{"guid": "353ce159-ae8e-4b6a-bf06-8df9423f75d6:8f6847ce-ae5b-4551-b85c-ecb2521a812c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8722201494.2", "spisova_znacka": "17Co/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/19/2025 z 9. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. apríla 2026, sp. zn. 17Co/19/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8722201494.2", "identifikacne_cislo": "8722201494", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 351, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-351", "datum_vydania": "2026-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f6847ce-ae5b-4551-b85c-ecb2521a812c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8722201494.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8722201494.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8722201494.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n17Co/19/2025\n8722201494\n09. 04. 2026\nJUDr. Jana Burešová\nECLI:SK:KSPO:2026:8722201494.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu\nJUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.\nr. o., IČO: 47 234 466, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1) B. E. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom D. XX/XX, XXX XX A. B., 2) F. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX A. B., obaja právne\nzastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, Námestie svätého Egídia\nč. XX/XX, XXX XX D., X) D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o určenie, že vec patrí\ndo dedičstva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19C/38/2022-219\nzo dňa 13.11.2024 takto\nrozhodol:\nPotvrdzuje rozsudok.\nPriznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom\nrozsahu.\nŽalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal voči\nžalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., a to pozemok parcela č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n113 m2, parcela č. XX/X – záhrada o výmere 575 m2, parcela č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 174 m2, stavba – rodinný dom, súp. č. XXX, postavená na parcele č. XX/X patria v polovici do\ndedičstva po neb. I. B., J. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX.\n3. Prvoinštančný súd prvým rozsudkom vo veci č.k. 19C/38/2022-95 zo dňa 23.1.2023 žalobu zamietol\na priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania. Po podaní odvolania žalobcom odvolací Krajský\nsúd v Prešove uznesením č.k. 17Co/39/2023-146 zo dňa 18.1.2024 napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. V poradí druhým rozsudom č.k. 19C/38/2022-219 prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, kde žalobca\ntvrdil, že žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom\nsporu na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade F. L. D.\ndňa 14.3.2014, ktorej vklad bol povolený pod V982/2014 Okresným úradom v Poprade, katastrálnym\n\nodborom. Kúpnu zmluvu uzavrel žalovaný v 1. rade s predávajúcou I. B., ktorá je matkou žalobcu a kúpna\ncena bola dohodnutá vo výške 8.000 eur. V kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena bola vyplatená\npred podpísaním tejto zmluvy. Následne I. B. vrátila kúpnu cenu 8.000 eur žalovanému v 1. rade, čo\nvyplýva z výpovede žalovanej v 2. rade v trestnom konaní. Vrátenie kúpnej ceny potvrdil aj žalovaný v 1.\nrade v konaní vedenom na ORPZ Poprad.\nPodľa žalobcu je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon v zmysle\n§ 37 ods. 1 OZ a podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho\núkonu, keďže táto kúpna zmluva nebola urobená určite a zrozumiteľne a svojim obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Nie je zrejmé, či účastníci\nchceli reálne uzatvoriť darovaciu, alebo kúpnu zmluvu, avšak formálno-právne uzavreli zmluvu kúpnu\ns tým, že došlo aj k vyplateniu kúpnej ceny 8.000 eur, avšak táto kúpna cena bola bezprostredne po\npodpise kúpnej zmluvy vrátená predávajúcou kupujúcemu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 22Cdo/2147/1999, kedy žalobca mal za to, že následné konanie účastníkov zmluvy\nv podobe vrátenia kúpnej ceny je treba vykladať tak, že nie je zrejmé, k čomu smerovala od začiatku\nvôľa účastníkov zmluvy, a to či k uzatvoreniu bezodplatnej darovacej zmluvy, alebo odplatnej kúpnej\nzmluvy, kde opäť v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 20Cdo/2900/1999 je potrebné zohľadniť v tom\nsmere, ako bola uzatvorená kúpna zmluva, ale aj ako sa následne strany zmluvy správajú. V kúpnej\nzmluve v prejednávanej veci strany sporu deklarovali previesť vlastnícke právo na žalovaného v 1. rade,\navšak následné konanie takýto prejav vôle spochybňuje, keď preukazuje skôr vôľu účastníkov uzatvoriť\ndarovaciu zmluvu.\nŽalobca videl neplatnosť právneho úkonu aj v rozpore s dobrými mravmi, keď kúpna cena podľa žalobcu\nbola pravdepodobne ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy vrátená žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2.\nrade, a tak podľa žalobcu odovzdanie kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy bolo zinscenované. Podľa\nžalobcu vrátenie kúpnej ceny predstavovalo konkludentný prejav smerujúci k zrušeniu kúpnej zmluvy\npodľa § 457 OZ.\n5. Prvoinštančný súd po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie a to výsluchom žalovaných\nv 1. a 2. rade, ako aj výsluchom svedkýň M. F. a F. N., sestier neb. I. B. a zistil tak, ako to opisoval žalobca,\nuzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy medzi neb. I. B. a žalovaným v 1. rade vo forme notárskej zápisnice\nspísanej na notárskom úrade F. L. D. v Poprade, kde I. B. predala svojmu vnukovi svoj spoluvlastnícky\npodiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H. v rozsahu 1/2 za 8.000 eur svojmu vnukovi.\nKúpna cena mala byť podľa prehlásenia v kúpnej zmluve vyplatená pred podpisom zmluvy.\nPrvoinštančný súd prioritne, vzhľadom na to, že išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, skúmal naliehavý\nprávny záujem na strane žalobcu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. S poukazom na bohatú\nrozhodovaciu a už ustálenú súdnu prax dospel k záveru, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny\nzáujem na určení, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, patrí do dedičstva po poručiteľke, pretože\nlen takouto žalobou sa žalobca môže domôcť svojich práv voči žalovaným.\nNásledne sa prvoinštančný súd zaoberal namietanými okolnosťami neplatnosti zmluvy špecifikovanými\nžalobcom v žalobe. Vychádzal pritom jednak z čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a z ust. § 123, § 132 ods. 1,\n2 a § 588 OZ. Medzi predávajúcou neb. I. B. a kupujúcim E. B., žalovaným v 1. rade, bola uzavretá\nriadna kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu a prijatia návrhu, spočívajúci\nvo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle oboch zmluvných strán. Kúpna zmluva obsahuje\nvšetky zákonné náležitosti, vrátane písomnej formy, keďže jej predmetom bol prevod nehnuteľnosti\nz predávajúcej na kupujúceho. Zmluvné strany sa zhodli a dosiahli konsenzus o predmete kúpy, o kúpnej\ncene a túto zhodu prejavili navonok uzavretím kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice. Nesporný\nbol predmet kúpy, cena a zmluvné strany. O žiadnej nejasnosti a nezrozumiteľnosti nie je možné\nuvažovať. V konečnom dôsledku zo strany žalobcu uvedené ani nebolo tvrdené. Nezrozumiteľnosť\nžalobca nekonkretizoval, len ju tvrdil.\nŽalovaný v 1. rade prijal a akceptoval od svojej starej mamy nehnuteľnosť vo forme kúpnej zmluvy a prijal\nby nehnuteľnosť aj vo forme daru.\nPrvoinštančný súd skúmal následne platnosť (či neplatnosť) uvedeného právneho úkonu, vychádzal\npritom z ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 2, § 40a Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že\nkúpna zmluva bola uzatvorená platne a v súlade so zákonom. Nie je daný dôvod na rozpor s dobrými\nmravmi. Pani I. B. prejavila slobodne, vážne a zrozumiteľne svoju vôľu previesť nehnuteľnosti vo\nsvojom vlastníctve na blízku osobu, svojho vnuka. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých zákonných\nnáležitostiach zmluvy, vrátane ceny a platne, formou notárskej zápisnice, takúto zmluvu uzavreli. Ich\nprejavy smerujúce k tomuto úkonu boli určité a zrozumiteľné. V konaní bolo jednoznačne preukázané,\nže to, čo poručiteľka skutočne chcela, bolo, aby podiel na dome nedostal jej syn A., nakoľko v tom čase\n\nk nemu nemala absolútne žiadnu dôveru. D. B. nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Nie\nje možné hovoriť o porušovaní dobrých mravov, pretože nebolo zistené, v čom mali byť uzatvorením\nkúpnej zmluvy dobré mravy porušené. Vypočuté svedkyne, sestry poručiteľky I. B. napriek pokročilému\nveku a zdravotnému stavu, na pojednávaní jednoznačne a zrozumiteľne uviedli, že ich sestra mala vôľu\nnehnuteľnosť svojmu vnukovi, žalovanému v 1. rade, predať a uviedli, že kúpnu cenu sa sestra následne\nrozhodla darovať. Svedkyne podrobne uviedli, z akých dôvodov k tomu došlo a súčasne sa vyjadrili\nk duševnému stavu ich sestry v čase úkonu, až do dňa jej smrti. Sestry zhodne uviedli, že poručiteľka\nchcela, aby sa dom zveľadil a nie, aby sa stal predmetom exekúcie tak, ako sa to stalo v prípade jej neb.\nmanžela, ktorého vlastníkom nehnuteľnosti sa po jeho smrti stal žalobca. Sestry potvrdili vďačnosť I. B.\nvoči dcére, F. a vnukovi E. za starostlivosť a láskavosť pri jej opatere.\nVo vzťahu k vráteniu kúpnej ceny prvoinštančný súd zistil, že ide o dva samostatné právne úkony, jeden\núkon je zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v 1. rade poručiteľke a následne je úkon darovania kúpnej\nceny predávajúcou – poručiteľkou I. B. svojej dcére.\nPokiaľ sa týka výšky kúpnej ceny, podľa prvoinštančného súdu išlo síce o cenu symbolickú, nie trhovú,\navšak zodpovedala blízkemu vzťahu medzi predávajúcou a kupujúcim s tým, že do domu bolo potrebné\naj investovať.\nPrvoinštančný súd následne vec vyhodnotil aj z pohľadu ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy\nvychádzajúc aj z ust. § 46 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 49 a § 116 OZ dospel k záveru, že vôľa I. B. bola\nzrejmá, a to previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na vnuka. Toto sa nezmenilo ani počas dvoch rokov\nod uzavretia kúpnej zmluvy (dňa 14.3.2014) do doby, kedy p. I. B. zomrela dňa XX.X.XXXX. Úvahy\nžalobcu o tom, že v budúcnosti mohla p. B. v dôsledku zlého správania sa žalovaného v 1. rade žiadať\no vrátenie daru sú len nepodložené a irelevantné úvahy žalobcu. Ide len o pravdepodobné scenáre.\nZmluva podľa prvoinštančného súdu bola platne uzatvorená. Pani I. B. nemala v úmysle zrušiť kúpnu\nzmluvu, a to ani vrátením kúpnej ceny. Kúpna cena bola darovaná dcére na základe vôle poručiteľky.\nPrvoinštančný súd kúpnu zmluvu nepovažuje za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté\ndarovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti: dohoda o predmete kúpy a dohoda\no kúpnej cene, nemá náležitosti darovacej zmluvy. Ani následné vrátenie kúpnej ceny nespôsobilo zánik,\nresp. zrušenie kúpnej zmluvy.\nPrvoinštančný súd poukázal na judikatúru v obdobných veciach.\nO trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným žalovaným súd priznal\nnárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.\n6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca ako odvolací\ndôvod uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Žalobca sa nestotožňuje\ns argumentami prvoinštančného súdu k okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobca argumentoval\ntým, že vzhľadom na skutkové a právne okolnosti nebolo preukázané, že sporná kúpna zmluva je\nplatným právnym úkonom. Namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy,\nnakoľko nemožno vylúčiť, že účastníci zmluvy v skutočnosti chceli uzatvoriť darovaciu zmluvu a fingovali\nuzatvorenie kúpnej zmluvy, ich prejav vôle bol v nezhode s ich skutočnou vôľou. Uvedené bolo potrebné\nposúdiť v kontexte s ich následným správaním, kedy po podpise kúpnej zmluvy malo dôjsť k vráteniu\nfinančných prostriedkov, ktorých odovzdanie ani nebolo preukázané. Žalobca mal za to, že následné\nkonanie účastníkov zmluvy v podobe vrátenia kúpnej ceny je treba vykladať tak, že nie je zrejmé, k čomu\nsmerovala od začiatku vôľa účastníkov zmluvy, a to či k uzatvoreniu bezplatnej darovacej zmluvy, alebo\nodplatnej kúpnej zmluvy. To zakladá neurčitosť takejto zmluvy, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu ČR 20Cdo/2900/1999, podľa ktorého je dôležité pri výklade vôle následné konanie\núčastníkov zmluvy. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s rozpornosťou vyjadrení žalovaného v 1. rade\na žalovanej v 2. rade v ich výpovediach v prejednávanej veci a v ich výpovediach z uznesenia ORPZ\nČVS:ORP-31/3-VYS-PP-2017.\nSúd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie oddeleného výsluchu žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2.\nrade k procesu uzatvárania spornej kúpnej zmluvy. V priebehu konania nebolo preukázané, že by vôbec\nzo strany žalovaného v 1. rade boli neb. I. B. vyplatené finančné prostriedky za kúpu nehnuteľnosti.\nNebolo preukázané a samotná žalovaná v 2. rade jednoznačne netvrdila, že jej finančné prostriedky\nnásledne zo strany žalovanej boli darované, eventuálne, že by boli darované výlučne žalovanej v 2. rade.\nŽalobca namietal dôveryhodnosť výpovedí svedkýň F. N. a M. F., ktoré nepoznali skutočnú vôľu nebohej\nsmerujúcu k prevodu spornej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo,\nže by nebohá mala vôľu nehnuteľnosť predať a rovnako, že by mal žalovaný v 1. rade vôľu skutočne\nnehnuteľnosť odkúpiť. Nebolo preukázané, že by obaja mali vôľu práve právnym úkonom, ktorým bola\n\nkúpna zmluva, previesť nehnuteľnosť. Vykonané dokazovanie svedčí v prospech darovania, ktorému\nvšak chýba platná písomná forma so všetkými obligatórnymi náležitosťami.\nSprávanie žalovaných, resp. účastníkov zmluvy následne po podpise zmluvy je dôkazom skôr\no zastieraní skutočného uzatvorenia kúpnej zmluvy, namiesto darovacej zmluvy. Následné konanie\núčastníkov zmluvy v podobe vrátenia kúpnej ceny je možné vykladať aj tak, že prejavenému právnemu\núkonu chýbala vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť, eventuálne že právnym úkonom dochádzalo\nk obchádzaniu zákona a konanie zmluvných strán mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 20Cdo/2900/1999 z 31.10.2001, podľa ktorého vôľa\nvtelená do zmluvy, je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je objektívne pochopiteľná výkladom; na\npochopenie jej obsahu môže pritom slúžiť širší kontext konania účastníkov, prípadne ich následné\nkonanie, ak z neho následne usudzovať na obsah vôle, čítanie jej interpretácie účastníkmi právneho\núkonu. Tento názor bol podporený aj judikátom Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/1567/2008.\nŽalobca ďalej namietal, že súd pri hodnotení dôkazov neposúdil a nezohľadnil všetky skutkové a právne\nokolnosti prejednávanej veci a favorizoval záver smerom k platnosti právneho úkonu a následnému\ndarovaniu finančných prostriedkov zo strany nebohej žalovanej v 2. rade, keď toto jednoznačne netvrdila\nani samotná údajná obdarovaná, žalovaná v 2. rade. Žalobca trvá na absolútnej neplatnosti spornej\nkúpnej zmluvy ako celku, prípadne aj zastretej darovacej zmluvy. Trval na tom, že žaloba je dôvodná.\nĎalej uviedol, že v otázke preukázania platnosti kúpnej zmluvy zaťažovalo bremeno dôkazu žalovaného\nv 1. rade, ktorý z platnosti odvodzoval pre seba priaznivé právne následky. Bremeno dôkazu preto\nnemožno preniesť na žalobcu, ktorý existenciu platnej kúpnej zmluvy popiera. V prejednávanej veci sa\npreto má uplatniť negatívna dôkazná teória a žalovaná strana, osobitne žalovaný v 1. rade, neuniesol\nbremeno dôkazu. Jeho vlastné vyjadrenia boli rozporné.\nŽalobca namietal aj výrok o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok\na žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n7. K odvolaniu zaujali písomné stanovisko žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade považujú\nrozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Nie je podstatné, na základe akého právneho titulu\ndošlo k prevodu nehnuteľnosti, teda či by sa jednalo o kúpnu alebo darovaciu zmluvu. V oboch\nprípadoch by išlo o platný právny úkon. Podstatná je vôľa poručiteľky, ktorá mala záujem scudziť svoj\nmajetok v prospech žalovaného v 1. rade, čo sa aj stalo. Nie je podstatné, či poručiteľka mala pred\nuzatvorením kúpnej zmluvy záujem nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade darovať a následne sa rozhodla\nmu nehnuteľnosť predať. Išlo o prejav slobodnej vôle. V odvolaní žalobca účelovo vyberá časti výpovedí\nsvedkov, ktoré majú poukazovať na jeho argumentáciu vzťahujúcu sa k simulácii právneho úkonu.\nNázory žalobcu však nie je možné považovať za správne. Z výpovede svedkýň je viac ako zrejmý úmysel\nnebohej nehnuteľnosť v prospech vnuka scudziť. K uvedenému kroku dospela nebohá z viacerých\ndôvodov, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané. Jednalo sa najmä o dlhodobú\nstarostlivosť žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade o nebohú, ktorí jej poskytovali starostlivosť\nv starobe a po dopravnej nehode. Tiež boli preukázané dôvody, pre ktoré nebohá nechcela, aby\nnehnuteľnosť nadobudol žalobca. Medzi nebohou a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená kúpna zmluva,\nna základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Žalovaný v 1. rade\nsi na kúpu nehnuteľnosti požičal finančné prostriedky od svojej matky. Medzi žalovanými v 1. a 2. rade\nbola uzatvorená zmluva o pôžičke. Išlo o reálny kontrakt, nevyžadovala si písomnú formu. Kúpna zmluva\nbola uzatvorená následne, po odovzdaní finančných prostriedkov nebohej. Kúpna cena bola následne\nnebohou odovzdaná žalovanej v 2. rade. Ani v jednom prípade sa nejednalo o neplatný či simulovaný\nprávny úkon. Keďže predmetom konania nie je neplatnosť všetkých právnych úkonov, ku ktorým došlo,\nale iba tvrdená neplatnosť kúpnej zmluvy, žalovaní prízvukovali, že došlo k platnému uzatvoreniu\nkúpnej zmluvy v súlade so zákonom vo forme notárskej zápisnice, ktorá obsahovala všetky zákonom\nvyžadované náležitosti. Kúpna zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, zrozumiteľne, vyjadrovala\nvôľu, predmet kúpy, odplatne previesť, čo potvrdili zmluvné strany, a to nielen podpismi na kúpnej\nzmluve, ale aj odovzdaním a prevzatím kúpnej ceny. Výška kúpnej ceny bola ponechaná na slobodnej\nvôli zmluvných strán, na jej výšku mala vplyv okolnosť, ktorá bola preukázaná pred prvoinštančným\nsúdom, a to dlhodobá starostlivosť a pomoc v prospech nebohej zo strany žalovaného v 1. rade.\nDojednanie nižšej kúpnej ceny, než je cena obvyklá, nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom.\nVo vzťahu k údajnej simulácii právneho úkonu žalovaní poukazujú na ustálenú súdnu prax a právnu\nteóriu, podľa ktorej je v prípade simulácie potrebná spoločná vedomá nezhoda vôle a prejavu. Žalovaný\nv 1. rade však tak, ako nebohá mala záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, a nie zmluvu darovaciu, uzatvoril\ns nebohou kúpnu zmluvu, čo bolo výsledkom ich spoločnej vôle. Kúpna zmluva obsahovala všetky\npožadované náležitosti. Okolnosti vrátenia daru, prípadne uzatvorenia zmluvy v rozpore s dobrými\n\nmravmi sú žalobcom vyfabulované. Preto žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.\n8. Žalobca k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že s ich argumentáciou nesúhlasí, zotrváva\nna podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel.\n9. Žalovaní v 1. a 2. rade v reakcii na toto vyjadrenie zotrvali na svojich ústnych, písomných podaniach\na navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnili si nárok\nna náhradu trov konania.\n10. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok\nprvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa stotožňuje\nso správnym rozhodnutím prvoinštančného súdu v celom rozsahu, na správne skutkové a právne závery\nprvoinštančného súdu poukazuje, s týmito sa stotožňuje a len pre ozrejmenie odvolacích námietok\nžalobcu k veci uvádza:\n11. Žalobca v odvolaní argumentuje odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.\nŽalobca jednotlivé dôvody v odvolaní špeciálne nekonkretizuje, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že\nnesúhlasí ani so skutkovými, ale ani s právnymi závermi prvoinštančného súdu.\nNajmä poukazuje na okolnosť, že dôkazné bremeno v prejednávanej veci zaťažovalo žalovaného v 1.\nrade, aby preukázal platnosť uzatvorenej zmluvy, v opačnom prípade je možné považovať zmluvu\nuzatvorenú s neb. I. B. za absolútne neplatný právny úkon.\n12. Posúdenie dôkazného bremena v prejednávanej veci závisí od priebehu konania. V zásade platí,\nže žalobca musí v žalobe podľa § 132 ods. 1 CSP pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti\na označiť dôkazy na ich preukázanie.\nŽalobca v žalobe uviedol rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žiada určiť, že nehnuteľnosti\nv rozsahu 1/2 zapísané na LV XXXX, k.ú. H., patria do dedičstva po neb. I. B., pričom tvrdí, že kúpna\nzmluva, ktorú uzatvorili zmluvné strany, a to žalovaný v 1. rade a nebohá poručiteľka, je neplatný právny\núkon, pretože nebola určitá a zrozumiteľná, pretože vôľa na uzavretie zmluvy nebola na uzavretie kúpnej\nzmluvy, ale darovacej zmluvy, ďalej že odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom,\npretože peniaze za kúpnu cenu boli odovzdané len naoko a vrátením kúpnej ceny sa kúpna zmluva\nzrušuje, resp. vôľou strán kúpnej zmluvy bolo kúpnu zmluvu zrušiť. Preto žalovaný v 1. rade nemohol\nnadobudnúť vlastnícke práva k prevádzanej nehnuteľnosti. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ako\ndôkaz žiadal vykonať dôkaz notárskou zápisnicou o kúpnej zmluve, zápisnicou vo vyšetrovacom konaní\no výsluchu F. B. a E. B., úmrtným listom poručiteľky a žiadal vo veci vykonať výsluch strán sporu. Tieto\ndôkazy mali svedčiť o vôli strán zmluvy, o spôsobe scudzenia nehnuteľnosti z poručiteľky na žalovaného\nv 1. rade.\nAko to vyplýva z princípu procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok v spore, žalobca bol povinný\nv žalobe nielen tvrdiť, ale aj označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré zodpovedajú nároku\npožadovanom v žalobnom petite.\nV priebehu prvoinštančného konania boli vypočutí aj svedkovia, ktorých na preukázanie svojich tvrdení\nnavrhol žalobca.\nNa strane žalobcu bolo dôkazné bremeno na preukázanie vôle nebohej poručiteľky a žalovaného v 1.\nrade, či poručiteľka mala v úmysle žalovanému v 1. rade nehnuteľnosti predať, resp. darovať a či kúpna\nzmluva uzatvorená notárskou zápisnicou v notárskej zápisnici, ktorú predložil k žalobe, je platná alebo\nneplatná, v závislosti od vôle strán tejto kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v prejednávanej veci preukáže\nvôľu strán zmluvy uzatvoriť inú, než kúpnu zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie opaku sa prenáša\nna žalovaných.\nNegatívne skutočnosti sa nedokazujú, dokazujú sa pozitívne skutočnosti, ktoré musí preukázať strana\nsporu, ktorá túto pozitívnu skutočnosť tvrdí.\n13. V prejednávanej veci negatívne skutočnosti preukazované neboli, žalobca tvrdil, že vôľou poručiteľky\nbolo uzatvoriť inú, než kúpnopredajnú zmluvu, a to konkrétne zmluvu darovaciu. Z uvedeného preto\nvyplýva, že bolo na žalobcovi preukázať jednoznačne svoje tvrdenia, čo sa však v prejednávanej veci\nnestalo.\n\nPoručiteľka mala v úmysle nehnuteľnosť previesť, teda scudziť. Jej cieľom bolo, aby nehnuteľnosť prešla\ndo vlastníctva žalovaného v 1. rade. Obsahom jej vôle bolo zabezpečiť, aby nehnuteľnosť prešla do\nvlastníctva žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade bol ochotný takúto nehnuteľnosť do svojho\nvlastníctva prijať. Navonok poručiteľka vôľu a ochotu previesť vlastnícke právo na žalovaného v 1. rade\nzrealizovala kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice.\nTak, ako správne argumentovali žalovaní, tento právny úkon prevodu nehnuteľnosti z poručiteľky na\nžalovaného v 1. rade je potrebné odčleniť od ďalších právnych úkonov, ktoré súviseli s uzavretou kúpnou\nzmluvou, a to jednak pôžičkou finančných prostriedkov žalovaného v 1. rade od svojej matky, ktorá\ntaktiež nebola spochybnená a následne aj právny úkon, ktorým poručiteľka darovala, resp. poskytla\nžalovanej v 2. rade finančné prostriedky získané z kúpnej ceny. Ani jeden z týchto právnych úkonov\nnesvedčí o tom, že by sa zmenila vôľa poručiteľky predať nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade za\ndohodnutú kúpnu cenu.\nPrvoinštančný súd sa správne vysporiadal s obsahom kúpnopredajnej zmluvy, kde táto zmluva obsahuje\nvšetky zákonom predpokladané náležitosti a výška kúpnej ceny nemôže spôsobovať neplatnosť kúpnej\nzmluvy ako celku. Žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil vôľu poručiteľky\nuzavrieť kúpnu zmluvu a uzavrieť zmluvu darovaciu.\n14. Žalobca namietal, že tým, že poručiteľka poskytla peniaze získané z kúpnej ceny za nehnuteľnosť\nžalovanej v 2. rade, došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy.\nOdvolací súd k tejto námietke uvádza, že ust. § 48 OZ presne stanovuje podmienky odstúpenia od\nzmluvy. Ak by aj boli všetky zákonom stanovené podmienky splnené, odstúpenie od zmluvy sa realizuje\nmedzi zmluvnými stranami, nie medzi zmluvnou stranou a treťou osobou, pretože z dokazovania vyplýva,\nže poručiteľka peniaze z kúpnej ceny neodovzdávala žalovanému v 1. rade.\n15. Notárska zápisnica, ktorú spísala poručiteľka spoločne so žalovaným v 1. rade na notárskom úrade\na obsahuje kúpnu zmluvu, je prejavom, ktorý nie je potrebné vykladať podľa výkladových pravidiel podľa\n§ 35 Občianskeho zákonníka, pretože táto vôľa je jednoznačne nezameniteľne a jasne uvedená v tejto\nnotárskej zápisnici. Iba v prípade, pokiaľ by tento právny úkon bol vykonaný spôsobom, že jeho obsah\nje nejasný, keď nie je zachytený písomne, nie je jednoznačne formulovaný, bolo by potrebné pristúpiť\nk výkladu tohto právneho úkonu. V takom prípade je potrebné vyhodnotiť aj okolnosti, ktoré nastali pred\nalebo aj po uzatvorení tejto zmluvy. Na základe aj uvedeného kontextu by mohlo sa dať vyvodiť, aký\nobsahovo konkrétny právny úkon mali zmluvné strany v záujme uzatvoriť.\nV prejednávanej veci však právny úkon je jednoznačný, spísaný vo forme notárskej zápisnice\nv predpísanej forme, bez akýchkoľvek sporných okolností obsahujúcich právny úkon. V takom prípade\nvýkladové pravidlá na zistenie nejasného obsahu prejavenej vôle nie je potrebné aplikovať. Preto aj\nuvedená odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.\nPokiaľ sa týka simulácie, resp. disimulácie uvedeného právneho úkonu, je potrebné stotožniť sa\ns názorom prvoinštančného súdu, kde bolo zistené, že cieľom strán zmluvy, a to poručiteľky a žalovaného\nv 1. rade nebolo uzatvoriť darovaciu zmluvu. Cieľom bolo zabezpečiť prevod nehnuteľnosti. Poručiteľka\nmala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, s ktorým návrhom žalovaný v 1. rade súhlasil a za nehnuteľnosť\nporučiteľke riadne zaplatil. Nebolo zo strany žalobcu preukázané, že skutočná vôľa poručiteľky bola\nvýlučne nehnuteľnosť darovať. Spochybňovanie alebo subjektívny pocit žalobcu o vôli poručiteľky\na žalovaného v 1. rade nemôže byť zamieňaný za jednoznačné preukázanie okolností uzatvorenia\nsimulovaného právneho úkonu (kúpna zmluva), ktorým mal byť disimulovaný úkon (darovacia zmluva)\nprekrytý. Uzatvorenie disimulovaného právneho úkonu nebolo vôľou zmluvných strán kúpnej zmluvy.\nVôľou žalovaného v 1. rade bolo akokoľvek získať do vlastníctva nehnuteľnosť buď darovaním alebo\nkúpnou zmluvou. Pokiaľ poručiteľka prišla s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu\ncenu, žalovaný v 1. rade s týmto súhlasil, takže právny úkon bol uzatvorený platne. Dôkazné bremeno\nžalobca neuniesol.\n17. Základný princíp výkladu právnych úkonov je preferencia výkladu, ktorý vedie k jeho platnosti,\nteda taký výklad, ktorý nevedie k neplatnosti právneho úkonu, keď prichádzajú do úvahy obidva\nspôsoby výkladu. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou a v slovenskom právnom poriadku\nprincipiálne platí taký výklad právneho úkonu, ktorý je v prospech zachovania jeho platnosti.\nStrany zmluvy v prejednávanej veci si upravili vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo\nich potrebám a záujmom, pričom výklad jednoznačných právnych úkonov by mal byť čo najmenej\nnahradzovaný výkladom autoritatívnym.\n\nPreto skutkové závery prvoinštnačného súdu pri vyhodnotení dôkaznej situácie sú správne, v súlade\ns pravidlami formálnej logiky. Správne zistené skutkové okolnosti zodpovedajú aj správnemu právnemu\nposúdeniu veci.\n18. Odvolací súd nezistil žiadne ďalšie pochybenia zo strany prvoinštančného súdu vytýkané žalobcom\nv odvolaní, pričom rozpornosť skutkových zistení prvoinštančného súdu nesvedčí v nesprávne zistenia\nprvoinštančného súdu, ale svedčí v nepreukázaní tvrdených skutkových okolností žalobcom v žalobe.\nSpôsob vykonania dokazovania pred prvoinštančným súdom riadia procesné pravidlá, kde súd\nvykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti. Akým spôsobom súd vykoná dokazovanie, závisí o toho, o aký dôkaz ide. Pokiaľ ide\no namietaný dôkaz výsluchu strán sporu, pokiaľ žalobca namietal, že nebol tento dôkaz vykonaný\nkaždým žalovaným samostatne, je potrebné uviesť, že takýto dôkaz žalobca nemôže žiadať vykonať\nspôsobom, ktorý považuje sám za vhodný pre preukázanie tvrdených okolností, ale je potrebné\npostupovať podľa zákonných pravidiel a princípov, podľa ktorých účastník, resp. strana sporu má právo\nbyť prítomná na pojednávaní bez ohľadu na to, či dôkaz, ktorý vo veci sa vykonáva, je dôkazom jeho\nvýsluchu, resp. výsluchu ďalšej zúčastnenej strany sporu. Má právo byť na pojednávaní a samotný\nvýsluch strany nie je procesne upravený, postup súdu pri vykonávaní tohto dôkazu závisí od úvahy súdu.\nPokiaľ v prejednávanej veci na základe úvahy súdu bol vykonaný výsluch strany sporu za prítomnosti\nostatných strán sporu, tento postup nie je možné považovať za nezákonný. Preto uvedená odvolacia\nnámietka je považovaná za nedôvodnú.\n19. Odvolací súd preskúmal výrok o trovách konania, kde prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní\no trovách konania zo zásady úspechu v prejednávanej veci. Táto zásada je všeobecne platná, niet\ndôvodu pre zmenu tohto zákonného princípu, a preto aj v tomto rozsahu považuje odvolací súd\nrozhodnutie prvoinštančného súdu za správne.\n20. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.\n21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255\nods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu boli žalovaní, ktorým vznikol voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní zastúpení\nprávnym zástupcom, ktorý vykonával v ich mene právne úkony, vznikli im trovy konania, preto v súlade s\n§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP im nárok na náhradu týchto trov priznal voči žalobcovi v plnom\nrozsahu. O ich výške rozhodne prvoinštančný súd.\n22. Žalovaný v 3. rade v odvolacom konaní aktívny nebol. V odvolacom konaní právne zastúpený nebol,\nžiadne právne úkony nevykonal, a preto v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich\nprocesnú ekonómiu žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal voči žalobcovi.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/38/2022", "guid": "bead4fe8-a246-4d35-b75b-57dfcd20edca:d686098d-881f-48b4-b39d-3b6d589bb511", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "bf50623b-c791-4752-b44e-4f29573d8d1d:08a5c5e2-42d8-4285-8523-f7b58fe58070", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:3222201350.15", "spisova_znacka": "BN-2C/41/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-2C/41/2022 z 7. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3222201350.15"}]}