stretávanie otca so synom súd neupravoval. Uvedené skutočnosti sú obsahom výroku\nII. predmetného rozsudku z 8.8.2022.\n\n16. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery tak na strane\nmaloletého M., ako aj na strane otca, odvolací súd poukazuje na závery vykonaného dokazovania,\nktorým súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom, z ktorých vychádzal pri zamietnutí\nnávrhu na zvýšenie výživného na maloletého M.. Čo sa týka uvedených skutočností, v prvom rade\nodvolací súd poukazuje na to, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej\nzmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného podľa záverov súdu\nprvej inštancie. Otec v konaní o rozvod mal príjem 2500 eur a podľa výplatných pások za obdobie od 10.\nmesiaca 2024 do siedmeho mesiaca 2025 mal príjem v danom konaní o zvýšení výživného vo výške\n2585,49 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané podstatné zvýšenie príjmu otca\ntak, ako to deklarovala matka v podanom návrhu. Matke síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v\nroku 2025, a to maloletá V., ale jej príjem oproti roku 2022 sa zvýšil zo sumy 317 eur na sumu 602 eur\nmesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, pričom platia spoločne za prenájom bytu,\nako aj všetky úhrady na spoločnú domácnosť hradia obidvaja spolu. Z uvedeného vyplýva, že takisto\nako matka argumentuje, že otec maloletého v W. znáša s priateľkou všetky výdaje na byt, potraviny\na pohonné hmoty, tak i matka spolu so svojím partnerom znáša všetky výdavky spojené s chodom\ndomácnosti so svojím partnerom, ktorý je otcom maloletej V. narodenej v roku 2025. Otec v súčasnosti\nžije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá medzitým porodila syna U. 14.5.2026. Pritom súd prvej\ninštancie posúdil, že spoločne platia za prenájom bytu vo výške 1138 eur mesačne, ako aj náklady na\ndomácnosť, ktoré náklady hradia napoly. Okrem toho otec platí hypotéku, poistenie a náklady na dom\nv X., ktorý je súčasťou BSM, o ktoré v tomto období prebieha konanie na príslušnom Okresnom súde\nHumenné. Okrem toho uhrádza výživné vo výške 350 eur na maloletého M..\n17. Čo sa týka namietaného zvýšenia nákladov na maloletého M., podľa všetkých vyjadrení\na preukázaných nákladov na maloletého M., ktorý je žiakom I. stupňa základnej školy, pričom\nargumentovala matka, že je zdravý, nemá žiadne zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou\nstarostlivosťou a súd považuje za opodstatnené všetky jeho výdavky, ktoré matka deklarovala v\npodanom návrhu, ako aj v samotnom odvolaní a tieto vyčíslil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu\nsprávne a jeho výška predstavuje mesačne 551 eur.\nAj odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedené náklady čiastočne\nhradí, a to vo výške 350 eur ako výživné otec, pričom táto suma predstavuje viac ako 60 % zo všetkých\nnákladov maloletého M. bol preukázaný v konaní.\n18. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne dospel k záveru, že sa pomery na strane\núčastníkov konania nezmenili v tak závažnej forme, aby súd prvej inštancie pristúpil k zvýšeniu výživného\ntak, ako to navrhovala matka v podanom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 350 eur na sumu 450\neur.\n19. V prvom rade odvolací súd argumentuje, že nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie a zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby\nsa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno\npovažovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu matky v danom konaní, kedy navrhovala zvýšenie\nvýživného na sumu 450 eur. Pritom záver súdu vychádzal zo všetkých skutkových zistení na základe\nňou predložených nákladov a výdajov na životnú úroveň a na výživu maloletého M.V.. Úvaha súdu\nprvej inštancie vychádzala zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery,\nktoré zjavne neboli v rozhodnutí uvedené ako svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel, ako aj podstatu práva na spravodlivý proces obidvoch\núčastníkov konania, ale predovšetkým záujem maloletého M..\n20. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.\nPodľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými\nskutočnosťami týkajúcich sa výchovy a výživy maloletého M., ako aj starostlivosti o neho, predovšetkým\nsa vysporiadal s námietkami obidvoch rodičov, ktoré tvorili obranu už v priebehu konania na súde prvej\ninštancie.\n\nOdvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku v\nzmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka konania vo vzťahu\nk hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní\nrozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.\nZároveň odvolací súd nezistil v konaní súdu prvej inštancie takú vadu, ktorá mohla mať za následok\nvydanie nesprávneho rozhodnutia. Na uvedenú skutočnosť poukázal odvolací súd už vyššie, pričom\nzdôraznil, že matka maloletého mala v konaní zabezpečené všetky práva ako účastníka konania, ktoré\nprostredníctvom právnej zástupkyne plne vykonávala.\n21. Odvolací súd pritom nezistil k danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatnou\nargumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve správnu\na objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostrených dôvodov by tak\nzásadne postačovalo len na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom\nodvolaním sa na tieto skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd však na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzákladnejšie aspekty, ktorými\nreaguje na argumenty odvolateľa použité v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 3 CSP.\n22. Odvolací súd v prvom rade argumentuje tým, že pri určení zvýšenia výživného súd prvej inštancie\nvychádza bezpochyby zo zásad uvedených v ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ale\npredovšetkým z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom z uvedených ustanovení vyplýva, že\npri rozhodovaní o rozsahu výživného a jeho zvýšenia je potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma\nje potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného maloletého M., pričom je veľmi potrebné\nmedzi tieto potreby zaradiť výživu vo vlastnom slova zmysle, ako aj hmotné potreby, akými sú šatstvo,\nbielizeň, obuv, podiel na nájomnom, podiel na všetkých výdavkoch na bývanie, resp. potreby súvisiace\ns rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, jeho záujmovými činnosťami, potrebami, prípadne\nkultúrnymi, športovými a rekreačnými potrebami, ako aj potrebami súvisiacimi so zdravotným stavom\nmaloletého M.. Zo všetkých uvedených kritérií vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení\nvýživného na maloletého M.. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, maloletý M. je zdravé dieťa bez\nakýchkoľvek zdravotných problémov, ktorý navštevuje I. stupeň základnej školy.\n23. Aj podľa odvolacieho súdu sa všetky náklady a potreby na maloletého M. nezvýšili v takom rozsahu,\naby bolo potrebné upravovať a zvyšovať výživné zo strany otca v prospech maloletého. Všetky tieto\npotreby a ich mieru odstupňoval súd prvej inštancie, pričom uvedená výška výživného, ktorá bola\nstanovená v roku 2022 (kedy mal maloletý M. 6 rokov) schválením rodičovskej dohody sa odvíjala\nod týchto nákladov podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, ako aj možností a schopností rodičov,\npričom výživné má zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti\nrodičov. Aj odvolací súd pritom argumentuje tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni\nsvojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo\nočakávať, že rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu, a to formou výživného. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že k poslednej úprave došlo v roku 2022 a výška výživného\nna maloletého M. predstavovala sumu 350 eur, z ktorej vychádzal aj súd prvej inštancie za uvedené\nobdobie roka 2022 z mesačného príjmu otca vo výške 2500 eur, ktorý predstavoval rovnaký príjem, ako\nje tomu v súčasnej dobe, pričom priemerný mesačný príjem otca v súčasnosti je 2585 eur. Odvolací súd\nzároveň dôvodí aj poukazom na čiastočne zvýšený príjem matky, ktorý v roku 2022 dosahoval výšku\n337 eur a v súčasnej dobe je to približne 602 eur mesačne, ako aj na to, že matka maloletého žije v\nspoločnej domácnosti s partnerom, ktorý má tiež povinnosť prispievať na náklady domácnosti. Odvolací\nsúd nemôže teda opomenúť aj tú skutočnosť, že matka v byte, za ktorý platí prenájom vo výške 500 eur,\nžije spolu s maloletým M., svojim partnerom a ich spoločným dieťaťom, maloletou V., ktorá sa narodila\nv roku 2025. Zároveň odvolací súd v rovnakej miere vyhodnotil aj spoločný život otca s jeho partnerkou\na ich synom U., ktorý sa narodil 14.5.2026. Spolu užívajú jednoizbový byt v W., kde obidvaja pracujú.\nSamotné nájomné vo výške 1138 eur je odzrkadlením bytovej situácie, ktorá je v W. a s ktorou sa musel\naj otec maloletého M. vysporiadať, keďže pracuje v W., kde má aj trvalý pracovný pomer a chce tam\naj naďalej existovať a fungovať spolu so svojou partnerkou, pričom aj naďalej je povinný hradiť výživné\nna maloletého M..\n24. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, ktorý vyhodnotil príjmy tak otca, ako aj matky a\nzamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého M., pričom odvolací súdu vychádzal z\nnákladov, ktoré preukázala matka počas konania. Z uvedených skutočností, z ktorých vychádzal aj súd\n\nprvej inštancie mal odvolací súd za to, že v žiadnom prípade sa podstatným spôsobom nezmenili príjmy\nna strane otca, čiastočne sa zmenili príjmy na strane matky, avšak samotné náklady na maloletého\nM. sa nezvýšili do takej miery, že by odvolací súd pristúpil k samotnej zmene rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ktorý napadnutým výrokom I. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a dospel k zmene\na samotného napadnutého rozhodnutia v tomto výroku. Z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR bolo\nviackrát argumentované a dával sa na uvedený spôsob finančného zabezpečenia zo strany rodičov v\nprospech maloletých detí dôraz, pričom takzvaná platba výživného je rovnaká ako je tomu posúdenie\nstarostlivosti matky o maloleté dieťa a nemožno v tomto prípade neakceptovať, že takým spôsobom v\ntakej miere ako otec platí výživné, sa matka stará o zabezpečenie nákladov na maloletého M. osobne. V\ntejto súvislosti zároveň dôvodí odvolací súd aj tým, že všetky tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie\nzistené, vyhodnotené v samotnom odôvodnení rozsudku, preto odvolací súd sa s týmito skutočnosťami v\nsamotnom rozhodnutí o odvolaní už bližšie nezaoberá a argumentuje tým, že podaný návrh na zvýšenie\nvýživného nebol dostatočným spôsobom akceptovaný súdom prvej inštancie správne a v rozsahu, v\nakom to uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, preto zamietol výrokom I. návrh na\nzvýšenie výživného, ktorý podala matka.\n25. Čo sa týka odvolacieho dôvodu, na ktorý poukazovala matka, že v súčasnosti je maloletý M. žiakom I.\nstupňa, má zvýšené náklady, avšak nie v takej výške, aby súd rozhodol o zmene výšky výživného. Všetky\ntieto skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil vo svojom rozhodnutí, ktoré považuje odvolací súd za\nsprávne a v súlade so zákonom preto mal za preukázané, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje\nv súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP v napadnutom výroku\nI. za zákonné a správne, preto ho potvrdil. Zároveň odvolací súd, ako už konštatoval vyššie, potvrdil aj\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom potvrdil aj výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie\nako vecne správny.\n26. Odvolací súd zároveň argumentuje tým, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvoria jeden celok a určujú spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom,\nvytvára tento ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, postačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia\na stručne zhrnie právne posúdenie veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa tak po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj jeho právny názor, s ktorým tvorí\nv jeden celok. Pritom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/40/2018\nzo dňa 18.7.2018.\n27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny\na zákonný potvrdil, pričom dospel k záveru, že odvolacie námietky matky neboli spôsobilé tomu, aby\nodvolací súd rozhodol inak ako súd prvej inštancie ohľadom podaného návrhu na zvýšenie výživného\nna maloletého M..\n28. Zároveň o trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, a to tak, že žiaden\nz účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\n\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nPodľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná\nako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená\nvyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/87/2025", "guid": "39412007-8cee-42f2-bb8b-75d99e3da0bb:7574cf76-4a2a-47a3-acb2-cd667cc9f950", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1"}], "citovane_v": []}