{"guid": "033a5f84-d482-4880-937d-6ca6be85f3a2:ded6cd00-8d6a-4b53-8457-a97f6ef98649", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8720202843.2", "spisova_znacka": "22CoPr/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoPr/4/2025 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. apríla 2026, sp. zn. 22CoPr/4/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8720202843.2", "identifikacne_cislo": "8720202843", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Viera Kandriková", "sudca_id": 443, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kandrikova-443", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ded6cd00-8d6a-4b53-8457-a97f6ef98649", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8720202843.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8720202843.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8720202843.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n22CoPr/4/2025\n8720202843\n23. 04. 2026\nJUDr. Viera Kandriková\nECLI:SK:KSPO:2026:8720202843.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov\nsenátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore v spore žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E. F. G., zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou,\nso sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 17080223, proti žalovanému: Gymnázium Cyrila Daxnera,\nDr. C. Daxnera 88/3, Vranov nad Topľou, IČO: 00161268, zastúpenému: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.\n& Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Prešov č. k. 29Cpr/11/2024-531 zo dňa 25.06.2025 v spojení s opravným uznesením\nč. k. 29Cpr/11/2024-570 zo dňa 07.08.2025, takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.\nII. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o\nvýške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol\nnasledovne, cit.:\n,,I. U r č u j e , že výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka prace zo dňa 27.04.2020 doručená žalobkyni dňa 27.04.2020 j e n e p l a t n á .\nII. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že medzi stranami\nnebolo sporné, že dňa 22.04.2020 bolo prijaté rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne\no organizačnej zmene č. 1/2020, ktorej dôvodom bol pokles počtu žiakov navštevujúcich gymnázium\npre školský rok 2020/2021 a s tým súvisiaca optimalizácia finančných prostriedkov v rozpočte gymnázia\npridelených zriaďovateľom gymnázia PSK. Z aktuálnych 13 tried gymnázia bolo preto možné z dôvodu\npoklesu žiakov naplniť iba 12 tried a uvedeným rozhodnutím sa znížil počet z 27 pracovných miest\npedagogických zamestnancov na 25 pracovných miest, teda pri zrušení dvoch pracovných pozícií\npedagogických zamestnancov.\n3. Zo strany súdov prejednávajúcich predmetný spor nebolo spochybnené, že výpoveď daná žalobkyni\ndňa 27.04.2020 spĺňala všetky formálne, ako aj obsahové náležitosti podľa § 61 Zákonníka práce.\n\n4. Konštatoval, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je považované za faktický a nie\nza právny úkon, a preto z tohto dôvodu nemožno skúmať platnosť rozhodnutia zamestnávateľa. Súd\nnie je oprávnený skúmať platnosť rozhodnutia o organizačnej zmene z hľadiska jeho obsahu (teda, či\nzamestnávateľ mohol alebo nemohol zmenu uskutočniť a či táto zmena bola alebo nebola dôvodná\nalebo účinná, resp., či sa dostavil ňou sledovaný efekt alebo nie), (Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzo dňa 29.09.2020 pod sp. zn. 7Cdo/144/2019).\n5. S poukazom na viazanosť prezentovaným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv uznesení 4CdoPr/13/2023 podľa § 455 CSP, ako aj na vyššie citovanú ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít, súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti\nmedzi prijatou organizačnou zmenou žalovaným a výpoveďou žalobkyni zo dňa 27.04.2020. Bolo\nnepochybne preukázané, že účelom prijatej organizačnej zmeny bola optimalizácia personálnej\núväzkovej štruktúry pedagogických a nepedagogických zamestnancov a s ňou nevyhnutne súvisiaca\nracionalizácia finančných prostriedkov rozpočtu žalovaného prideľovaných zriaďovateľom - Prešovským\nsamosprávnym krajom. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny a zníženia počtu tried žiakov pre\nškolský rok 2020/2021, žalovaný pristúpil k zníženiu počtu pedagogických zamestnancov z 27 na 25,\nčo malo za následok zrušenie 2 pracovných pozícií pedagogických zamestnancov, vrátane pracovného\nmiesta žalobkyne z dôvodu, že jej úväzok pedagogického zamestnanca v aprobácii nemecký jazyk biológia bol presunutý na zostávajúcich pedagogických zamestnancov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalovaný tejto nebol povinný ponúknuť pracovné\nmiesto na kratší pracovný úväzok v rozsahu, ktorým bol podľa tvrdenia žalobkyne navýšený úväzok\nA. A.. Konštatoval, že zmena úväzku A. A. bola dojednaná dávno pred prijatím organizačnej zmeny č.\n1/2020. Na základe dohody z 28.08.2019 by sa úväzok A. A. s účinnosťou od 01.07.2020 zvýšil na 100\n% bez ohľadu na to, či by predmetná organizačná zmena prijatá bola alebo nie.\nSúd prvej inštancie dodal, že uvedenou dohodou uzatvorenou s A. A. z 28.08.2019 žalovaný\nreflektoval na právnu úpravu ust. § 157 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak sa zamestnankyňa alebo\nzamestnanec vráti do práce po skončení dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je napríklad materská\nalebo otcovská dovolenka, zamestnávateľ je povinný ich zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko.\nV zmysle vyššie prezentovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaný\nnebol povinný za účelom zachovania pracovného miesta žalobkyne rozdeliť 1 plný úväzok\npedagogického zamestnanca na 2 čiastočné úväzky. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky 4CdoPr/13/2023 nepochybne vyplýva, že priorita zachovania pracovného pomeru\nzamestnanca pred autonómiou zamestnávateľa neznamená, že zamestnávateľ nemôže nikdy zrušiť\npracovné miesto, pokiaľ existuje čo i len hypotetická možnosť jeho reorganizácie a zamestnávateľ nie\nje povinný vytvárať umelo nové skrátené úväzky.\n6. Uviedol, že žalobkyňa ďalej namietala, že jej nebola ponúknutá pozícia informatika, ktorú už v minulosti\nvykonávali aj nekvalifikovaní pedagogickí zamestnanci. Dovolací súd poukázal aj na skutočnosť, že\nak zamestnávateľ neskôr prijme do pracovného pomeru iného zamestnanca na pracovné miesto,\nktoré by vzhľadom na svoju kvalifikáciu mohol vykonávať aj zamestnanec, ktorý dostal výpoveď z\ndôvodu nadbytočnosti, nie je z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63\nods. 2 Zákonníka práce právne relevantná (1CdoPr/3/2023). Predmetom dovolacieho prieskumu bola\nsituácia, kedy počas výpovednej doby zamestnanca po daní výpovede bola uzatvorená dohoda o\nskončení pracovného pomeru s iným zamestnancom a zároveň k zamestnávateľovi do práce nastúpil\nďalší zamestnanec. Dovolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdov nižšej inštancie, že pokiaľ ide o\ntzv. inzerovanie ponuky zo strany zamestnávateľa v období plynutia výpovednej lehoty žalobcu, tieto\ntzv. predzmluvné vzťahy nemôžu mať vplyv na splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, keďže\nnemajú právnu záväznosť s tým, že dôležité bolo, či zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto v\nčase dania výpovede. Pokiaľ žalovaný dal žalobkyni výpoveď pre nadbytočnosť 27.04.2020 a pracovná\npozícia učiteľa informatiky mala byť obsadená až s účinnosťou od 01.09.2020, potom v súlade s\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít nemožno konštatovať, že uvedené voľné pracovné\nmiesto žalovaný mal už v čase výpovede žalobkyni podaním zo dňa 27.04.2020.\n7. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa namietala, že žalovaný si voči nej nesplnil\nhmotnoprávnu podmienku ponukovej povinnosti v súvislosti s voľným pracovným miestom upratovačky.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podaním zo dňa 27.04.2020 oznámil žalobkyni voľnú pracovnú\npozíciu nepedagogického zamestnanca upratovačky s účinnosťou od 01.01.2021. Dovolací súd v bode\n25 odôvodnenia svojho rozhodnutia poznamenal, že ponuka pre žalobkyňu na miesto upratovačky, ktoré\n\nby bolo voľné až o niekoľko mesiacov, nemala byť vôbec ponúknutá, pretože táto pozícia nebola voľná\nv čase podania výpovede.\n8. Konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu však nebol listinný dôkaz predložený žalobkyňou\npo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to organizačnej štruktúry (č.l. 472), z ktorej\nnesporne vyplýva, že v čase od 01.11.2019 do 21.09.2020 mal žalovaný zriadené 4 pracovné miesta\nnepedagogických zamestnancov v pozícii upratovačky.\n9. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 28.10.2020, z ktorého vyplýva, že má v\norganizačnej štruktúre 4 reálne miesta upratovačky s tým, že štvrté miesto upratovačky v čase výpovede\nžalobkyne existovalo a bolo zriadené a dlhodobo priebežne obsadzované v súlade s projektom na\npodporu zamestnania realizovaného v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo E. F.\nG.. Uvedené pracovné miesto nie je obsadené od momentu skončenia projektu, teda od 30.09.2019.\nOd tohto momentu je existujúce miesto neobsadené z dôvodu finančnej úspory s tým, že práca štvrtej\nupratovačky bola dočasne a prechodne prerozdelená medzi ostatné 3 aktívne miesta upratovačiek.\nTakáto organizácia pracovnej činnosti je však možná len krátkodobo, maximálne 2 mesiace, pretože ide\no veľké pracovné zaťaženie upratovačiek. Uvedené pracovné miesto je neustále súčasťou organizačnej\nschémy žalovaného, a k jeho oficiálnemu právnemu a faktickému zrušeniu nikdy nedošlo. Žalovaný sa\nrozhodol neobsadiť toto zriadené a existujúce pracovné miesto až do 01.01.2021 z viacerých objektívne\npodmienených dôvodov. Uvedenú argumentáciu žalovaný doplnil podaním zo dňa 22.05.2025, z ktorého\nvyplýva, že k 13.03.2020 zamestnával 4 upratovačky a to konkrétne 3 kmeňové upratovačky - G. H.,\nB. I. a B. D. na základe predložených pracovných zmlúv uzatvorených s B. I. dňa 30.06.1998, G.\nH. zo dňa 01.06.2012 a B. D. pracovnými zmluvami uzatvorenými 19.11.1991 a 28.08.2003. Výkon\npráce v pozícii štvrtej upratovačky bol v rámci projektu realizovaný zamestnankyňou H. od 08.10.2008\ndo 30.09.2019, pričom následne výpomoc na uvedenej štvrtej pozícii na základe dohody o výkone\npráce poskytovala pani J., a to od 04.11.2019 do 02.12.2019 a následne od 08.01.2020 do začiatku\ndištančného vzdelávania 13.03.2020.\nŽalovaný ponúkol žalobkyni uvedené pracovné miesto až s dátumom nástupu 01.01.2021, keďže\nzamestnanecká situácia bola významne ovplyvnená mimoriadnym stavom v dôsledku šírenia Covid\n19. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR dňa 12.03.2020 vydalo usmernenie v\nsúvislosti s prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach od 06.03.2020 do\n29.03.2020. V nadväznosti na tento mimoriadny zásah do fungovania škôl bolo jasné, že školy\nako zamestnávatelia nebudú môcť niektorým svojim zamestnancom prideľovať prácu a rovnako dňa\n12.03.2020 ministerka školstva vydala usmernenie k pracovno-právnym vzťahom. Z uvedeného\ndokumentu vyplýva nespochybniteľný fakt, že keď u zamestnávateľa škola a jej školská jedáleň nie\nsú v prevádzke, tak časti zamestnancov, ktorí nemôžu vykonávať prácu z domu, zamestnávateľ\nnebude môcť štandardne prideľovať prácu, presnejšie povedané bude jej môcť prideľovať veľmi málo\nalebo vôbec. Ďalej sa v usmernení uvádza, ako je možné a potrebné vysporiadať sa s vyplácaním\nmzdy v takto zmenených pracovných podmienkach práce. Tento stav v praxi znamenal, že žalovaný\nnemal pre časť svojich zamestnancov prácu vôbec alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu a to\ncelkovo pre 12 pracovných pozícií a to administratívny pracovník - informátor, školník, školník - kurič,\nupratovačky, vedúca školskej jedálne a zamestnanci školskej jedálne. To znamená, že organizačná\nštruktúra ku dňu výpovede žalobkyne neodrážala reálny stav potreby prác na 12 pracovných pozíciách\nnepedagogických zamestnancov, avšak zamestnávateľ sa musel s touto situáciou, s ktorou Zákonník\npráce nepočítal, vysporiadať. V dôsledku šírenia koronavírusu Covid 19 muselo dôjsť k reorganizácii\npráce týkajúcej sa zamestnancov žalovaného, predovšetkým nepedagogických zamestnancov. Táto\nskutočnosť je zadokumentovaná v zápisnici z mimoriadnej pracovnej porady nepedagogických\nzamestnancov, ktorá sa konala 13.03.2020, na základe ktorej riaditeľka žalovaného oboznámila\nnepedagogických zamestnancov s navrhovanými zmenami v organizácii práce nepedagogických\nzamestnancov počas mimoriadnej situácie a to formou spoločnej dohody v zmysle usmernenia\nMinisterstva školstva. Zmeny sa týkali upratovačiek, školníkov, vrátničky a celej školskej jedálne, celkovo\n12 nepedagogických zamestnancov. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že došlo k ukončeniu pracovnej\npozície štvrtej upratovačky, ktorú vykonávala pani J. k 13.03.2020. V zmysle záverov zápisnice z\nmimoriadnej pracovnej porady nepedagogických zamestnancov bola uzatvorená spoločná dohoda o\nzmene organizácie práce v dôsledku mimoriadnej situácie s nepedagogickými zamestnancami dňa\n13.03.2020, v zmysle ktorej všetci nepedagogickí zamestnanci s uzatvorenou dohodou vyslovili súhlas.\nŽalovaný postupoval v zmysle usmernenia Ministra ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky, aby udržal 3 a ďalšie pracovné pozície nepedagogických zamestnancov.\n\nUplatňoval náhradu mzdy podľa § 142 Zákonníka práce, prípadne náhradu mzdy v sume 80 %\npriemerného zárobku. Rátal s tým, že keď to epidemiologická situácia dovolí, bude zabezpečovať\npre 3 upratovačky prácu podľa možnosti v rozsahu 4,5 hodiny denne, čo bude znamenať plne\nodpracovaný deň a stravné za odpracovaný deň. Stav, keď zamestnávateľ nemal prácu pre uvedených\nnepedagogických zamestnancov, trval s mesačnou prestávkou rok. Žalovaný uvádza, že uvedené\npozície v organizačnej štruktúre žalovaného boli v čase dania výpovede pokryté pracovnými zmluvami\nso 100 % pracovnými úväzkami v zmysle prijatej zmeny organizácie práce, ale ani po zmene neboli\npokryté reálnou prácou, teda žiadne miesto upratovačky nebolo pokryté reálnou prácou. Zamestnávateľ\nnemal reálnu prácu, aby ju v čase dania výpovede ponúkol žalobkyni. Preto v súvislosti so skúsenosti z\niného súdneho sporu informoval žalobkyňu o mieste upratovačky a učinil ponuku práce od 01.01.2021.\n10. Z predloženej dohody o vykonaní práce, ktorá bola uzatvorená so štvrtým zamestnancom v pozícii\nupratovačky K. J. zo dňa 07.01.2020 súd prvej inštancie zistil, že táto bola uzatvorená do 20.03.2020\na ďalšia pracovná zmluva na pozíciu štvrtej upratovačky bola uzatvorená až 06.08.2021 (č.l. 512) so L.\nM. dňom 09.08.2021 na dobu určitú do 31.07.2022.\n11. Súd prvej inštancie riešil otázku, či žalovaný v súvislosti s výpoveďou žalobkyni mal ponukovú\npovinnosť na pracovné miesto upratovačky, ktoré bolo v zmysle predloženej organizačnej štruktúry\nžalovaného zriadeným a existujúcim pracovným miestom, ktoré ku dňu výpovede žalobkyni dňa\n27.04.2020 nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy.\n12. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R44/2022, podľa názoru súdu prvej inštancie\njednoznačne vyplýva, že pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede nebolo obsadené na základe\npracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom.\n13. Z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že splnenie ponukovej povinnosti musí v zásade tvrdiť\na preukázať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi\npred daním výpovede ponúkol inú, pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto\nvýkonu práce. Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej\nzamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky\nsplnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu práce\nboli pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby\ntvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami.\nAk zamestnanec v konaní nevznesie proti tvrdeniu zamestnávateľa, že nemal ku dňu výpovede v\nmieste výkonu práce zamestnanca voľné pracovné miesto, žiadne námietky, treba mať za to, že\nzamestnávateľom tvrdená skutočnosť je taká, ktorú účastníci neučinia spornou a preto existenciu\nobsadenosti pracovných miest netreba jednotlivo dokazovať. Ak však zamestnanec v rámci procesnej\nobrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu práce voľné pracovné\nmiesta, stáva sa existencia obsadenosti zamestnancov označeného pracovného miesta spornou, z\nktorého dôvodu ju treba samostatne dokazovať. Splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca\npredpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v\nmieste jeho výkonu práce voľné. Nepostačuje, ak napríklad len všeobecne uvedie počet voľných\npracovných miest zistených ku koncu kalendárneho roka (nie ku dňu výpovede), ktoré pripadajú nie\nna jeho miesto výkonu práce, ale sa týkajú celého pracoviska. Dôkazné bremeno preukázať, že\nzamestnancom označené pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom, ležia\naj v takomto prípade na zamestnávateľovi. Preukázanie reálnej neexistencie obsadenosti pracovného\nmiesta nemožno totiž od zamestnanca spravodlivo požadovať, lebo sa zásadne nedokazuje to, čo\nneexistuje, ale to čo existuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo/138/2012 zo dňa 30.09.2013).\n14. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R44/2022, z ktorého možno vyvodiť\njednoznačný záver, že pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede nebolo obsadené na základe\npracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom. Taktiež na ust. § 40 zákona č. 5/2004 Z.z. o\nslužbách zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že voľným pracovným miestom na účely sprostredkovania\nzamestnania je existujúce neobsadené pracovné miesto.\n15. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalovaný podľa predloženej organizačnej štruktúry má\nzriadené pracovné miesto štvrtej upratovačky, ktoré bolo obsadené iným zamestnancom na základe\ndohody o vykonaní práce do 13.03.2020, potom v čase výpovede žalobkyni podaním zo dňa 27.04.2020\n\nštvrtá pozícia upratovačky bola voľným pracovným miestom a žalovaný mal vo vzťahu k uvedenému\npracovnému miestu ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorú si nesplnil.\nNeobstojí argumentácia žalovaného, že uvedené pracovné miesto mohol žalobkyni ponúknuť až od\n01.01.2021, pokiaľ v čase výpovede žalobkyni uvedené pracovné miesto mal žalovaný zriadené a\nnebolo obsadené iným zamestnancom na základe pracovnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa stotožňuje\ns argumentáciou žalobkyne, že je bez právneho významu dôvod, pre ktorý voľné pracovné miesto zo\nstrany žalovaného nie je obsadené.\nPokiaľ žalovaný štvrté pracovné miesto zamestnanca v pozícii upratovačky nepotreboval z dôvodu\nfinančných úspor a reorganizácie práce, kedy jej činnosť vedel zabezpečiť zostávajúcimi 3\nzamestnancami v pozícii upratovačky, potom mal organizačnou zmenou uvedenú pracovnú pozíciu\nzrušiť. Neobstojí argumentácia žalovaného, že išlo iba o krátkodobú reorganizáciu práce, ktorá si\nnevyžadovala zrušenie uvedeného pracovného miesta, pokiaľ preukázateľne uvedené pracovné miesto\nobsadil až na základe pracovnej zmluvy s účinnosťou od 09.08.2021.\n16. Podľa názoru súdu prvej inštancie takýto postup žalovaného ako zamestnávateľa je možné\nposúdiť ako konanie v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Žalovaný nepristúpil k zrušeniu\nnepedagogickej pracovnej pozície štvrtej upratovačky napriek tvrdeniu, že v rozhodnom období reálne\nprácu štvrtej upratovačky nepotreboval, nielen z dôvodu finančných úspor, ale aj z dôvodu reorganizácie\npráce, kedy jej činnosť vedel zabezpečiť zostávajúcimi 3 zamestnancami v pozícii upratovačky,\npričom pracovné miesto obsadil až s účinnosťou od 09.08.2021. Rovnako však nepostupoval vo\nvzťahu k pedagogickým zamestnancom, kedy pristúpil k zrušeniu pracovnej pozície 2 pedagogických\nzamestnancov, nielen z ekonomických aspektov, ale aj z dôvodu reorganizácie práce pre pokles počtu\nžiakov v školskom roku 2020/2021, kedy pracovnú činnosť žalobkyne ako pedagogického zamestnanca\nv aprobácii nemecký jazyk - biológia vedel zabezpečiť zostávajúcimi pedagogickými zamestnancami.\n17. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru,\nže žalovaný pred daním výpovede žalobkyni podaním zo dňa 27.04.2020 nesplnil hmotnoprávnu\npodmienku platnosti výpovede podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda ponukovú povinnosť k voľnému\npracovnému miestu upratovačky, ktoré ku dňu dania výpovede žalobkyni 27.04.2020 bolo voľným\npracovným miestom.\n18. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce je hmotnoprávnou\npodmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť\nzamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou\nsa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a ak je to možné aj kvalifikácii\nzamestnanca, avšak je povinný ponúknuť aj prácu na podstatne nižšej pracovnej pozícii vrátane\nnekvalifikovanej práce.\n19. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd prvej inštancie z dôvodu nesplnenia ponukovej\npovinnosti zamestnávateľa postupom podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalobe o určenie neplatnosti\nvýpovede žalovaného zo dňa 27.04.2020 žalobkyni vyhovel.\n20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej\nžalobkyni voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu uvedeného\nv § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nPoukázal na to, že súd prvej inštancie, po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie, napadnutým\nrozsudkom rozhodol, že výpoveď je neplatná. Predmetom prieskumu v novom prvostupňovom konaní,\nktorého výsledkom je napadnutý rozsudok, bol listinný dôkaz predložený žalobkyňou po rozhodnutí\ndovolacieho súdu, a to organizačnej štruktúry (čl. 472), z ktorej podľa prvostupňového súdu vyplýva,\nže v čase od 01.11.2019 do 21.09.2020 mal žalovaný zriadené 4 pracovné miesta nepedagogických\nzamestnancov v pozícii upratovačky (bod 73 rozsudku). Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalovaný\nmal v čase dania výpovede žalobkyni voľné pracovné miesto upratovačky, t. j. to pracovné miesto, ktoré\nžalovaný žalobkyni pred podaním výpovede písomne ponúkol ku dňu nástupu od 01.01.2021 a ktoré\nžalobkyňa odmietla.\n\n22. Žalovaný má však za to, že dovolací súd v uznesení (bod 25), sa zaoberal touto pracovnou pozíciou\nnepedagogického zamestnanca, pričom zastal názor, že ponuka pre žalobkyňu na miesto upratovačky,\nktoré by bolo voľné až o niekoľko mesiacov, nemala byť vôbec ponúknutá, pretože táto pozícia nebola\nvoľná v čase podania výpovede. Skutočnosť, že pracovná pozícia nebola voľná v čase podania výpovede\nznamená, že žalovaný ako zamestnávateľ objektívne nemohol žalobkyni na tejto pracovnej pozícii ku\ndňu výpovede prideľovať prácu z dôvodu prísnych pandemických opatrení COVID-19.\n23. Namietal, že tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal byť predmetom súdneho prieskumu\nlistinný dôkaz predložený žalobkyňou až po rozhodnutí dovolacieho súdu, predstavuje zjavné\nnerešpektovanie záväzného právneho názoru dovolacieho súdu. Na uvedený právny názor bol súd prvej\ninštancie viazaný a nemal možnosť ho obísť ani prostredníctvom posudzovania organizačnej štruktúry\npredloženej žalobkyňou dodatočne. Žalovaný zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o dovolaní dovolací súd\nvychádzal z kompletného spisového materiálu, ktorého obsahom bola aj príloha „Oznámenie o voľnom\npracovnom mieste“ z 27.04.2020. Dovolací súd na základe týchto skutočností vyhodnotil, že ponuka\npre žalobkyňu na miesto upratovačky, ktoré by bolo voľné až o niekoľko mesiacov, nemala byť vôbec\nponúknutá, a keďže zamestnávateľ nemal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať preto, lebo prácu\npre ňu nemal, v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Toto pracovné miesto\nvšak žalovaný žalobkyni ponúkol, aj napriek skutočnosti, ktorú vyššie konštatoval dovolací súd, teda\nže žalovaný nemal ponukovú povinnosť k tomuto pracovnému miestu z dôvodu absolútnej nemožnosti\nprideľovania práce. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená,\nže zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca\nďalej zamestnávať.\n24. Prvoinštančný súd odôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutom rozsudku tak, že pokiaľ žalovaný\nštvrté pracovné miesto zamestnanca v pozícii upratovačky nepotreboval z dôvodu finančných úspor\na reorganizácie práce, kedy jej činnosť vedel zabezpečiť zostávajúcimi 3 zamestnancami v pozícii\nupratovačky, potom mal organizačnou zmenou uvedenú pracovnú pozíciu zrušiť. Podľa prvoinštančného\nsúdu neobstála argumentácia žalovaného, že išlo iba o krátkodobú reorganizáciu práce, ktorá\nsi nevyžadovala zrušenie uvedeného pracovného miesta, pokiaľ preukázateľne uvedené pracovné\nmiesto obsadil až na základe pracovnej zmluvy s účinnosťou od 09.08.2021 (bod 84 rozsudku).\nŽalovaný k uvedenému odôvodneniu prvoinštančného súdu uvádza, že žalovaný štvrté pracovné miesto\nzamestnanca v pozícii upratovačky nepotreboval nie z dôvodu finančných úspor, ale z dôvodu pandémie\nCOVID-19 a tým súvisiacou nevyhnutnou reorganizácie práce a v dôsledku toho aj finančných úspor.\n25. Žalovaný ďalej k odôvodneniu prvoinštančného súdu uviedol, že prvoinštančný súd sa nijako\nnevysporiadal so skutočnosťou, že v čase výpovede žalobkyne a ponukovej povinnosti ku dňu\npodania výpovede, bola na Slovensku pandémia COVID-19, v rámci ktorej platili pre žalovaného\nprísne pandemické opatrenia a žalovaný bol povinný sa riadiť usmernením Ministerstva školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky, ktorý nariadil počas pandémie COVID-19 nerušiť pracovné\npozície, preto z toho dôvodu organizačnou zmenou nezrušil 4. pracovné miesto upratovačky. Žalovaný\npreto, aby udržal 3 a ďalšie pracovné pozície nepedagogických zamestnancov, uplatňoval náhradu mzdy\npodľa § 142 Zákonníka práce, prípadne náhradu mzdy v sume 80 % priemerného zárobku. Rátal s tým,\nže keď to epidemiologická situácia dovolí, bude zabezpečovať pre 3 upratovačky prácu podľa možnosti\nv rozsahu 4,5 hodiny denne, čo bude znamenať plne odpracovaný deň a stravné za odpracovaný\ndeň. Stav, keď zamestnávateľ nemal prácu pre uvedených nepedagogických zamestnancov, trval s\nmesačnou prestávkou rok. Uvedené pozície nepedagogických zamestnancov v organizačnej štruktúre\nžalovaného boli v čase dania výpovede pokryté pracovnými zmluvami so 100 % pracovnými úväzkami\nv zmysle prijatej zmeny organizácie práce, ale ani po zmene neboli pokryté reálnou prácou, teda žiadne\nmiesto upratovačky nebolo pokryté reálnou prácou. Zamestnávateľ nemal reálnu prácu, aby ju v čase\ndania výpovede ponúkol žalobkyni. Z uvedených dôvodov ponúkol žalobkyni miesto nepedagogického\nzamestnanca (miesto 4. upratovačky) od 01.01.2021 v presvedčení, že od 01.01.2021 sa situácia\nohľadom COVID-19 a s tým súvisiace pandemické opatrenia uvoľnia.\n26. Uviedol, že ku dňu podania výpovede, keď zamestnávateľ ponúkol žalobkyni pracovné miesto\nupratovačky s nástupom k 01.01.2021, bola tak celospoločenská, ako aj zamestnanecká situácia\nvýznamne ovplyvnená mimoriadnym stavom v dôsledku šírenia COVID-19. Z tejto mimoriadnej situácie\nvyplývali vážne dôsledky a neštandardné riešenia, s ktorými sa zamestnávatelia museli vysporiadať\nv zákonných možnostiach. Vydaním usmernenia Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže\n\nSR dňa 12.03.2020 (ďalej aj ako „MŠVaV SR“) vo veci prerušenia vyučovania v školách a školských\nzariadeniach na základe rozhodnutia hlavného hygienika a záverov Ústredného krízového štábu,\nministerka školstva prerušila vyučovanie na školách a školských zariadeniach od 16.marca 2020 do 29.\nmarca 2020 vrátane. MŠVaV SR rešpektujúc rozhodnutia hlavného hygienika, Ústredného krízového\nštábu, vlády SR a všetkých relevantných štátnych autorít vydalo pre školy a školské zariadenia jasné\na nespochybniteľné pokyny, keď dňa 12.03.2020 svojím usmernením vo veci prerušenia vyučovania\nna školách a v školských zariadeniach ministerka školstva prerušila školské vyučovanie od 16.03.2020\ndo 29.03.2020 vrátane. V nadväznosti na tento mimoriadny zásah do fungovania škôl, v dôsledku\nktorého bolo jasné, že (ani) školy ako zamestnávatelia nebudú môcť niektorým svojim zamestnancom\nprideľovať prácu, rovnako dňa 12.03.2020 vydala ministerka školstva usmernenie k pracovnoprávnym\nvzťahom v súvislosti s opatreniami prijatými 12.03.2020. V usmernení k pracovnoprávnym vzťahom\nministerka vymedzuje rámec pre školy a školské zariadenia (v prípade žalovaného je školským\nzariadením školská jedáleň), ako môžu a majú postupovať pri prideľovaní práce svojim pedagogickým,\nako aj tzv. nepedagogickým zamestnancom v čase prerušenej prevádzky. V usmernení sa uvádzajú\nokrem iného aj konkrétne príklady. Žalovaný uviedol ako príklad s upratovačkou: „...zamestnávateľ\nmôže dohodnúť osobitný režim výkonu práce na pracovisku v obmedzenom rozsahu...napríklad\nriaditeľ...upratovačke nariadi upratanie budovy 2x do týždňa po jednej hodine...“ Z uvedeného\ndokumentu vyplýva nespochybniteľný fakt, že keď u zamestnávateľa škola a jej školská jedáleň nie sú\nv prevádzke, tak časti zamestnancov, ktorí nemôžu vykonávať prácu z domu, zamestnávateľ nebude\nmôcť štandardne prideľovať prácu, presnejšie povedané, bude jej môcť prideľovať veľmi málo práce\nalebo vôbec. Ďalej sa v usmernení uvádza, ako je potrebné vysporiadať sa s vyplácaním mzdy v takto\nzmenených podmienkach práce. K situácii sa dňa 12.03.2020 príkazným listom 7/2020 obrátil na školy\naj zriaďovateľ PSK. Dôkaz: Usmernenia Ministerstva školstva z 12.03.2020, Príkazný list predsedu\nPSK č. 7/2020z 12.03.2020. (obe Usmernenia tvoria zároveň prílohu k Zápisnici z mimoriadnej porady\nnepedagogických pracovníkov zo dňa 13.03.2020).\nTento stav v praxi znamenal, že zamestnávateľ, teda žalovaný, nemal pre časť svojich zamestnancov\nprácu vôbec alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu: pre 12 pracovných pozícií, a to administratívny\npracovník – informátor, školník, školník-kurič, upratovačky, vedúca školskej jedálne, zamestnanci\nškolskej jedálne uvedené vo svojej organizačnej štruktúre. Mimoriadna situácia bola spôsobená\npandémiou, a teda nešlo o trvalý stav, preto nebolo treba zasahovať do organizačnej štruktúry a meniť ju\nredukovaním pracovných pozícií tak, aby organizačná štruktúra v reálnom čase reálne odrážala potreby\nzamestnávateľa. Nedalo sa časovo presne ohraničiť, dokedy by také zmeny v organizačnej štruktúre\nboli účinné, dal sa len odhadovať trvanie mimoriadneho prerušenia prezenčnej výučby na školách. A ako\nsa ukázalo, odhad k 01.01.2021 bol nereálny. Okrem toho zmenami v organizačnej štruktúre by došlo\npredovšetkým k zneisteniu dotknutých nepedagogických zamestnancov a toto považoval žalovaný za\nneetické. To znamená, že organizačná štruktúra ku dňu výpovede žalobkyne neodrážala reálny stav\npotreby prác na 12 pracovných pozíciách nepedagogických zamestnancov, avšak zamestnávateľ sa\nmusel s touto situáciou, s ktorou Zákonník práce nepočítal, vysporiadať. Urobil tak dohodnutím zmien\nv organizácii prác.\n27. Konštatoval, že postupoval v zmysle usmernenia MŠVaV SR, aby udržal tieto 3 a ďalšie pracovné\npozície. Uplatňoval náhradu mzdy podľa §142 Zákonníka práce, prípadne náhradu mzdy v sume\n80% priemerného zárobku. Žalovaný rátal s tým, že keď to epidemiologická situácia dovolí, bude\nzabezpečovať pre 3 upratovačky prácu podľa možnosti v rozsahu 4,5 hod. denne, čo bude znamenať\nplne odpracovaný deň a stravné za odpracovaný deň. Stav, keď zamestnávateľ nemal prácu pre\nuvedených nepedagogických zamestnancov, trval s mesačnou prestávkou rok. Žalovaný uvádza, že\nuvedené pozície v organizačnej štruktúre žalovaného boli v čase dania výpovede pokryté pracovnými\nzmluvami so 100% pracovnými úväzkami v zmysle prijatej zmeny v organizácii práce, ale ani po\nzmene neboli pokryté reálnou prácou, teda žiadne miesto upratovačky nebolo pokryté reálnou prácou.\nZamestnávateľ nemal reálnu prácu, aby ju v čase dania výpovede ponúkol žalobkyni. Preto informoval\nžalobkyňu o mieste upratovačky a učinil ponuku práce od 01.01.2021. Žalovaný konal v dobrej viere a\ns dobrým úmyslom\n28. Takýto stav 3 upratovačiek bol žalovaný nútený mimoriadnymi okolnosťami udržať do augusta 2021.\nZamestnanci školskej jedálne aj upratovačky a všetci nepedagogickí zamestnanci o tomto zámere\nzamestnávateľa dlhodobo vedeli. Uvedené 4. pracovné miesto na pozícii upratovačky bolo obsadené\naž od 09.08.2021 p. L. M.. Žalovaný zdôraznil, že práca upratovačky si vyžaduje fyzickú prítomnosť na\npracovisku a nie je vykonateľná dištančne, t. j. neexistovala žiadna alternatíva, ako túto prácu prideľovať\n\nbez fyzickej účasti. Ak škola bola zatvorená a nevyužívaná, nebolo objektívne možné zadávať prácu\nupratovačkám – teda nebolo čo upratovať ani kde. V takomto prípade nešlo len o zníženie objemu\npráce, ale o úplnú nemožnosť prideľovania pracovnej činnosti, čo judikatúra označuje ako absolútnu\nnemožnosť zamestnanca zamestnávať.\n29. Žalovaný zosumarizoval nútené opatrenia zo strany žalovaného v zmysle usmernenia MŠVVaŠ\nSR: a) Uzávery školských a verejných zariadení (školy boli dlhodobo zatvorené alebo fungovali v\nobmedzenom režime). b) Zákaz vstupu osôb a minimalizácia fyzickej prítomnosti na pracoviskách. c)\nRežim tzv. „home office“ alebo uzavretie prevádzok, čo spôsobilo zníženie potreby upratovacích služieb.\nd) Reštrikcie v oblasti BOZP, ktoré nedovoľovali zbytočný pohyb alebo výkon práce bez reálnej potreby.\n30. Žalovaný v danej situácii mal absolútnu nemožnosť prideľovania práce pre pracovnú pozíciu\nnepedagogického zamestnanca- 4. upratovačky. Žalovaný nevedel prideľovať prácu, nakoľko pre\ntúto pracovnú pozíciu nemal prácu z dôvodu, že neexistovala potreba výkonu upratovacích činností.\nŽalovaný reálne toto pracovné miesto obsadil až ku dňu 09.08.2021. Podotkol, že toto pracovné miesto\nponúkal žalobkyni s nástupom od 01.01.2021. Na základe uvedeného pracovné miesto nebolo „voľným\npracovným miestom“ v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keďže neexistovala reálna pracovná náplň,\nktorú by mohol zamestnávateľ žalobkyni prideliť, čo konštatoval v uznesení aj dovolací súd. V tejto\nsúvislosti citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/261/2007.\n31. Pracovné miesto 4. upratovačky v čase výpovede (počas pandémie COVID-19) nebolo voľným\npracovným miestom, nakoľko žalovaný nemal žiadnu prácu pre obsadenie tohto pracovného miesta.\nŽalovaný teda preukázateľne nebol schopný túto pracovnú pozíciu reálne obsadiť a to z dôvodu\npandemických a reštrikčných opatrení, ktoré viedli k dištančnému vyučovaniu a tým k faktickému\npozastaveniu potreby výkonu upratovacích prác v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že pozícia\npracovného miesta 4. upratovačky nebola v čase výpovede reálne vykonateľná, a teda nešlo o voľné\npracovné miesto. Reálna potreba výkonu práce na tejto pozícii vznikla až po skončení dištančného\nvzdelávania, konkrétne až 08.08.2021, keď bola táto pozícia opätovne obsadená. Dovtedy sa výkon\ntejto práce objektívne nejavil ako potrebný z dôvodu prerušenia prezenčnej prevádzky školy. Žalovaná\nv danom prípade nebola povinná ponúknuť toto miesto žalobkyni, keďže nešlo o skutočne existujúce a\nobsaditeľné voľné pracovné miesto.\n32. V danom období, v ktorom dlhodobo prevládali mimoriadne prísne pandemické opatrenia v súvislosti\ns ochorením COVID-19, žalovaný ako zamestnávateľ nemohol vzniknutú situáciu riešiť inak, než ako\nju riešil, a to najmä vzhľadom na usmernenie MŠVaV SR, ktoré výslovne odporúčali nerušiť pracovné\npozície nepedagogických zamestnancov. Nemožno preto žalovanému vyčítať, že nepostupoval cestou\n„klasickej“ organizačnej zmeny, ktorej účelom býva optimalizácia úväzkovej a personálnej štruktúry\nzamestnancov a s tým súvisiaca racionalizácia finančných prostriedkov. Situácia spôsobená pandémiou\nCOVID-19 bola objektívne nepredvídateľná a diametrálne odlišná od štandardných organizačných zmien\n(ako bola napríklad organizačná zmena č. 1/2020). Kým pri bežných organizačných zmenách má\nzamestnávateľ možnosť dopredu presne definovať cieľ a potreby z hľadiska riadneho chodu organizácie,\nv prípade pandémie nebolo možné predvídať, či a kedy dôjde k uvoľneniu opatrení, či sa škola vráti do\nbežnej prevádzky a či bude opätovne potrebná štvrtá upratovačka ako nepedagogický zamestnanec.\nŽalovaný sa preto plne riadil metodickými usmerneniami a postupoval obozretne v záujme zachovania\npráv zamestnancov aj verejných financií. Žiaľ, konajúci súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného\ncelú vec posúdil výlučne z formálneho hľadiska a nezohľadnil podstatnú skutočnosť, že žalovaný\nobjektívne nemal pre žalobkyňu prácu, ktorú by jej mohol prideľovať z dôvodu pandémie COVID-19.\nV danom prípade je rozhodujúce, či na tomto mieste bolo možné reálne zadávať a vykonávať prácu.\nV dôsledku pandemických opatrení (uzavretie škôl, zákaz vstupu verejnosti, znížený počet prítomných\nzamestnancov) nebolo možné žalobkyni reálne prideľovať prácu upratovačky v rozsahu, ktorý by\nodôvodňoval zachovanie jej pracovného miesta. Preto sa takéto miesto ani nemohlo považovať za\n„voľné pracovné miesto“ v zmysle Zákonníka práce. Nemožno akceptovať formalistický výklad, podľa\nktorého existencia miesta v organizačnej štruktúre automaticky znamená, že bolo voľné a využiteľné.\nV konkrétnych podmienkach pandemickej krízy bolo toto miesto fakticky nevyužiteľné, a preto žalovaný\npostupoval primerane a v súlade s účelom právnej úpravy.\n33. Žalovaný zdôraznil, že v rámci posúdenia splnenia ponukovej povinnosti je potrebné zohľadniť aj\nvhodnosť ponúkaného pracovného miesta. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/130/2020,\n\nz 29.09.2021: „Rozhodujúcim je, či zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné pracovné miesto,\nktoré je pre zamestnanca vhodné.“ Vhodné pracovné miesto pri ponukovej povinnosti je také, ktoré\nzodpovedá kvalifikácii, schopnostiam a zdravotnému stavu zamestnanca, a ktoré je zároveň primerané\nv rámci pracovných podmienok stanovených zamestnávateľom. Ponúknutá práca by mala byť v súlade s\npôvodnou pracovnou pozíciou. Ponúknutá práca by mala byť primeraná v rámci pracovných podmienok\nstanovených zamestnávateľom. Nemalo by sa jednať o prácu, ktorá by bola výrazne horšia ako\npôvodná pozícia, napríklad v oblasti mzdy, pracovného času, zodpovednosti a podobne. Ponúknutá\npráca nesmie byť výrazne menejcenná oproti pôvodnej pozícii, pokiaľ ide napríklad aj z pohľadu\nspoločenského postavenia zamestnanca u zamestnávateľa. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa\nje pedagogický zamestnanec s aprobáciou v predmetoch nemecký jazyk – biológia, pričom jej bola\nponúknutá pozícia nepedagogického zamestnanca – upratovačky. Samotná žalobkyňa túto pozíciu\nodmietla aj z dôvodu jej nevhodnosti vzhľadom na jej odbornú kvalifikáciu a predchádzajúce postavenie\nv rámci zamestnávateľa. Žalovaný preto namieta, že už samotná žalobkyňa implicitne uznala, že jej\nponúknutá pozícia upratovačky nespĺňa podmienky vhodnosti definované judikatúrou, a preto nemožno\nžalovanému vytýkať porušenie ponukovej povinnosti. Žalovaný postupoval primerane možnostiam, ktoré\nmal k dispozícii, a prejavil snahu ponúknuť zamestnankyni prácu, hoci vhodnosť tejto práce z hľadiska\njej kvalifikácie nebolo možné zabezpečiť.\n34. Za týchto okolností považoval žalovaný za formalistický výklad, že zamestnávateľ musel ešte pred\nvýpoveďou pristúpiť k formálnemu zrušeniu pracovného miesta „štvrtej upratovačky“ organizačnou\nzmenou, v rozpore s účelom zákona. Ak by zamestnávateľ postupoval čisto formálne a zrušil\npracovné miesto štvrtej upratovačky, musel by logicky zrušiť aj ostatné miesta nepedagogických\nzamestnancov, hoci predpokladal, že sa činnosť školy v budúcnosti obnoví. Takýto krok by nebol\nani primeraný, ani spravodlivý, ani v súlade s princípom proporcionality. Nie je predsa možné\nzabudnúť na realitu pandémie COVID-19, jej prísnych opatrení a dopadov na zamestnávateľov vo\nverejnom sektore. Napokon, žalobkyňa (ako pedagogický zamestnanec) ani nemala skutočný záujem\no obsadenie tohto pracovného miesta. Uvedený formalizmus rozhodnutia súdu prvej inštancie tak\nopomína základné zásady spravodlivosti, účel pracovného práva i mimoriadne okolnosti krízovej\nsituácie. Výklad, ktorý vedie k takémuto absurdnému výsledku, že zamestnávateľ nemôže ukončiť\npracovný pomer so zamestnancom pre objektívnu nemožnosť prideľovať mu prácu len preto, že formálne\nnevydal organizačné opatrenie, nemá oporu v zmysle a účele Zákonníka práce. Výpoveď by mala byť\nposudzovaná podľa jej materiálnej opodstatnenosti a primeranosti, nie podľa formalizmu, ktorý neberie\ndo úvahy krízové opatrenia prijaté nadriadenými orgánmi a objektívnu nemožnosť prideľovania práce.\nPrvoinštančný súd mal zohľadniť aj širší kontext a účel pracovnoprávnych predpisov.\n35. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov\nprvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n36. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný v súvislosti s dôvodmi\nprípustnosti svojho dovolania ním vyvodzovaného z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP formuloval 3\notázky, ktorých nesprávne právne posúdenie a zodpovedanie odvolacím súdom považoval za vadu\nnapadnutého rozhodnutia a dôvod na jeho zrušenie. Dovolací súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti\npodaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z hľadiska právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom vo vymedzených právnych otázkach. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôraznil,\nže je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré\npovažuje dovolateľ za nesprávne. Z obsahu žiadnej z 3 dovolacích otázok nevyplýva, že by žalovaný\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k záverom oboch súdov nižšieho stupňa týkajúcich\nsa nesplnenia ponukovej povinnosti Žalovaným. Oba súdy na základe nimi zisteného skutkového stavu\nzhodne vec posúdili ako nesplnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa a zároveň konštatovali,\nže konanie Žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Napokon existencia voľného pracovného\nmiesta v čase výpovede nebola sporná. Žalovaný sám nielenže jeho existenciu nepopieral, ale sám ju\naktívne dokazoval vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2020. Existenciu voľného pracovného miesta v\nčase dania výpovede nakoniec dokazuje aj organizačná štruktúra Žalovaného predložená žalobkyňou\nna pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 14.05.2025. Dovolací súd nie je treťou inštanciou\na dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto sa dovolaním nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu\n\nnimi vykonaného dokazovania. Konštatovaním, že „ponuka pre žalobkyňu na miesto upratovačky, ktoré\nby bolo voľné až o niekoľko mesiacov nemala byť vôbec ponúknutá, pretože táto pozícia nebola voľná\nv čase podania výpovede“ dovolací súd vyjadruje nesúhlas so skutkovými závermi prvoinštančného\nsúdu a odvolacieho súdu, avšak bez vyhodnotenia organizačnej štruktúry, ktorá bola platná v čase dania\nvýpovede. Žalovaný sa následne všemožne snaží zvrátiť túto organizačnú štruktúru, hoci ju nepojal do\norganizačnej zmeny prijatej práve v tomto období.\n37. Poukázala na to, že nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaným ako hmotnoprávnej podmienky\npre platnosť výpovede a konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi bolo jedným z dôvodov pre\nurčenie neplatnosti výpovede zo strany súdov nižšieho stupňa, ktorých rozsudky boli zrušené uznesením\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2024.\n38. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného prezentovanej v odvolaní týkajúcej sa voľného pracovného\nmiesta a ponukovej povinnosti žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa svojou argumentáciou snaží\natakovať absolútny charakter ponukovej povinnosti, táto je však výsledkom ustálenej súdnej praxe, v\nsúlade s ktorou je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, ktoré je\nk dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho\nkvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom (Uznesenie IV. ÚS\n330/2022 zo dňa 28.06.2022). Úvahy žalovaného sú preto v tomto zmysle právne neudržateľné.\n39. Ako už uviedol prvoinštančný súd vo svojom rozsudku zo dňa 25.06.2025, dôvod neobsadenia\nexistujúceho voľného pracovného miesta, ktoré má zamestnávateľ v čase výpovede k dispozícii (ktoré\nje voľné) a ktoré je povinný zamestnancovi ponúknuť, je bez právneho významu.\n40. Spôsob, akým žalovaný pristúpil k realizácii ponukovej povinnosti, ktorý zákon nepredpokladá, a\nteda zo strany žalovaného takýmto konaním nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov potrebných\npre riadne splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede, ako na to už poukázala vo\nsvojom stanovisku zo dňa 16.06.2025. Je preto bez ďalšieho významu, či uvedenú „ponuku“ žalobkyňa\nodmietla alebo nie. Ak by aj žalobkyňa uvedenú „ponuku“ odmietla (čo žalovaný doteraz žiadnym\nrelevantným spôsobom nepreukázal), v konečnom dôsledku by nešlo o odmietnutie ponuky, prijatím\nktorej by žalobkyňa mala prejsť na inú prácu v zmysle ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce.\nOdmietnutím takejto „ponuky“ by žalobkyňa iba vyjadrila svoj nesúhlas s výpoveďou ako takou, a teda\nso skončením pracovného pomeru k 31.07.2020 z dôvodov nadbytočnosti.\n41. Podľa žalobkyne nie je vôbec zrejmé, z akých listinných dôkazov resp. vyjadrení urobených\nžalobkyňou vychádza žalovaný, keď v bode 20 na str. 10 jeho odvolania tvrdí, že „samotná Žalobkyňa\ntúto pozíciu odmietla aj z dôvodu jej nevhodnosti vzhľadom na jej odbornú kvalifikáciu a predchádzajúce\npostavenie v rámci zamestnávateľa“ a že „už samotná Žalobkyňa implicitne uznala, že jej ponúknutá\npozícia upratovačky nespĺňa podmienky vhodnosti definované judikatúrou.“ Žalobkyňa uvedené tvrdenia\nodmieta ako nepravdivé.\n42. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyni ponúkol oznámenie o voľnom pracovnom mieste ešte pred\npodaním výpovede žalobkyňa odmieta ako nepravdivé. Dňa 27.04.2020 po príchode žalobkyne na\npracovisko jej bolo žalovaným oznámené, že jej musí dať výpoveď, keďže bude v budúcom školskom\nroku o jednu triedu menej a nemá pre ňu do úväzku žiadne hodiny a navyše škola nemá peniaze.\nZároveň jej bolo predložené písomné vyhotovenie výpovede. Až následne bol žalobkyni predložený\ndokument s názvom „Oznámenie o voľnom pracovnom mieste“ s informáciou o voľnom pracovnom\nmieste upratovačky s možným dátumom nástupu do pracovného pomeru od 1.1.2021. Stalo sa tak v\nprítomnosti svedka, manžela žalobkyne.\n43. Žalobkyňa uviedla, že porušenie zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými zamestnancami\npreukazované počas celého konania je badateľné vo viacerých aspektoch konania žalovaného, a\nto nielen v rozdielnom prístupe k reorganizácii pracovných miest pedagogických a nepedagogických\nzamestnancov. Napr. pracovné miesto vedúcej školskej jedálne, ktoré malo byť zrušené tou istou\norganizačnou zmenou č. 1/2020, nakoniec zrušené nebolo a vedúca školskej jedálne ostala v\npracovnom pomere aj napriek dočasnému uzatvoreniu školskej jedálne v súvislosti so šírením ochorenia\nCOVID-19, či potrebou reorganizácie a šetrenia finančných prostriedkov žalovaného. Žalovaný ponúkol\npedagogickému zamestnancovi N. I. O. z dôvodu poklesu počtu žiakov a úbytku jednej triedy a\n\ns tým súvisiacou zníženou potrebou výchovno- vzdelávacej činnosti (poklesu počtu vyučovacích\nhodín) možnosť zmeny dojednaných pracovných podmienok formou práce na kratší pracovný čas,\nteda žalovaný vychádzal z konkrétnej potreby (poklesu) výchovno-vzdelávacej činnosti v predmete\nvyučovanom N. I. O. (telesnej výchovy), avšak žalobkyni neponúkol rovnakú možnosť na zmenu\ndojednaných pracovných podmienok a prácu na kratší pracovný čas. To znamená, že žalovaný v\nprípade žalobkyne nevychádzal z konkrétnej potreby výchovno-vzdelávacej činnosti v predmetoch, ktoré\nvyučovala žalobkyňa (biológia, nemecký jazyk) aj napriek skutočnosti, že u týchto predmetov došlo k\ncelkovému navýšeniu potreby výchovno-vzdelávacej činnosti v porovnaní s predchádzajúcim školským\nrokom. Pritom práve zníženie počtu žiakov a zníženie počtu vyučovacích hodín uvádzal žalovaný ako\ndôvody prijatia organizačného opatrenia č. 1/2020.\n44. Viditeľný je rozdielny prístup žalovaného ku komunikácii s jednotlivými zamestnancami, resp.\nskupinami zamestnancov ešte pred prijatím organizačnej zmeny. Zatiaľ čo žalovaný vykazuje značnú\nmieru záujmu o časť zamestnancov, s ktorými aktívne organizoval stretnutia, vysvetľoval situáciu,\nzaujímal sa o ich názor a hľadal riešenia, so samotnou žalobkyňou, ktorej pracovné miesto plánoval\nzrušiť, nekomunikoval vôbec. Svoje zámery a následné organizačné opatrenie pred žalobkyňou tajil až\ndo momentu odovzdania výpovede, o čom svedčí aj sms komunikácia medzi riaditeľkou žalovaného a\nžalobkyňou z 24.04.2020.\nNa základe uvedeného žalobkyňa navrhla odvolanie zamietnuť a náhradou trov odvolacieho konania\nzaviazať žalovaného.\n45. V odvolacej replike žalovaný zdôraznil, že si splnil svoju ponukovú povinnosť ešte pred podaním\nvýpovede, a to riadnym písomným oznámením zo dňa 27.04.2020, v ktorom žalobkyňu informoval o\nneexistencii voľného pracovného miesta zodpovedajúceho jej kvalifikácii, pričom zároveň ju oboznámil s\nexistenciou pracovného miesta upratovačky, s nástupom od 01.01.2021. Ponuková povinnosť bola teda\nsplnená v zákonom požadovanom čase, a žalobkyňa sa s týmto postupom preukázateľne oboznámila.\nNemožno preto akceptovať jej tvrdenie, že žalovaný si ponukovú povinnosť nesplnil. Žalobkyňa uvádza,\nže svedkom ňou tvrdenej skutočnosti, že ponuka pracovného miesta jej nebola poskytnutá pred podaním\nvýpovede, má byť jej vlastný manžel, čo vyvoláva vážne pochybnosti o jeho nestrannosti a objektivite.\nTakýto dôkaz je preto zjavne nedôveryhodný a nemôže spochybniť písomné dokumenty predložené\nžalovaným, ktoré jednoznačne preukazujú, že ponuková povinnosť pred podaním výpovede bola\nsplnená. Je zrejmé, že žalobkyňa sa snaží subjektívnym výkladom a účelovým navrhovaním zaujatých\nsvedkov dotvárať skutkový stav vo svoj prospech, čo však nemôže obstáť vo svetle objektívnych a\nlistinných dôkazov. Žalovaný opätovne uvádza, že splnenie ponukovej povinnosti preukázal písomne, a\nto Oznámením o voľnom pracovnom mieste z 27.04.2020 pred samotným podaním výpovede.\n46. Žalovaný opätovne zdôraznil, že v čase doručenia výpovede nebolo možné reálne prideľovať prácu\nna pozícii 4. pracovného miesta upratovačky, keďže školy boli pre pandemické opatrenia zatvorené a\npre pracovnú pozíciu 4. upratovačky žalovaný mal absolútnu nemožnosť prideľovania práce. Formálne\nvedenie miesta v organizačnej štruktúre školy nemá právnu relevanciu, ak toto miesto nebolo reálne\nobsaditeľné. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Cdo/130/2020) jasne konštatuje, že voľným\npracovným miestom je len také, ktoré je zamestnávateľ schopný zamestnancovi v čase výpovede reálne\nprideliť.\n47. V danom prípade nemožno klásť zamestnávateľovi za vinu, že pracovné miesto „upratovačky“\nformálne nezrušil. Podstatné je, že ho v čase doručenia výpovede nemohol reálne ponúknuť ako\nvhodné a obsaditeľné miesto. Skutočnosť, že miesto bolo administratívne zachované v organizačnej\nštruktúre, nemá právnu relevanciu pre posúdenie splnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2\nZákonníka práce. Inými slovami: rozsah ponukovej povinnosti sa vždy odvíja od reálne existujúcich\nmožností zamestnávateľa v okamihu výpovede, nie od hypotetických, či budúcich možností a už vôbec\nnie od formálnej evidencie pracovných miest. V čase výpovede žalobkyňa nemohla byť okamžite\nzamestnaná ako upratovačka z objektívnych dôvodov (uzavretie škôl, neprideľovanie práce týmto\nkategóriám zamestnancov). Preto ponuková povinnosť zamestnávateľa v tomto smere nevznikla.\n48. Žalobkyňa v skutočnosti sama priznala, že jej bola ponuka na miesto upratovačky poskytnutá,\navšak ona ju odmietla. To, že odmietnutie dodatočne interpretuje ako prejav nesúhlasu s výpoveďou,\nnemá žiadny právny význam. Faktom zostáva, že ponukovú povinnosť si žalovaný splnil a žalobkyňa ju\nodmietla. Žalovaný teda postupoval nielen v súlade so zákonom, ale aj nad rámec svojich povinností,\n\nkeď ponúkol prácu, ktorú v zmysle judikatúry ani ponúknuť nemusel, nakoľko v čase výpovede nebola\nreálne využiteľná.\n49. Žalobkyňa sa účelovo odvoláva na údajné porušenie dobrých mravov a porovnáva svoju situáciu\ns inými zamestnancami. Tieto tvrdenia sú irelevantné. Nadbytočnosť žalobkyne bola výsledkom riadne\nprijatej organizačnej zmeny v dôsledku poklesu počtu žiakov a tried. Žalovaný bol povinný optimalizovať\npočet zamestnancov v záujme hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, čo je zákonný a\nlegitímny dôvod.\n50. Žalobkyňa podala odvolaciu dupliku.\nUviedla, že popísala celý priebeh odovzdávania výpovede ako aj konanie žalovaného, ktoré mu\nbezprostredne predchádzalo už v texte samotnej žaloby a na uvedený postup žalovaného pri doručovaní\nvýpovede opätovne poukázala aj na pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 13.01.2022.\nŽalovaný toto tvrdenie nikdy predtým nespochybnil a po piatich rokoch od podania žaloby ho označuje\nza účelové.\n51. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že rozhodujúcou pri ponukovej povinnosti je\nskutočnosť, či sa daná pracovná pozícia nachádza v organizačnej štruktúre zamestnávateľa, pričom\nmusí byť vedená ako neobsadená. Povinnosť ponúknuť voľné pracovné miesto sa vzťahuje aj na prácu\nna kratší pracovný čas alebo prácu na podstatne nižšej pracovnej pozícii (vrátane nekvalifikovanej\npráce), pokiaľ zamestnanec na takúto prácu spĺňa zdravotné a profesné predpoklady. Ak zamestnávateľ\npozíciu nechce ponúkať, je potrebné, aby bola rozhodnutím zamestnávateľa zrušená, a teda nebola\nuvedená v organizačnej štruktúre zamestnávateľa, čo nakoniec konštatoval aj Okresný súd Prešov vo\nsvojom rozsudku zo dňa 25.06.2025, č.k. 29Cpr/11/2023-531 (rovnako aj Uznesenie Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 330/2022-18 z 28.júna 2022; Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4CdoPr/8/2023).\n52. Aj zo znenia žalovaným citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2021, sp. zn.\n7Cdo/130/2020, na ktorý sa odvoláva, jasne vyplýva, že „vo vzťahu k splneniu ponukovej povinnosti\nzamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce je teda relevantné iba to, či zamestnávateľ disponuje\nvoľným pracovným miestom v okamihu, kedy dáva zamestnancovi výpoveď.“ Žalovaný tak zámerne\ntento záver, ktorý vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, opomína. Zo\nznenia textu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/79/96 uverejneného v Zbierke Rozhodnutí\na stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 51 (R 51/1997), na ktorý sa citované Uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/130/2020 odvoláva, možno tento záver odvodiť implicitne. Najvyšší\nsúd v zrušujúcom rozsudku vytýka odvolaciemu súdu, že v prípade posúdenia splnenia ponukovej\npovinnosti vychádzal len z tvrdení žalovaného, „pričom sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne\no pracovných miestach, ktoré mali byť voľné v čase predmetnej výpovede, ktoré špecifikovala viackrát\nna pojednávaní pred súdom a ani iným spôsobom si tvrdenia žalovaného v tomto smere nepreveril,\nnapr. prehľadom zamestnancov podľa organizačnej štruktúry pred a po organizačnej zmene, pracovnými\nzmluvami prijatých zamestnancov v čase výpovede, stanovenými predpokladmi a požiadavkami pre\nvýkon voľných pracovných miest a pod.“\n53. S ohľadom na vyššie uvedené sú tak interpretácia ponukovej povinnosti podaná žalovaným, ako aj\nním vyvodené závery o neexistencii ponukovej povinnosti právne neudržateľné a nemajú žiadnu oporu\nv ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a ani Ústavného súdu SR.\n54. Podľa žalobkyne pokyny Ministerstva školstva SR vydávané v súvislosti s ochorením COVID-19\nzavádzajúce dočasne dištančnú formu výučby, ako aj iné pokyny vydávané ministerstvom v tejto\nsúvislosti nemôžu byť právne spôsobilé „oslobodiť“ žalovaného od riadneho plnenia si zákonných\npovinností v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce a rovnako nemôžu zvrátiť skutočnosť,\nže žalovaný svojim konaním nenaplnil zákonné predpoklady pre platnosť výpovede okrem iného tým,\nže si riadne a zákonom predpokladaným spôsobom nesplnil ponukovú povinnosť. Zamestnávateľ je\npovinný dbať o to, aby všetkým dotknutým zamestnancom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii vytvoril\nrovnaké podmienky pre prijatie ich osobného rozhodnutia a aby im dal rovnakú možnosť ponúkané\nmiesto buď prijať alebo neprijať, prípadne sa rozhodnúť inak. Zamestnávateľ teda aj v čase pred výberom\nkonkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania\na žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými zamestnancami diskriminovať. V danom prípade\nje nespochybniteľné, že ponuková povinnosť žalovanému vznikla. Pre splnenie ponukovej povinnosti\n\nvo vzťahu k voľnému pracovnému miestu preto bolo povinnosťou žalovaného uskutočniť žalobkyni takú\nponuku práce, ktorá by smerovala k prechodu na inú prácu, teda k zmene pracovných podmienok, nie\nk ukončeniu pracovného pomeru. A to za rovnakých podmienok, aké mali porovnateľní zamestnanci\nna rovnakých troch pracovných miestach, resp. aké mali ostatní nepedagogickí zamestnanci práve s\nohľadom na dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania.\nNásledne v prípade akceptácie tejto ponuky zo strany žalobkyne by bol žalovaný povinný postupovať\nvoči nej rovnako, ako postupoval voči ostatným už spomínaným zamestnancom. To znamená prideľovať\nžalobkyni prácu v rozsahu a za podmienok, ako ju prideľoval ostatným trom zamestnancom na\nrovnakých pracovných miestach a ďalším zamestnancom vrátane poskytnutia príslušnej náhrady mzdy\nz dôvodu existencie prekážok na strane zamestnávateľa, ak takýto postup zvolil aj u ostatných troch\nzamestnankýň na rovnakých pracovných miestach, resp. aj u ďalších zamestnancov. Žalovaný však\nkonal voči žalobkyni selektívne, keď jej znemožnil urobiť také rozhodnutie, ktoré by smerovalo k\nprechodu na inú prácu s ohľadom na existujúce voľné pracovné miesto, čím došlo zo strany žalovaného\nnielen k výkonu práva spôsobom, ktoré nie je v súlade so zákonom, ale zároveň aj k porušeniu\nzásady rovnakého zaobchádzania v porovnaní s ostatnými nepedagogickými zamestnancami. Žalovaný\ntak na strane jednej urobil všetko preto, aby nezrušil voľné pracovné miesto, na strane druhej konal\ntak, aby toto miesto nemusel obsadiť žalobkyňou. V protiklade k tomu žalobkyňa uvádza, že v čase\nvýpovede sa reálne nevyužívali ani priestory školskej jedálne a dočasne neexistovala ani potreba práce\nvedúcej školskej jedálne (vrátane ďalších zamestnancov školskej jedálne). Napriek tomu ,ako aj napriek\nopatreniam prijatým v súvislosti s ochorením COVID-19 a deklarovanej potrebe ekonomických opatrení u\nžalovaného nedošlo k zrušeniu pracovného miesta vedúcej školskej jedálne, ktoré malo byť v zmysle tej\nistej organizačnej zmeny č. 1/2020 zrušené a vedúca školskej jedálne tak ostala aj naďalej v pracovnom\npomere.\n55. Žalovaný manipulatívnym spôsobom interpretuje písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 28.08.2025,\nv ktorom sa uvádza, že „ak by aj Žalobkyňa uvedenú „ponuku“ odmietla (čo Žalovaný doteraz žiadnym\nrelevantným spôsobom nepreukázal), v konečnom dôsledku by nešlo o odmietnutie ponuky, prijatím\nktorej by Žalobkyňa mala prejsť na inú prácu v zmysle ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce.\nOdmietnutím takejto „ponuky“ by Žalobkyňa iba vyjadrila svoj nesúhlas s výpoveďou ako takou a teda\nso skončením pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby k 31.07.2020“ Týmto žalobkyňa tvrdí,\nže odmietnutie konania, ktoré nemá oporu v zákone (nie je naplnením zákonných predpokladov pre\nsplnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede), teda odmietnutie konania, ktorého\nvýsledkom má byť zákonom nepredpokladaný stav, nemôže byť považované za splnenie zákonnej\npovinnosti žalovaného a od takéhoto konania nemožno odvodzovať naplnenie zákonných podmienok\npre platnosť výpovede\n.\n56. Žalobkyňou namietané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi spočívalo jednak:\n- v spôsobe, akým žalovaný pristúpil k realizácii ponukovej povinnosti, podrobnosti ktorého už boli\ndostatočne popísané v tomto vyjadrení a predovšetkým v stanovisku k odvolaniu žalovaného z\n11.05.2022 a stanovisku k odvolaniu žalovaného z 28.08.2025,\n- v konaní žalovaného spočívajúcom v uvádzaní nepravdivých tvrdení v texte výpovede údajne doručenej\nzástupcom zamestnancov o odmietnutí ponuky pracovných pozícií, ktoré údajne žalobkyňa odmietla,\nako sa v tomto texte uvádza. Do dňa doručenia výpovede nikto žalobkyňu v tejto veci nekontaktoval a\no výpovedi sa dozvedela až v deň jej doručenia,\n- v účelovom prijatí organizačnej zmeny vo vzťahu k pracovnému miestu žalobkyne.\n57. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v\nzákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej\nstránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.\n58. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený\nsprávny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych\nzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia\nprvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na potvrdenie vecnej správnosti\n\nprvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateľa súčasne odvolací súd uvádza\nnasledovné:\n59. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n60. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej\ninštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).\n61. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení\nsúdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd\nposúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí\nbyť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).\n62. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).\n63. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia výpovede\n27.04.2020, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane\nnadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho\núloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce\nalebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania,\naj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58\npred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.\n64. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia výpovede\n27.04.2020, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu\nnadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím\ndoby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie\npracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno\nokamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak\na) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v\nmieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,\nb) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol\nv mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave\nna túto inú prácu.\n65. Odvolací súd poukazuje na to, že toto konanie o určenie neplatnosti výpovede zamestnávateľa\npre ,,nadbytočnosť“ zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je nepochybne konaním\nso slabšou zmluvnou stranou podľa druhej hlavy, spory s ochranou slabšej strany, tretí diel Individuálne\npracovnoprávne spory podľa § 316 a nasl. CSP, čo má svoju konzekvenciu vo vzťahu k dôkaznej\niniciatíve zamestnanca a od toho sa odvíjajúcej zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena\nzamestnávateľom.\n66. Z obsahu spisu vyplýva, že o nároku žalobkyne už rozhodol súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom\nzo dňa 13.01.2022, keď výrokom I. určil, že výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca\n\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.04.2020, doručená žalobkyni dňa 27.04.2020 je\nneplatná a výrokom II. nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.\nTunajší odvolací súd na základe odvolania podaného žalovaným rozsudkom zo dňa 25.05.2023 pod sp.\nzn. 8CoPr/2/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s dátumom právoplatnosti 27.07.2023.\nNajvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením zo dňa 30.10.2024 pod sp. zn. 4CdoPr/13/2023 v spojení\ns opravným uznesením zo dňa 20.02.2025 rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej\ninštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n67. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným\npracovnú zmluvu zo dňa 28.08.2002, na základe ktorej bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru\nku dňu 01.09.2002 na dobu určitú do 30.06.2003 s dohodnutým druhom práce výchovno-vzdelávacia\nčinnosť zameraná na rozširovanie, prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov detí a mládeže s\nvyužitím špecifických, diagnostických, vzdelávacích a kontrolných metód, ktoré vykonáva učiteľ strednej\nškoly, s miestom výkonu práce zamestnanca Gymnázium Vranov n. Topľou. V školskom roku 2019/2020\nžalobkyňa vyučovala predmety nemecký jazyk v rozsahu 7 vyučovacích hodín týždenne, predmet\nbiológia v rozsahu 14 hodín týždenne a predmet umenie a kultúra v rozsahu 1 vyučovacia hodina\ntýždenne. Zároveň od septembra 2007 až do skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany\nzamestnávateľa bola vedúcou predmetnej komisie cudzích jazykov (pre nemecký a ruský jazyk) a od\nšk. r. 2018/2019 aj koordinátorkou prevencie závislosti a sociálno-patologických javov.\n68. Z výpovede zamestnávateľa adresovaného žalobkyni zo dňa 27.4.2020 (č.l. 19-20 spisu) vyplynulo,\nže na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.8.2002 a 20.5.2003 a na základe písomného\nrozhodnutia zamestnávateľa bolo dňa 22.4.2020 prijaté rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej\nzmene č. 1/2020, ktorej účelom bola optimalizácia personálnej a úväzkovej štruktúry pedagogických a\nnepedagogických zamestnancov a s ňou nevyhnutne súvisiaca racionalizácia finančných prostriedkov\nrozpočtu gymnázia prideľovaných zriaďovateľom PSK (č.l. 15 - 16 spisu). Pre celkový pokles žiakov\nbol školám v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK predložený celoplošný návrh na prijímanie potrebných\noptimalizačných opatrení v záujme efektívnejšieho hospodárenia s finančnými prostriedkami škôl,\nktoré patria do pôsobnosti zriaďovateľa. Dôvodom prijatia organizačnej zmeny je pokles počtu\ntried. Pokles počtu pedagogických zamestnancov sa týka vzdelávacej oblasti, jazyk a spoločnosť a\nokruhu aprobovaných predmetov dejepis, biológia, jedna pracovná pozícia aprobácie telesná výchova,\netická výchova sa týmto rozhodnutím mení zo 100 % týždenného pracovného úväzku na 54,55 %.\nRozhodnutím zamestnávateľa sa celkový počet zamestnancov gymnázia znížil o dvoch pedagogických\nzamestnancov a o 2 nepedagogických zamestnancov s účinnosťou ku dňu 01.08.2020.\nOrganizačná zmena bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 22.04.2020 na základe\nžiadosti zamestnávateľa o prerokovanie organizačnej zmeny č. 92/2020/04 z 21.04.2020. V dôsledku\norganizačnej zmeny žalobkyni ako jednému z rozsahu pedagogických zamestnancov s aprobáciou\npredmetu nemecký jazyk - biológia zaniklo plne organizované pracovné miesto na dojednaný plný\npracovný úväzok. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa ako pedagogický zamestnanec s aprobáciou nemecký\njazyk - biológia s pôvodne dohodnutým plným pracovným úväzkom stala pre zamestnávateľa\nnadbytočným zamestnancom. Zamestnávateľ v dôsledku celkového poklesu žiakov a tried a tým\ni poklesu rozsahu výchovno-vzdelávacej činnosti nemá možnosť naďalej zamestnávať žalobkyňu.\nZamestnávateľ nedisponuje pracovným miestom, ktoré by zodpovedalo požiadavkám žalobkyne, na\nplný pracovný úväzok v súlade s jej aprobáciou a to ani na kratší pracovný čas.\nVzhľadom na vyššie uvedené týmto žalovaný ako zamestnávateľ dal výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1\npísm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť. Výpovedná doba je trojmesačná a začne plynúť od prvého\ndňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného\ndňa príslušného kalendárneho mesiaca.\n69. Z organizačnej štruktúry Gymnázia C. P. na č. l. 472 spisu vyplýva, že z účinnosťou od 01.11.2019\ndo 21.09.2020 mal žalovaný zriadené 4 pracovné miesta na pozícii upratovačky. Žalovaný vo svojom\nvyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2020 (č. l. 132-133 spisu) potvrdil, že v organizačnej štruktúre\nmá 4 reálne miesta upratovačky s tým, že štvrté miesto upratovačky v čase výpovede žalobkyne\nexistovalo a bolo zriadené a dlhodobo priebežne obsadzované v súlade s projektom na podporu\nzamestnania realizovaného v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad\nTopľou. Uviedol, že uvedené pracovné miesto nie je obsadené od momentu skončenia projektu, teda od\n30.09.2019 z dôvodu finančnej úspory s tým, že práca štvrtej upratovačky bola dočasne a prechodne\nprerozdelená medzi ostatné 3 aktívne miesta upratovačiek. Uvedené pracovné miesto je neustále\n\nsúčasťou organizačnej schémy žalovaného, a k jeho oficiálnemu právnemu a faktickému zrušeniu nikdy\nnedošlo.\n70. Z oznámenia o voľnom pracovnom mieste zo dňa 27.04.2020 adresovaného žalobkyni\nzamestnávateľom (č.l. 21 spisu) vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že pracovné miesto\nadekvátne jej kvalifikácii a vzdelaniu nemá, disponuje však voľným pracovným miestom, ktoré je súčasne\nneobsadené, a to pracovnou pozíciou nepedagogického zamestnanca - upratovačka, v rozsahu 100\n% týždenne pracovného času, s tým, že miesto je voľné od 1.1.2021. V oznámení je uvedené, že\ntoto pracovné miesto zamestnávateľ má a je nútený nechať neobsadené do konca kalendárneho roka\nkvôli nedostatku finančných prostriedkov na jeho pokrytie, a to zmysle vnútorného dokumentu školy\nEkonomické opatrenia na optimalizáciu činnosti Gymnázia C. P. vo Vranove nad Topľou a Školskej\njedálne pri GCD v dôsledku COVID -19, prijatého dňa 11.04.2020 na pokyn zriaďovateľa v zmysle\npríkazného listu predsedu PSK č.12/2020 zo dňa 02.04.2020. V oznámení je ďalej uvedené, že cit.: ,,Aj\nkeď považujeme ponuku tohto pracovného miesta pre Vás za nevhodnú, ponukám Vám ho na základe\nnašich skúsenosti so súdnou praxou. Prosíme o písomné potvrdenie/odmietnutie tejto ponuky.“ Pod tým\nje uvedené ,,Vyjadrenie A. B. C. : vyššie ponúkané miesto prijímam – neprijímam“, s tým, že nehodiace\nsa preškrtne. Žiadna z týchto položiek nie je zaškrtnutá.\nVo vyjadrení zo dňa 22.2.2025 žalovaný potvrdil, že ponúkol žalobkyni uvedené pracovné miesto až s\ndátumom nástupu 01.01.2021.\n71. Zo žalovaným predloženej dohody o vykonaní práce, ktorá bola uzatvorená so štvrtým\nzamestnancom v pozícii upratovačky K. J. zo dňa 07.01.2020 vyplýva, že táto bola uzatvorená do\n20.03.2020 (č.l. 513 spisu) a ďalšia pracovná zmluva na pozíciu štvrtej upratovačky bola uzatvorená až\n06.08.2021 (č.l. 512) so L. M. dňom 09.08.2021 na dobu určitú do 31.07.2022.\n72. Hmotnoprávna podmienka výpovede zamestnávateľa spočívajúca v ponuke inej vhodnej práce sa\nvzťahuje zo zákona len na organizačné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a písm. b), ako aj na výpoveď\nzamestnávateľa zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) a na výpoveď zamestnávateľa\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, 2 a 3. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany\nzamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede.\n73. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce je\nzákonným predpokladom danosti výpovedného dôvodu i podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce,\npričom samotná existencia tohto výpovedného dôvodu zamestnávateľa nezbavuje právnej povinnosti\nponúknuť zamestnancovi ešte pred uplatnením výpovede vhodnú prácu tak, ako ju vymedzuje citované\nustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka prace. Jej zmysel spočíva v ochrane pracovného pomeru tým,\nže pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok, a že umožňuje\njednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou až po splnení stanovených podmienok.\n74. K povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti\nvyplývajúcej z § 63 ods. 2 Zákonníka práce sa Najvyšší súd SR vyjadril v rozsudku sp. zn. 6Cdo/138/2012\nz 30.09.2013, v ktorom uviedol, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať\nzamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním\nvýpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.\nAk však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,\nlebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky splnenia jeho\nponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli pracovné miesta\nvoľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku\ndňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu\nnemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Ak zamestnanec v konaní nevznesie proti tvrdeniu\nzamestnávateľa, že nemal ku dňu výpovede v mieste výkonu práce zamestnanca voľné pracovné miesta\nžiadne námietky, treba mať za to, že zamestnávateľom tvrdená skutočnosť je taká, ktorú účastníci\nnečinia spornou, a preto existenciu obsadenosti pracovných miest netreba jednotlivo dokazovať. Ak však\nzamestnanec v rámci procesnej obrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu\npráce voľné pracovné miesta, stáva sa existencia obsadenosti zamestnancom označeného pracovného\nmiesta spornou, z ktorého dôvodu ju treba samostatne dokazovať. Splnenie bremena tvrdenia na\nstrane zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku\ndňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Nepostačuje, ak napr. len všeobecne uvedie počet\n\nvoľných pracovných miest zistených ku koncu kalendárneho roka (nie ku dňu výpovede), ktoré pripadajú\nnie na jeho miesto výkonu práce, ale sa týkajú celého pracoviska. Dôkazné bremeno preukázať, že\nzamestnancom označené pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom (napr.\npredložením pracovnej zmluvy), leží aj v takomto prípade na zamestnávateľovi. Preukázanie reálnej\nneexistencie obsadenosti pracovného miesta nemožno totiž od zamestnanca spravodlivo požadovať,\nlebo sa zásadne nedokazuje to, čo neexistuje, ale to, čo existuje (existencia právnej skutočnosti).\n75. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom. Ak ponuku odmietne, potom je\nsplnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Táto podmienka je\nsplnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto\nprácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie\ntejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že\nku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca.\n76. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce poskytuje širokú voľnosť pri výbere druhu ponúkanej práce,\npričom zamestnávateľ nemôže postupovať arbitrárne, nakoľko musí predniesť ponuku tzv. vhodnej\npráce, ktorá spĺňa predovšetkým priestorové a vecné kritérium.\nPožiadavky priestorového kritéria splní zamestnávateľ vtedy, keď zamestnancovi ponúkne prácu\nv mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ktoré je v zmysle § 43 ods. 1 písm.\nb) Zákonníka práce podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, avšak ani priestorové obmedzenie\nponukovej povinnosti nemusí nutne viesť k výpovedi. Pokiaľ zamestnávateľ ponúkne prácu mimo miesta\nvýkonu práce a zamestnanec takúto ponuku príjme, dôjde v zmysle ustanovenia § 54 Zákonníka práce\nk dohode o zmene pracovných podmienok.\nVecné kritérium znamená, že zamestnávateľ pri výbere vhodného druhu práce nie je limitovaný\nobsahom pracovnej zmluvy, pričom pri posúdení vhodnosti je nutné aplikovať ustanovenie § 55 ods.\n5 Zákonníka práce, ktorý požaduje, aby práca zodpovedala zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a\nkvalifikácii zamestnanca, keď obligatórnymi hranicami sú pritom zo zákona práve zdravotná spôsobilosť\na schopnosti zamestnanca.\n77. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ\nnemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.\nZamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii\nv čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve. Nevhodná pozícia je\njedine tá, ktorú by zamestnanec nemohol vykonávať z objektívnych dôvodov, napríklad na výkon\npráce na voľnej pozícii nemá požadované vzdelanie alebo mu v tom bráni jeho zdravotný stav a pod.\nPonúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej\nzmluvy. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa\nzdravotné predpoklady. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou\nvyplývajúcou z čl. 2 ZP, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť\nv súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.\n78. Zákonník práce pokladá za vhodnú prácu takú prácu, ktorá musí zodpovedať zdravotnému stavu\nzamestnanca. Doplňujúcimi kritériami vhodnej práce sú schopnosti zamestnanca a jeho kvalifikácia.\nPovinnosť prihliadať aj na schopnosti zamestnanca a jeho kvalifikáciu je možné pokladať za právnu\npovinnosť zamestnávateľa len za predpokladu, že zamestnávateľ má k dispozícii prácu primeranú\nschopnostiam a kvalifikácii zamestnanca. (BARANCOVÁ, Helena. § 55 [Podmienky a dôvody preradenia\nna inú prácu]. In: BARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022,\ns. 610, marg. č. 12.)\n79. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,\nschopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec\nvzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnostiam a kvalifikácii schopný vykonávať. Ponúkaná vhodná\npráca môže byť akákoľvek práca, ktorú má zamestnávateľ k dispozícii. Nemusí zodpovedať doteraz\nvykonávanému druhu práce, môže to byť akákoľvek práca, ktorá je pre zamestnanca vhodná. Musí ísť\no prácu, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady, t.j. práca musí zodpovedať zdravotnej\nspôsobilosti zamestnanca. Zamestnávateľ by mal prihliadnuť aj na to, aby iná práca bola vhodná pre\nzamestnanca aj vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu, nie je však potrebné, aby zodpovedala v\nplnom rozsahu kvalifikácii zamestnanca. Ponúkaná iná vhodná práca by nemala byť taká, ktorá je voľná\n\nu zamestnávateľa len dočasne. V súlade s relevantnou judikatúrou nie je potrebné, aby zamestnávateľ\nponúkal zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné. Postačuje,\nak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných\nmiest.(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/186/2014 z 25.01.2017).\n80. ,,39. Sťažovateľka sa odôvodnením predmetnej námietky snaží spochybniť absolútny charakter\nponukovej povinnosti (body 18 a 19 tohto uznesenia). Svoju pozornosť pritom upriamuje na formálny\ncharakter ponuky práce, ktorú mala sťažovateľka ako zamestnávateľka splniť, a to s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti prípadu, keď žalobcovi ako bývalému riaditeľovi závodu mali byť ponúkané\nrobotnícke pozície obsadzované personálnou agentúrou.\n40. Ani tretia námietka sťažovateľky nie je podľa názoru ústavného súdu dôvodná. Je síce nesporné, že\nna námietku sťažovateľky o zneužití práva vo veci konajúce súdy nereagovali. Podľa názoru ústavného\nsúdu však s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu nejde o námietku, ktorá by mala pre vec\npodstatný význam, resp. o námietku, ktorá by bola spôsobilá zvrátiť výsledok konania v prospech\nsťažovateľky ako žalovanej. Sťažovateľka sa ňou totiž snaží atakovať absolútny charakter ponukovej\npovinnosti, táto je však výsledkom ustálenej súdnej praxe, v súlade s ktorou je zamestnávateľ povinný\nponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto\nzodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku\nzamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v\n§ 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede (uznesenie najvyššieho súdu sp.z. 3Cdo/261/2007\nz 27. novembra 2007, obdobne uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/168/2017 z 8. februára 2018).\n(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2022, sp. zn. IV.ÚS/330/2022).\n81. Po vyhodnotení odvolacích námietok žalovaného odvolací súd konštatuje, že nezaznamenal\nžiadne pochybenie v právnom posúdení žalobkyňou uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý\nvyhodnotením jednotlivých dôkazov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach dospel k správnemu\nprávnemu záveru, že žalovaný pred podaním výpovede žalobkyni podaním zo dňa 27.04.2020 nesplnil\nhmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, teda\nponukovú povinnosť k voľnému pracovnému miestu.\n82. V konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci dovolacím súdom a doplnení dokazovania bolo\nnepochybne preukázané, že žalovaný ku dňu podania výpovede, t.j. k 27.04.2020 disponoval pracovnou\npozíciou nepedagogického zamestnanca - upratovačky, v rozsahu 100 % týždenne pracovného času,\nktorú však žalovaný neponúkol žalobkyni v čase podania výpovede, ale až s dátumom nástupu\n01.01.2021, podľa jeho slov z dôvodu, že pracovné miesto 4. upratovačky, v čase výpovede (počas\npandémie COVID-19) nebolo voľným pracovným miestom, nakoľko žalovaný nemal žiadnu prácu pre\nobsadenie tohto pracovného miesta. Tvrdil, že nebol schopný túto pracovnú pozíciu reálne obsadiť, a to z\ndôvodu pandemických a reštrikčných opatrení, ktoré viedli k dištančnému vyučovaniu a tým k faktickému\npozastaveniu potreby výkonu upratovacích prác v plnom rozsahu, teda pozícia pracovného miesta 4.\nupratovačky nebola v čase výpovede reálne vykonateľná, a teda nešlo o voľné pracovné miesto.\n83. Podľa vyššie uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR nemožnosť\nzamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu,\nteda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť\nzamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto\nzodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Preto sa odvolací súd stotožnil\nso záverom súdu prvej inštancie, že je bez právneho významu ním uvádzaný dôvod, pre ktorý voľné\npracovné miesto upratovačky z jeho strany nie je obsadené. Pokyny Ministerstva školstva SR vydané\nv súvislosti s ochorením Covid-19 zavadzajúce dištančnú formu výučby, ako aj iné pokyny a usmernenia\nvydané týmto ministerstvom v tejto súvislosti ,,neoslobodzujú“ žalovaného ako zamestnávateľa od\nriadneho si plnenia povinností v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaný\nnechcel ponúknuť pracovné miesto upratovačky v čase organizačnej zmeny a výpovede alebo ako\nžalovaný tvrdí v odvolaní, že nemal pre žalobkyňu reálnu prácu, že objektívne nevedel zadávať prácu\nupratovačkám, bolo potrebné, aby bola táto pozícia rozhodnutím zamestnávateľa zrušená, a tak už\nneuvádzaná v organizačnej štruktúre zamestnávateľa. V tejto súvislosti správne poukázal súd prvej\ninštancie na to, že krátkodobej reorganizácii práce nezodpovedá obsadenie štvrtého miesta upratovačky\nna základe pracovnej zmluvy s účinnosťou až od 09.08.2021. Pokiaľ však štvrté miesto upratovačky\n\nostalo v organizačnej štruktúre žalovaného, mal ho ponúknuť žalobkyni v relevantnom čase podania\nvýpovede.\n84. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v kontexte ponukovej povinnosti, keďže v čase organizačnej\nzmeny a dania výpovede žalobkyni z dôvodu jej nadbytočnosti bolo voľné pracovné miesto upratovačky,\npričom v konaní nebolo sporné, že žalobkyni pred uplatnením výpovede bola ponúknutá možnosť\nu žalovaného naďalej pracovať až od 01.01.2021, a nie v čase podanej výpovede. Povinnosť ponúknuť\nvoľné pracovné miesto sa vzťahuje aj na prácu na kratší pracovný čas alebo na prácu na nižšej pracovnej\npozícii, a to aj miesto, ktoré je o niekoľko riadiacich úrovní nižšie, prípadne kvalifikačne nenáročné, teda\naj prácu upratovačky. Odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že zamestnávateľ by mal síce prihliadnuť\naj na to, aby iná práca bola vhodná pre zamestnanca aj vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu, nie\nje však potrebné, aby zodpovedala v plnom rozsahu kvalifikácii zamestnanca, v tomto prípade učiteľky.\n85. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že dovolací súd sa vo svojom zrušujúcom uznesení\nsa zaoberal touto pracovnou pozíciou nepedagogického zamestnanca, pričom zastal názor, že ponuka\npre žalobkyňu na miesto upratovačky, ktoré by bolo voľné až o niekoľko mesiacov, nemala byť vôbec\nponúknutá, pretože táto pozícia nebola voľná v čase podania výpovede, odvolací súd uvádza, že vyššie\nuvedeným konštatovaním dovolací súd vyjadruje nesúhlas so skutkovými závermi súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu, avšak bez vyhodnotenia organizačnej štruktúry žalovaného, ktorá bola platná v čase\ndanej výpovede. Tento dôkaz bol predložený zo strany žalobkyne po rozhodnutí dovolacieho súdu, podľa\nktorého v čase od 01.11.2019 do 21.09.2020 mal žalovaný zriadené 4 pracovné miesta nepedagogických\nzamestnancov v pozícii upratovačky.\n86. Na záver odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní vonkoncom nenamietal právny názor\nsúdu prvej inštancie, že postup žalovaného ako zamestnávateľa je možné posúdiť ako konanie\nv rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, keď žalovaný na jednej strane vo vzťahu k\nnepedagogickej pozícii, nepristúpil k zrušeniu pracovnej pozície štvrtej upratovačky napriek tvrdeniu, že\nv rozhodnom období reálne prácu štvrtej upratovačky nepotreboval, kedy jej činnosť vedel zabezpečiť\nzostávajúcimi 3 zamestnancami v pozícii upratovačky, na druhej strane rovnako nepostupoval vo\nvzťahu k pedagogickým zamestnancom, kedy pristúpil k zrušeniu pracovnej pozície 2 pedagogických\nzamestnancov, nielen z ekonomických aspektov, ale aj z dôvodu reorganizácie práce pre pokles počtu\nžiakov v školskom roku 2020/2021, kedy pracovnú činnosť žalobkyne ako pedagogického zamestnanca\nv aprobácii nemecký jazyk - biológia vedel zabezpečiť zostávajúcimi pedagogickými zamestnancami.\nZa tohto stavu tento právny záver súdu prvej inštancie nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu\na bol považovaný za nesporný.\n87. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení opravným uznesením ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP)\n88. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom\nkonaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyni\nv rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP)\n89. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\n\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cpr/11/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e5d18110-195b-449c-82ba-daf1ecd948b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.330.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.330.2022.1"}, {"guid": "67ed2391-b31d-4341-a3a9-ff8418ff4ed8:338823d2-d5f8-4630-b617-19261dc4095a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/8/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201821.1"}, {"guid": "7e3bf5a0-2e58-4c97-86f9-09ed88462d77:8519c3d9-0cd5-4e2d-afce-484e99f32de5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7220207353.1", "spisova_znacka": "1CdoPr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/3/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7220207353.1"}, {"guid": "df44e0f0-caeb-4268-9198-0dd06eb10afc:7b84f204-8623-4f3f-a409-0a9642abc40e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3516207877.1", "spisova_znacka": "7Cdo/144/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/144/2019 z 28. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3516207877.1"}, {"guid": "187938b7-bfed-4185-b099-04bf132b838f:c5e75583-b58b-4b1b-a5ae-2a8979735736", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoPr/2/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoPr/2/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/187938b7-bfed-4185-b099-04bf132b838f:c5e75583-b58b-4b1b-a5ae-2a8979735736"}], "citovane_v": []}