{"guid": "3afbde2b-5e1a-4745-813f-e57585a68be1:c04ff512-ee95-43b7-8924-19c444e87133", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1", "spisova_znacka": "16Co/12/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/12/2026 z 27. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2026, sp. zn. 16Co/12/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1", "identifikacne_cislo": "8726201092", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Anna Kovaľová", "sudca_id": 268, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kovalova-268", "datum_vydania": "2026-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c04ff512-ee95-43b7-8924-19c444e87133", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n16Co/12/2026\n8726201092\n27. 04. 2026\nJUDr. Anna Kovaľová, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu\nJUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zast.: Mgr. Katarína Rusnáková, advokát so\nsídlom Velické nám. 5, 058 01 Poprad, korešpondenčná adresa: G. XX, XXX XX F., IČO: 56910657,\nproti odporcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Tibor Bašista,\nadvokát so sídlom Štefánikova 8 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o nariadenie neodkladného opatrenia\ns príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 17.03.2026, č.k.\n21C/18/2026-14 takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.\nII. Súd poučuje odporcu H. B., nar. X.X.XXXX, že môže na súd podať proti navrhovateľke A. B., C. D.,\nnar. XX.X.XXXX, žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia\nv zmysle § 340 CSP.\nIII. Navrhovateľke voči odporcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol\ntak, že cit.:\n„I. U k l a d á odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu na adrese E. XXX/X, F.,\ndo jeho bytových aj nebytových priestorov, nádvoria, garáže, hospodárskej budovy, altánku, drevárne a\nvšetkého, čo je súčasťou pozemku na I. E. XXX/X, F..\nII. U k l a d á odporcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX nepribližovať sa k navrhovateľke A. B., C. D., nar.\nXX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej\nmoci.\nIII. Navrhovateľke p r i z n á v a voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a odporcovi\nnáhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIV. P o u č u j e procesné strany, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v prípade,\nže dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadnú.“\n2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e) a h), § 326 ods.\n1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n\n3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala ochrany svojej integrity tak, že žiadala,\naby súd nariadil neodkladné opatrenie uložením zákazu odporcovi dočasne vstupovať do rodinného\ndomu na adrese E. XXX/X, F., do jeho bytových aj nebytových priestorov, nádvoria, garáže, hospodárskej\nbudovy, altánku, drevárne a všetkého, čo je súčasťou pozemku na I. E. XXX/X, F., priblíženia sa k\nnavrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej\nmoci.\n4. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 30.11.1996 v Poprade. Z\nmanželstva pochádzajú tri deti, z toho dve dcéry sú dospelé a jeden maloletý syn H. B. a spoločne bývajú\nv rodinnom dome na adrese E. XXX/X D. F.. Najstaršia dcéra J. B., má diagnózu Downow syndróm a trpí\nepilepsiou, jej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a je ustanovená ako jej opatrovníčka. Dom\nnie je v spoločnom bezpodielovom vlastníctve manželov, nakoľko dom vlastnia ich tri deti a s odporcom\nv ňom majú doživotné právo užívania. Manželstvo bolo zo začiatku v poriadku. Problémy začali približne\nv roku 2003, kedy sa voči nej odporca, ale aj ich spoločným deťom začal správať agresívne. Keď je\nvoči nej manžel násilný, tak sa jedná o fyzické útoky - sotenie, kopance, psychické násilie v podobe\nnadávok, osočovania, ponižovania, znemožňovanie spánku v noci, zastrašovanie. Nevie si aktuálne\npredstaviť ďalšie spolužitie. Zo správania odporcu má neustály strach o svoj život, ale aj o život svojich\ntroch detí, ktoré s nimi bývajú v spoločnej domácnosti. Odporca je gambler a jeho agresívne správanie sa\nprejavuje aj voči ich spoločným deťom. Jeho správanie je nevyspytateľné a nekontrolovateľné a vlastní\nstrelnú zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe, ktorá bola zaistená dňa 04.03.2026 príslušníkmi Obvodného\noddelenia Policajného zboru v Poprade. Bojí sa, že by si mohol v budúcnosti zadovážiť aj ďalšie zbrane.\nÚtoky voči jej osobe sa vyhrotili po tom, ako podala žiadosť na rozvod, ktorý podala z dôvodu, že sa ho\nbojí a nevie si predstaviť ďalšie ich spolužitie. K poslednému útoku voči jej osobe došlo 10.03.2026, kedy\nju fyzicky napadol a na základe privolania hliadky bol príslušníkmi policajného zboru dňa 10.03.2026\nvykázaný zo spoločnej domácnosti. Má za to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je\ntomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej zdraví a živote, alebo živote ich spoločných\ndetí. Na základe uvedeného má za to, že odporca bude aj naďalej pokračovať vo svojom násilnom\nsprávaní, tak ako tomu bolo doteraz, a preto žiada súd o nevyhnutnú ochranu vylúčenia odporcu zo\nspoločnej domácnosti ako aj nariadenie psychiatrického vyšetrenia, nakoľko má za to, že odporca trpí\npsychiatrickou diagnózou, počuje hlasy, v noci ich budí s tým, že si myslí, že sú v dome zlodeji, že sa\nku nim niekto vlámal. V noci sa s deťmi zamykajú v izbách, lebo sa odporcu boja. Odporca takisto tvrdí,\nže má po dome ukryté kamery a diktafóny a nahráva si celé ich fungovanie v dome.\n5. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka neodkladného opatrenia pripojila k návrhu listinné\ndôkazy, sobášny list z ktorého vyplýva, že dňa 30.11.1996 uzavreli manželstvo, Potvrdenie OR PZ v PP\no oznámení priestupku proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\npre hrubé správanie odporcu, ktoré narúša občianske spolunažívanie zo dňa 10.03.2026, potvrdenie\nORPZ o prítomnosti navrhovateľky na procesných úkonoch zo dňa 10.03.2026, potvrdenie o zaistení\nveci zo dňa 04.03.2026 K.:XXX/XXXX, keď dňa 04.0.3.2026 bola zaistená signalizačná zbraň u odporcu,\npotvrdenie ORPZ v Poprade, odbor poriadkovej polície zo dňa 10.03.2026 o osobnej prítomnosti A. B.\nna procesných úkonoch týkajúcich sa trestného konania vedeného na Obvodnom oddelení Policajného\nzboru Poprad pod L.:K./F. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými podľa\n§203 ods. 1 Trestného zákona, Rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa\n17.02.2026 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony dcéry J. B..\n6. Navrhovateľka predložila súdu listinný dôkaz Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia a jeho\nokolia prislúchajúcemu domu č. k. K. L.:XXXXXXX zo dňa 10.03.2026, v zmysle ktorého bol odporca\nvykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby po dobu 14 dní s tým, že odporca kľúče odovzdal\nnavrhovateľke.\n7. V danom prípade navrhovateľka žiadala o poskytnutie ochrany nariadením neodkladného\nopatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50\nmetrov a povinnosť zdržať sa vstupu do obydlia.\n8. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, ako aj predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru,\nže je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami, pričom zo strany navrhovateľky bolo\npreukázané dôvodné podozrenie z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity. Obava navrhovateľky o\nsvoje zdravie a život je osvedčená z priložených Potvrdení ORPZ v Poprade, odboru poriadkovej polície\n\nzo dňa 10.03.2026 a Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 04.03.2026. Súd preto dospel k záveru, že v\ndanom prípade možno považovať za osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v\nzmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g) CSP, nakoľko z predložených listinných dôkazov možno\nnadobudnúť presvedčenie, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke podozrivý z ohrozenia jej duševnej\na telesnej integrity, pričom potreba nariadenia neodkladného opatrenia vzhľadom na zistený skutkový\nstav je naliehavá a vyžaduje si bezodkladný zásah súdu. Súd má zato, že nariadeným neodkladným\nopatrením sa poskytne navrhovateľke dostatočná ochrana pred možným budúcim negatívnym konaním\nzo strany odporcu, avšak odporcovi zároveň za predpokladu rešpektovania zákazu nariadeného\ntýmto neodkladným opatrením nijaká vážnejšia ujma nevzniká. Uloženie zákazu priblíženia sa k\nnavrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, je podľa názoru súdu dostačujúci na prevenciu\nďalších prípadných útokov zo strany odporcu a zároveň odporcovi neprimerane neobmedzuje slobodu\njeho pohybu. Vzdialenosť menšiu ako 50 metrov súd považuje za dostatočnú a primeranú na to, aby sa\nmožnosť ataku zo strany odporcu zamedzila, resp. znemožnila a súčasne dáva možnosť stranám, aby\nsa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť.\n9. V danom prípade na strane navrhovateľky vystupuje fyzická osoba, ktorá tvrdí, že odporca je dlhodobo\nagresívny, osočuje ju, nadáva, ponižuje, znemožňuje spánok v noci, zastrašuje ju a je gambler. Jeho\nsprávanie sa vyhrotilo do takej neúnosnej miery, že zavolala dňa 10.03.2026 políciu. Zo strany odporcu\nide o také konanie, ktoré je jednoznačne spôsobilé narušiť minimálne psychickú integritu navrhovateľky,\nu ktorej zjavne muselo dôjsť k narušeniu bežného života pre neustále ataky zo strany odporcu, ktoré sa\npodaním návrhu na rozvod zintenzívnili. Súd preto vyhodnotil návrh navrhovateľky ako dôvodný.\n10. Za nevyhnutný však súd považoval výrok, v prípade ďalších možných krokov procesných strán o\nvýnimku zo zákazu, vzhľadom na možné vykonávanie jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy\nsúdu alebo vykonávanie akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom\nkonaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré strany sporu môžu\nbyť predvolané.\n11. Súd navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za\nto, že samotné neodkladné opatrenie je postačujúce na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a\nna zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zároveň v súlade s § 330 ods. 1CSP,\nsúd trvanie neodkladného opatrenia časovo neobmedzil a procesné strany podľa § 334 CSP poučil o\ntom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, ak\nodpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené.\n12. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 CSP, keďže navrhovateľka bola v konaní\núspešná preto jej priznal plnú náhradu trov konania a neúspešnému odporcovi náhradu trov konania\nnepriznal.\n13. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol,\naby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamieta, alebo alternatívne, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného\nopatrenia primárne na osvedčení vysokej miery pravdepodobnosti tvrdeného ohrozenia integrity\nnavrhovateľky, pričom kľúčovým argumentom navrhovateľky bola údajná existencia strelnej zbrane v\nnelegálnej držbe odporcu, ktorá mala byť zaistená dňa 04.03.2026. Z listinného dôkazu predloženého\nnavrhovateľkou označeného ako Potvrdenie o zaistení veci pod č. k. K.:XXX/XXXX zo dňa 04.03.2026\n(ďalej len „Potvrdenie o zaistení veci“), ktorý do konania predložila samotná navrhovateľka, jednoznačne\nvyplýva, že osobou, ktorej bola vec zaistená a ktorá ju dobrovoľne vydala, je navrhovateľka, nie\nodporca. Odporca v predmetnom Potvrdení o zaistení veci nefiguruje v žiadnom procesnom postavení.\nSúd prvej inštancie sa dopustil závažného pochybenia, ak z listiny potvrdzujúcej odovzdanie zbrane\nnavrhovateľkou vyvodil záver o nebezpečnosti odporcu a jeho nelegálnej držbe zbrane. Z hľadiska\nprávnej kvalifikácie predmetnej veci (signalizačná zbraň Röhm RG 8, kal. 8mm) je nevyhnutné zdôrazniť,\nže ide o expanznú zbraň kategórie D v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Z. z.\no strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSZaS“).\nDržba takejto zbrane plnoletou a na právne úkony spôsobilou osobou nepodlieha režimu zbrojného\n\npreukazu a pojmovo pri nej nemôže ísť o „nelegálnu držbu“, ako to subjektívne a v snahe o\ndiskreditáciu odporcu uvádza navrhovateľka. Tvrdenie o tom, že ide o „strelnú zbraň“, ako aj o\nsamotnej nelegálnosti jej držby je teda právne irelevantné a skutkovo nepravdivé, čo súd prvej inštancie\nnekriticky prebral do svojho rozhodovania. V zmysle ustálenej judikatúry a doktrinálneho výkladu\nCivilného sporového poriadku je pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h)\nCSP nevyhnutné skúmať nielen intenzitu údajného ohrozenia, ale aj integritu procesného postoja\nnavrhovateľky. Súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia konštatuje existenciu trestného konania\nvedeného pod L.:K./F. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203\nods. 1 Trestného zákona. Odporca v tejto súvislosti uvádza, že práve on je oznamovateľom uvedeného\ntrestného činu, nakoľko nadobudol dôvodné a veľmi závažné podozrenie z deviantného správania sa\nnavrhovateľky vo vzťahu k ich spoločnému dieťaťu – neplnoletému synovi H. B.. Toto podozrenie odporca\nv predmetnom trestnom konaní podložil zvukovým záznamom, ktorý zachytáva prejavy sexuálneho\nstyku v čase, kedy sa navrhovateľka so synom izolovala v spálni, z ktorej bol odporca vytesnený.\nPodanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 17.03.2026 v bezprostrednej časovej\nnadväznosti na konfrontáciu navrhovateľky s týmito skutočnosťami a po zaistení dôkazov orgánmi\nčinnými v trestnom konaní, vykazuje všetky znaky zneužitia práva, resp. šikanózneho výkonu práva,\nktorý by v demokratickom právnom štáte nemal požívať akúkoľvek súdnu ochranu. Účelom návrhu nie\nje ochrana navrhovateľky pred údajným násilným správaním sa odporcu, ale právna eliminácia odporcu\nako oznamovateľa závažnej trestnej činnosti zo spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nesprávne\ninterpretoval prítomnosť navrhovateľky na procesných úkonoch v trestnom konaní, ktorú preukazovala\nňou predloženým Potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 10.03.2026,\nkde sa týchto úkonov navrhovateľka zúčastňovala ako osoba, ktorá sa mala v zmysle podaného\ntrestného oznámenia dopustiť trestného činu súlože medzi príbuznými, pričom súd na uvedené\nžiadnym spôsobom neprihliadol. Nariadené neodkladné opatrenie predstavuje mimoriadne závažný\nzásah do ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia. Odporca má\nk predmetnému rodinnému domu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania\na bývania. Vylúčenie odporcu z obydlia na neurčitý čas bez relevantného osvedčenia fyzického násilia\n(potvrdenie o podaní oznámenia vo veci spáchania priestupku zo dňa 10.03.2026 uvádza len „hrubé\nsprávanie“) je v hrubom nepomere k zásahu do jeho základných práv. Navrhovateľka v návrhu tvrdí,\nže odporca trpí psychickou poruchou a má halucinácie. Toto tvrdenie je však v logickom rozpore s\nfaktom, že orgány činné v trestnom konaní na základe jeho podnetov začali a vedú trestné stíhanie. Súd\nprvej inštancie prijal tézu o psychickej nespôsobilosti odporcu bez akéhokoľvek odborného podkladu,\nči lekárskej správy, čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a požiadavku na objektivitu\nrozhodovania. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych\nskutkových zistení ohľadom držby a zaistenia signalizačnej zbrane, náležite nevyhodnotil kolíziu práv\na motiváciu strán v kontexte prebiehajúceho trestného stíhania, nariadil opatrenie, ktoré je zjavne\nneproporcionálne vzhľadom na intenzitu doposiaľ osvedčených skutočností a existujúce užívacie práva\nodporcu. Odporca s apelom na odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní\núplne opomenul ústavnoprávny imperatív najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa). Ak je vedené trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu súlože medzi príbuznými (§\n203 Trestného zákona), kde podozrivou je navrhovateľka a obeťou neplnoletý syn strán konania, je\nrozhodnutie o vylúčení otca (odporcu) z obydlia rozhodnutím, ktoré fakticky izoluje obeť trestnej činnosti\ns jej potenciálnym páchateľom. Súd prvej inštancie týmto mechanickým prístupom nielenže neposkytol\nochranu maloletému dieťaťu, ale priamo ohrozil jeho integritu, nakoľko z domácnosti odstránil jediný\nochranný prvok – otca, ktorý na trestnú činnosť poukázal a rozhodol sa predmetnú záležitosť nahlásiť\norgánom činným v trestnom konaní. V konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko\nsúd uprednostnil subjektívne a neosvedčené tvrdenia navrhovateľky pred objektívnymi skutočnosťami\nvyplývajúcimi z listinných dôkazov.\n14. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že zo skutkových tvrdení a\npredložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že konanie odporcu vykazuje znaky dlhodobého\nagresívneho, psychicky vyčerpávajúceho a eskalujúceho správania, ktoré objektívne odôvodňuje\npotrebu okamžitej ochrany navrhovateľky. Navrhovateľka preto považuje napadnuté uznesenie za\nvecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Odvolanie odporcu je založené prevažne na\nsnahe spochybniť jednotlivé skutkové okolnosti izolovane, pričom opomína celkový kontext veci a\npovahu konania o neodkladnom opatrení. V tomto type konania súd nevykonáva úplné dokazovanie\nako vo veci samej, ale skúma, či boli rozhodujúce skutočnosti hodnoverne osvedčené a či je daná\npotreba bezodkladnej úpravy pomerov. Odporca vo svojom odvolaní žiadnym relevantným spôsob\n\nnepoprel skutkové okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Odporca teda nepoprel, že by sa mal voči navrhovateľke opakovane dopúšťať agresívneho\nsprávania, ktoré v nej vzbudili dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Odporca sa vo svojom odvolaní\nzameral na dve skutočnosti, a to zhabaniu zbrane, údajnej trestnej činnosti navrhovateľky, preto sa\nnavrhovateľka bude bližšie venovať hlavne týmto dvom namietaným okolnostiam. Odporca v odvolaní\nkladie dôraz na tvrdenie, že nešlo o „ilegálnu strelnú zbraň“, ale o signálnu, resp. expanznú zbraň,\na že zbraň mala polícii odovzdať samotná navrhovateľka. Táto argumentácia však nie je spôsobilá\nzvrátiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na širšom\nsúbore okolností, najmä na dlhodobom agresívnom správaní odporcu, psychickom nátlaku, nočnom\nobťažovaní, osočovaní, ponižovaní navrhovateľky, vyvolávaní strachu v spoločnej domácnosti a na\npolicajnej intervencii vrátane vykázania odporcu zo spoločného obydlia. Ani prípadná nepresnosť v\nterminologickom označení predmetnej veci sama osebe neznamená, že absentovala reálna obava\nnavrhovateľky o jej bezpečnosť. Pre rozhodnutie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP nie je\nrozhodujúce, či predmet spĺňa definíciu zbrane podľa osobitného predpisu v tom-ktorom režime, ale\nči celkové konanie odporcu objektívne odôvodňuje obavu o telesnú alebo duševnú integritu chránenej\nosoby. Navrhovateľka nespochybňuje, že na Potvrdení o zaistení veci je uvedené jej meno. Táto\nskutočnosť je plne v súlade so skutkovým dejom, keďže navrhovateľka v rámci svojho výsluchu na\notázku vyšetrovateľa uviedla, že odporca má v domácnosti zbraň. Na základe tejto informácie bola\nvyšetrovateľom vyslaná policajná hliadka, ktorá išla s navrhovateľkou do spoločného obydlia, predmetnú\nzbraň zaistila a následne ju odniesla. Navrhovateľka sa pritom v otázkach držby a kategorizácie\nzbraní nevyzná, a preto nevie odborne posúdiť jej právny režim, podstatné však je, že predmetnú\nvec vnímala ako potenciálne nebezpečný prostriedok, ktorý mohol byť v rukách odporcu použitý voči\nnej alebo voči deťom. Jej postup preto smeroval výlučne k eliminácii možného prostriedku útoku a\nk zamedzeniu ďalšej eskalácie konfliktu. Fyzický útok odporcu zo dňa 10.03.2026 sa stal tak, že\nodporca prišiel do spálne, kľakol si ku spodnému šuflíku a manipuloval s vecami nachádzajúcimi sa\npri posteli. Následne sa podľa navrhovateľky pokúsil ukryť pod posteľ čierny diktafón spolu s kľúčmi.\nKeď sa ho navrhovateľka opýtala, čo robí, odporca sa postavil, otočil sa k nej, silno ju chytil za ruky\na sotil do nej, po čom zbehol dole do obývačky. Bezprostredne po tomto incidente navrhovateľka\nprivolala políciu a vo veci podala oznámenie o priestupku. Na jeho podklade bol odporca zo spoločného\nobydlia vykázaný, pričom následne došlo aj k zaisteniu veci, ktorú odporca držal v domácnosti, a\npreto je viac ako logické, že vydanie tejto veci zabezpečila navrhovateľka, nie odporca, hoci bol jej\nvlastníkom. Takýto skutkový dej je plne konzistentný s listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal súd prvej\ninštancie pri posudzovaní potreby bezodkladnej ochrany navrhovateľky. Odvolanie odporcu obsahuje\nmimoriadne závažné a difamačné tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka mala mať pohlavný styk so\nsvojím synom. Navrhovateľka tieto tvrdenia v plnom rozsahu popiera ako nepravdivé, vykonštruované\na účelové. Tvrdenie odporcu, že bol zo spálne „vytlačený“ alebo „vytesnený“, navrhovateľka výslovne\nodmieta ako nepravdivé a účelové. Skutočný stav bol práve opačný. Odporca sám zariadil, aby maloletý\nsyn nespával vo svojej detskej izbe, ale v izbe, kde spávala navrhovateľka spolu s dcérou J. B., a\nto pod zámienkou, že navrhovateľka v noci chrápe. Odporca si pritom privlastnil synovu izbu a jemu\nnezabezpečil inú vhodnú izbu v dome. Takýto postup odporcu podľa navrhovateľky nesledoval záujem\nmaloletého dieťaťa, ale záujem odporcu mať vlastnú izbu len pre seba, najmä po nočných návratoch\nz kasína a s ohľadom na jeho ďalšie správanie v súkromí (pozeranie pornografických videí). Zároveň\nnavrhovateľka poukazuje na časovú chronológiu tohto tvrdenia, keďže odporca uvedené tvrdenie začal\nšíriť až po tom ako sa dozvedel o úmysle navrhovateľky podať návrh na rozvod manželstva. Ako už\nnavrhovateľka uvádzala v podanom návrhu, odporca vyvíja voči navrhovateľke a ich spoločným deťom\ndlhodobo nátlak, ktorým sa pokúša o ich manipuláciu a zastrašovanie. Aj tvrdenia odporcu o tom, že\nmal disponovať záznamami nasvedčujúcimi intímnemu správaniu medzi navrhovateľkou a ich synom,\npovažuje navrhovateľka za účelovo vykonštruované, nepravdivé a za súčasť psychického nátlaku a\ndiskreditácie. Tieto tvrdenia nemožno vyhodnocovať izolovane v prospech odporcu, ale v kontexte\ncelého jeho dlhodobého manipulatívneho a zastrašujúceho správania. Samotná existencia takýchto\nobvinení, ktoré smerujú proti matke a spoločnému dieťaťu, osvedčuje mimoriadnu mieru konfliktnosti a\nnátlakového konania odporcu, čo len podporuje potrebu poskytnúť navrhovateľke bezodkladnú súdnu\nochranu. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal\nbyť iba reakciou na ním iniciované trestné konanie. Takéto tvrdenie však nezodpovedá skutkovému stavu\nveci. Navrhovateľka sa dlhodobo domáha ochrany svojej osoby, ako aj ochrany svojich detí, čo vyplýva\nnielen z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z návrhu na rozvod manželstva\na z ďalších okolností, vrátane vykázania odporcu zo spoločného obydlia. Je preto zrejmé, že návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavoval účelovú reakciu na trestné konanie iniciované\n\nodporcom, ale bol logickým a nevyhnutným procesným krokom smerujúcim k bezodkladnej ochrane\nnavrhovateľky a jej detí. Vo vzťahu k existencií užívacieho práva odporcu k nehnuteľnosti, navrhovateľka\nuvádza, že dočasné obmedzenie vstupu do obydlia predstavuje zákonom predpokladaný prostriedok\nochrany v situáciách, keď je osoba bývajúca v obydlí dôvodne podozrivá z násilia alebo keď jej konanie\nohrozuje telesnú alebo duševnú integritu druhej osoby. Ochrana života, zdravia, telesnej a duševnej\nintegrity má v takejto situácii prednosť pred nerušeným výkonom užívacieho práva odporcu. Zároveň\nide o opatrenie dočasné, preskúmateľné a zrušiteľné, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.\nAj o tejto možnosti bol odporca v napadnutom uznesení riadne poučený. Navrhovateľka uvádza aj\nširší kontext, pre ktorý došlo v minulosti k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech\ndetí sporových strán a pre ktoré bolo v minulosti právo doživotného bývania a užívania zriadené.\nOdporca dlhodobo hrá hazardné hry a prehráva vysoké finančné čiastky, čím ohrozoval finančnú stabilitu\nrodiny. Uvedené okolnosti síce samy osebe neboli priamym predmetom rozhodovania o neodkladnom\nopatrení, ale dokresľujú dlhodobú mieru rizikového, nevyspytateľného a rodinu ohrozujúceho správania\nodporcu. Odporca mal užívať lieky ako Xanax, Neurol, Lexaurin, Helex a Mirzaten, a to podľa tvrdenia\nnavrhovateľky nekontrolovane, sporadicky a bez riadneho dodržiavania dávkovania. Navrhovateľka\nsúčasne našla doma aj staršie lekárske správy, z ktorých malo vyplývať, že odporca bol anxiózne ladený\na mal anxiózny syndróm. Taktiež navrhovateľka poukazuje na to, že v oznámení Sociálnej poisťovne\no invalidnom dôchodku zo dňa 29.03.2021 sa malo nachádzať odporúčanie ústavnej starostlivosti pre\nodporcu. Tieto okolnosti sami o sebe svedčia o zlom psychickom stave odporcu, čo sa prejavilo aj na\nsprávaní odporcu voči navrhovateľke a jej deťom. Uvedené okolnosti však navrhovateľka neuvádzala\npreto, aby v tomto konaní dosiahla definitívny záver o psychiatrickej diagnóze odporcu, ale preto, že\nspolu s jeho agresívnym, impulzívnym a nevyspytateľným správaním objektívne posilňujú jej obavu o\nvlastnú bezpečnosť a bezpečnosť detí. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že ponechanie odporcu v\nspoločnej domácnosti by bolo v najlepšom záujme maloletého. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379\na nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie\nje dôvodné.\n16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nnevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne\npodozrivá z násilia; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k\nosobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\n17. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)\nč. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach,\nvzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné\ndôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,\nbezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného\nnásilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,\nprenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.\n18. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených\npráv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom\nneodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,\nktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie\nje potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje\npredložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň\nosvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne\nupravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa\nvydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (IV.ÚS/257/2010).\n19. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená\n(§ 132 CSP) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je\n\nmožné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel\nod dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie\nskutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n20. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako\nuž bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných\nprostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu\nvzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne,\nspájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,\nzneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú\nrovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého\nnásledkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne\nv nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,\nslovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé\nsprávanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne\nviditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s\nfyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím\nje aj nezabránenie násiliu.\n21. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo\npsychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,\njasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i\nnaplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).\n22. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a\npripojenými listinnými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej\núpravy pomerov medzi stranami. Konanie odporcu a jeho správanie vplýva aj na psychické zdravie\nnavrhovateľky, pričom zakladajú skutočnú dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.\nZ potvrdenia zo dňa 10.03.2026 vydaného OR PZ v Poprade vyplýva, že navrhovateľka urobila ústne\noznámenie o priestupku proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch – hrubé\nsprávanie, ktoré narúša občianske spolunažívanie zo strany muža H. B., pričom zároveň odporca mal\nbyť vykázaný zo spoločného obydlia. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že potvrdenie\no procesných úkonoch týkajúcich sa podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými\npredložila samotná navrhovateľka s poukazom na správanie sa odporcu. Vo vzťahu k zaistenej zbrani\nnepovažuje odvolací súd za relevantné, o akú zbraň ide, ale v spojitosti s tvrdeniami a predloženými\nlistinami v kontexte celého navrhovateľka opätovne poukazovala na nepredvídateľné správanie odporcu\na obavu z neho.\n23. K odvolacej argumentácii odporcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza predovšetkým z tvrdení\nnavrhovateľky, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú\nzásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah\nlegitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných\nskutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu odporcu reálne mohlo dôjsť, čo podporuje\nmožnosť rizika ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky v budúcnosti. Naproti tomu\nodvolacia argumentácia odporcu nepodopretá relevantnými dôkazmi, nebola spôsobilá priviesť odvolací\nsúd k záveru o potrebe modifikácie nariadeného neodkladného opatrenia v súdenej veci.\n24. Odporcom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia\nsúdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené\nnové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech\nodvolateľa.\n25. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností\nuznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n26. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak\nnavrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením\n\nukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.\nLehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a\npredmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do\npôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného\nopatrenia.\n27. Zároveň, keďže súd prvej inštancie odporcu nepoučil v zmysle ust. § 337 CSP, odvolací súd doplnil\ntento výrok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti vo výroku II.\n28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že navrhovateľke, ktorá mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania, jej náhradu priznal voči v konaní neúspešnému odporcovi.\n29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/18/2026", "guid": "dff4d4fb-7a44-4207-859d-569d7eac2dee:5ec770d2-844e-464e-a9ec-f0af904fcb19", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "af0121b8-29bc-4c3c-859d-767560eba798:fe4cc842-06b3-49d6-ab47-53968902f4d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8726202115.1", "spisova_znacka": "16Co/24/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/24/2026 z 6. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8726202115.1"}, {"guid": "41c0face-8feb-4518-bee3-589b31e5477f:75140e81-bf12-4234-9699-4f70fd36dac1", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2026:8726202115.1", "spisova_znacka": "21C/34/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/34/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8726202115.1"}]}