{"guid": "67b07548-cec5-4d0d-9092-c8946694263d:104c18bc-6b06-4825-98be-72285e55f70c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3107227768.2", "spisova_znacka": "4Co/163/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/163/2011 z 19. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. októbra 2011, sp. zn. 4Co/163/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3107227768.2", "identifikacne_cislo": "3107227768", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2011-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/104c18bc-6b06-4825-98be-72285e55f70c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3107227768.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3107227768.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3107227768.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/163/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107227768
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3107227768.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa J. Z., bytom Y.,
K. XX/X, zastúpeného J.. R. L., advokátom so sídlom v Y., X. XX/X proti odporcovi R. Y., bytom L.
X. XXX, zastúpenému J.. J. T., advokátom so sídlom v Y., X. X, o zaplatenie 9.294,30 eur (280.000,-
Sk) s príslušenstvom oproti povinnosti vydať hnuteľné veci (štyri obrazy) a o vzájomnom návrhu
odporcu o vydanie obrazu od X. „E. L. Q.\" oproti povinnosti zaplatiť 995,82 eur (30.000,- Sk), o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.04.2011, č.k.
5C/27/2009-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľa vo zvyšujúcej časti     p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok    z m e ň u j e   tak, že  odporca je     p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.111,71 eur, k rukám advokáta J.. R. L., do 3 dní.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.970,72
eur s úrokom z omeškania  vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.970,72 eur od 25.04.2009 do zaplatenia
oproti povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi obraz č. X  od neznámeho autora - E. T. X. a falzifikáty
obrazov - obraz č. X  od M.. Q. - I., obraz č. X  od H.. R. - E. L. Q. a obraz č. X  od R. - O. Q., a to všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň
zamietol vzájomný návrh odporcu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania
v auguste 2006 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporca predal navrhovateľovi obraz od X.
„E. L. Q.“ za sumu 100.000,- Sk. Túto skutočnosť mal za preukázanú písomným vyhotovením kúpnej
zmluvy, ako aj svedeckou výpoveďou svedkyne Z., ktorá potvrdila, že sa zúčastnila jej spísania a odporca
túto kúpnu zmluvu podpísal. Z kúpnej zmluvy však nie je zrejmé, či navrhovateľ kúpnu cenu 100.000,-
Sk za uvedený obraz odporcovi aj zaplatil. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ odporcovi
za uvedený obraz zaplatil zálohu 30.000,- Sk. Zvyšných 70.000,- Sk mal navrhovateľ odporcovi za
uvedený obraz zaplatiť v hotovosti pri podpise zmluvy, čo však odporca popieral. Navrhovateľ toto
tvrdenie nijako nepreukázal, iba túto okolnosť tvrdil a preto neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že odporca neskôr v auguste 2006 ponúkol
navrhovateľovi niekoľko ďalších obrazov, za ktorých odovzdanie poskytol navrhovateľ odporcovi zálohu
v sume 330.000,- Sk, pričom časť z týchto obrazov zostalo u navrhovateľa, a to obraz č. X  od neznámeho
autora - E. T. X. a falzifikáty - obraz č. X  od M.. Q. - I., obraz č. X  od H.. R. - E. L. Q. a obraz č. X  od R.



- O. Q.. Odporcovi doposiaľ zostala záloha v sume 280.000,- Sk. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne vyššie uvedených obrazov nedošlo. Navrhovateľ sa v konaní domáhal
vrátenia zálohy 280.000,- Sk oproti jeho povinnosti vrátiť štyri obrazy. Odporca žiadal alternatívne návrh
zamietnuť, prípadne, že by vrátil odporcovi oproti uvedeným štyrom obrazom navrhovateľovi sumu
180.000,- Sk, resp. 150.000,- Sk. V tejto časti súd považoval návrh odporcu za jeho obranu. Odporca
však alternatívne žiadal zaviazať navrhovateľa vrátiť odporcovi štyri obrazy a naviac obraz X. oproti
vráteniu sumy 310.000,- Sk, ktorá mala byť zálohou za všetkých päť obrazov. V časti, v ktorej odporca
navrhol vrátiť navrhovateľovi navyše sumu 30.000,- Sk oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť navyše
obraz od X., považoval súd tento jeho návrh za vzájomný návrh. Vzájomný návrh odporcu vyhodnotil ako
nedôvodný a zamietol ho z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že účastníci platne uzatvorili kúpnu
zmluvu, ktorou odporca predal navrhovateľovi za sumu 100.000,- Sk obraz X. a navrhovateľ tento od
odporcu kúpil. Kúpna zmluva nebola zrušená a ani sa iným spôsobom nestala účinnou, a preto obraz
od X. - „E. L. Q.“ navrhovateľovi patrí a suma 30.000,- Sk, ktorú navrhovateľ za obraz odporcovi zaplatil
ako zálohu patrí odporcovi a nie je dôvod na vrátenie si týchto plnení medzi účastníkmi. V konaní však
nebolo preukázané, že by navrhovateľ za uvedený obraz zaplatil aj sumu 70.000,- Sk a preto táto suma
bola odpočítaná od sumy 280.000, - Sk, ktorú má odporca vrátiť navrhovateľovi oproti ďalším štyrom
obrazom. V konaní nebolo sporné, že účastníci ohľadne ďalších štyroch obrazov neuzatvorili kúpnu
zmluvu a preto sú povinní vrátiť si vzájomné plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ je
povinný vrátiť odporcovi uvedené obrazy a odporca navrhovateľovi sumu 280.000,- Sk. Keďže odporca
v konaní namietal, že mu nebola zaplatená celá kúpna cena za obraz X. a v konaní skutočne nebolo
preukázané, že by navrhovateľ za obraz od X. zaplatil doplatok kúpnej ceny vo výške 70.000,- Sk, majú
účastníci voči sebe vzájomné pohľadávky, ide o pohľadávku navrhovateľa na vrátenie zálohy 280.000,-
Sk oproti pohľadávke odporcu na doplatenie kúpnej ceny za obraz od X. vo výške 70.000,- Sk. Plnenie
týchto pohľadávok je rovnakého druhu, v časti sumy 70.000,- Sk sa vzájomne kryjú a v tejto časti
zanikli započítaním, pretože odporca v priebehu konania urobil voči navrhovateľovi prejav smerujúci k
započítaniu. Súd prvého stupňa však považoval započítací prejav odporcu za dôvodný iba v časti pokiaľ
započítal sumu neuhradenej kúpnej ceny za obraz od X. vo výške 70.000,- Sk oproti pohľadávke odporcu
na vrátenie zálohy 280.000,- Sk. Rozdiel týchto súm je suma 210.000,- Sk, t.j. 6.970,72 eur, ktorú je
odporca povinný navrhovateľovi vrátiť a na ktorej vrátenie ho súd zaviazal z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia odporcovi štyri
obrazy špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku. Odporcu ďalej zaviazal aj na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.970,72 eur od 25.04.2009 do zaplatenia. Za prvý deň
omeškania odporcu považoval deň 25.04.2009, nakoľko v konaní nemal jednoznačne za preukázané,
že by odporca mal vrátiť zálohu do 31.12.2006, ani iný konkrétny termín, kedy mal zálohu za obrazy
vrátiť. Za prvý deň omeškania odporcu považoval preto deň 25.04.2009, nakoľko tento deň bol dňom
nasledujúcom po dni, keď bol právnemu zástupcovi odporcu doručený zmenený návrh navrhovateľa,
ktorým sa tento domáhal vrátenia zálohy a zároveň ponúkol protiplnenie vo forme vrátenia obrazov.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 451 ods. 1, 2, § 498, § 517 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania. Poukázal na to, že navrhovateľovi bolo z požadovanej sumy priznaných iba 75 % a zároveň
mu nebol priznaný úrok z omeškania od času a vo výške ako požadoval. Odporcov vzájomný návrh
bol zamietnutý v celom rozsahu a s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v konaní vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým bol
jeho návrh v časti zamietnutý, a to v rozsahu o zaplatenie 2.323,57 eur (70.000,- Sk) a proti výroku
o náhrade trov konania. Z podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľ ako odvolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že obraz od X. „E. L. Q.“ mu odporca odovzdal ešte na
konci mesiaca júl 2006, pričom pri odovzdaní obrazu zaplatil odporcovi zálohu za tento obraz vo výške
30.000,- Sk. Po jeho posúdení sa rozhodol obraz kúpiť a dohodol sa s odporcom na celkovej kúpnej
cene 100.000,-, pričom doplatok kúpnej ceny vo výške 70.000,- Sk vyplatil odporcovi pri podpise kúpnej
zmluvy dňa 08.08.2006. Písomná kúpna zmluva medzi ním a odporcom, ktorej predmetom bol obraz
od X. za kúpnu cenu 100.000,- Sk bola účastníkmi podpísaná dňa 08.08.2006 v situácii, kedy záväzky
obidvoch účastníkov z tejto zmluvy boli splnené (všetky plnenia si účastníci poskytli pred jej podpisom,
resp. najneskôr v okamihu jej podpisu). Pokiaľ by odporcovi nezaplatil celú kúpnu cenu 100.000,- Sk,



odporca by nebol podpísal kúpnu zmluvu. Pokiaľ odporca tvrdí, že z uvedenej kúpnej ceny mu bola
vyplatená iba záloha vo výške 30.000,- Sk a zvyšok vo výške 70.000,- Sk mu vyplatený nebol, potom
odporca mohol navrhovateľa po prvýkrát požiadať o zaplatenie rozdielu z kúpnej ceny už bezodkladne
po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 08.08.2006. Ak by kúpna cena nebola zaplatená odporcovi v celej
výške, od podpisu kúpnej zmluvy dňa 08.08.2006 mal odporca nespočetne veľa možností žiadať od
neho zaplatenie doplatku kúpnej ceny. Odporca tak nikdy neurobil, hoci mal k tomu viacero vhodných
príležitostí, napríklad už pri podpise potvrdenia zo dňa 07.03.2007, kedy odporca svojim podpisom
potvrdil aj záväzok voči nemu vrátiť prijatú zálohu vo výške 280.000,- Sk. Odporca tak neurobil ani
v podanom odpore proti platobnému rozkazu a až pri svojom výsluchu dňa 22.12.2009 si prvýkrát
spomenul, že navrhovateľ mu mal dlhovať ešte doplatok vo výške 70.000,- Sk. Aj z uvedeného konania
odporcu počas celej doby od uzatvorenia kúpnej zmluvy vyplýva, že odporca považoval kúpnu cenu
za obraz od J. X. „E. L. Q.“ za zaplatenú v celej výške 100.000,- Sk. Z uvedeného dôvodu považoval
za nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého v konaní nepreukázal, že odporcovi
zaplatil celú kúpnu cenu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenil tak, že odporcu zaviaže zaplatiť sumu 9.294,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
od 25.04.2009 do zaplatenia oproti povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi štyri obrazy. Nesúhlasil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa ani vo výroku o náhrade trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne posúdil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa  a odporcu. Mal za to, že svojim návrhom
v časti o zaplatenie istiny bol neúspešný iba v rozsahu 25 %,  približne rovnaký neúspech mal aj v
časti o zaplatenie úroku z omeškania; čistý úspech tak predstavuje 50 %. Okrem toho bol odporca so
svojim vzájomným návrhom v celom rozsahu neúspešný a jeho čistý úspech predstavuje 100 %. Preto
je dôvodné, aby mu súd priznal náhradu trov konania minimálne v rozsahu 75 %. Uplatnil si náhradu
trov konania v celkovej výške 2.736,61 eur.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odvolanie navrhovateľa považuje za účelovú ničím nepodloženú
obranu smerujúcu k oddialeniu uspokojenia jeho nároku na vrátenie obrazov.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
vo veci samej nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vo
veci samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov.

Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa ust. § 132 O.s.p., teda podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci. Súdu nemožno uprieť možnosť, aby zhodnotil
vykonané dôkazy na základe voľnej úvahy v zmysle ust. § 132 O.s.p., pokiaľ hodnotenie takýchto
dôkazov zodpovedá zásadám logického uvažovania. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková
činnosť súdu, ktorou je k vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pri
rozhodnutí, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vieryhodnosti. Pri hodnotení
dôkazov z hľadiska ich závažnosti súd určuje aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie
a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti skúma
súd, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere
vykazujú vady. Vzhľadom k tomu, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou priamosti, je
hodnotenie dôkazov vecou súdu, ktorý tento dôkaz vykonal. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich
pravdivosti súd prichádza k záveru, ktoré skutočnosti treba považovať za pravdivé (dokázané), a ktoré
nie a vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vieryhodnosti dôkazov.



Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v súdenej veci navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporcovi zaplatil druhú časť kúpnej ceny vo výške
70.000,- Sk za obraz od J. X. „E. L. Q.“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci v auguste 2006
uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporca predal navrhovateľovi obraz od X. „E. L. Q.“
za sumu 100.000,- Sk. Kúpna zmluva bola vyhotovená písomne, bola podpísaná obidvoma účastníkmi
a svedkyňou D. Q.. Z písomnej kúpnej zmluvy však nie je zrejmé či navrhovateľ kúpnu cenu 100.000,-
Sk za uvedený obraz odporcovi aj zaplatil. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že navrhovateľ
odporcovi za uvedený obraz zaplatil zálohu 30.000,- Sk. Zvyšných 70.000,- Sk mal navrhovateľ
odporcovi za uvedený obraz zaplatiť v hotovosti pri podpise zmluvy, čo však odporca popieral. Svedkyňa
D. Z. (predtým Q.), ktorá sa zúčastnila spísania písomnej kúpnopredajnej zmluvy medzi účastníkmi,
nemala vedomosť o vyplatení kúpnej ceny medzi účastníkmi. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 7. apríla
2010 tvrdil, že s odporcom najskôr uzatvorili kúpnu zmluvu o predaji obrazu od X. „E. L. Q.“ ústne, pričom
odporcovi kúpnu cenu 100.000,- Sk za obraz zaplatil a dodatočne s ním spísal písomnú kúpnu zmluvu.
Na pojednávaní dňa 15.03.2011 však navrhovateľ súdu prvého stupňa uviedol, že pri prevzatí obrazu od
J. X. zaplatil odporcovi zálohu 30.000,- Sk a pri podpise kúpnej zmluvy mu doplatil 70.000,- Sk. Uvedené
tvrdenie navrhovateľa je v rozpore s jeho výpoveďou na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 7. apríla
2010. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vyplatení zvyšku kúpnej ceny za obraz od J. X. vo výške 70.000,- Sk
žiadnym dôkazom nepreukázal a s prihliadnutím na rozpornosť jeho výpovedí aj odvolací súd považoval
jeho tvrdenia za nevieryhodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
odporcovi zaplatil sumu 70.000,- Sk ako doplatok kúpnej ceny za obraz od X., neuniesol teda v tomto
smere dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 a § 132 O.s.p. platí totiž zásada, že každý z účastníkov
preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného
bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Za tejto situácie
je rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o zamietnutí
návrhu navrhovateľa vo zvyšujúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo výroku o náhrade trov konania však napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil, nakoľko v tejto časti jeho rozhodnutie nebolo správne.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.09.2007 domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 280.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 01.01.2007 do
zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 14.01.2009 zmenil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 280.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy
280.000,- Sk od 01.01.2007 do zaplatenia oproti povinnosti vydať odporcovi obraz č. X  od neznámeho
autora E. T. X. a falzifikáty obraz č. X  od M.. Q. - I., obraz č. X  od H.. R. - E. L. Q. a obraz č.
X  od R. - O. Q.. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o
zaplatenie 6.970,72 eur (210.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 25.04.2009
oproti povinnosti navrhovateľa vydať štyri obrazy a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa o zaplatenie
2.323,57 eur (t.j. 70.000,- Sk s príslušenstvom) zamietol. Rovnako zamietol vzájomný návrh odporcu
o vydanie obrazu od X. „E. L. Q.“ oproti povinnosti zaplatiť 995,82 eur (30.000,- Sk). Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľ bol neúspešný vo veci iba čiastočne, a to v rozsahu o zaplatenie 2.323,57 eur s
príslušenstvom a bol plne úspešný vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania navrhovateľa je preto potrebné vo vzťahu k jeho uplatnenému
návrhu postupovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu podľa § 142
ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi patrí preto pomerná časť náhrady trov konania v rozsahu 50 % vo vzťahu
k uplatnenému návrhu (210.000,- Sk : 280.000,- Sk = 0,75 %, 70.000,- Sk : 280.000,- Sk = 0,25 %,
75 - 25 = 50 %). Trovy konania navrhovateľa spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu a
v odmene za právne zastupovanie - 557,66 eur (16.800,- Sk), prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14
ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 7.650,- Sk, režijný paušál 178,- Sk, t.j. 259,84 eur, úprava



žalobného petitu a vyjadrenie k odporu 08.01.2009 vo výške 253,94 eur, režijný paušál 6,95 eur, t.j.
260,89 eur, účasť na pojednávaní 07.04.2010 á 253,94 eur, režijný paušál 7,21 eur, t.j. 261,15 eur,
účasť na pojednávaní 16.09.2010 á 253,94 eur, režijný paušál 7,21 eur, t.j. 261,15 eur, zastupovanie na
pojednávaní 15.03.2011 á 253,94 eur, režijný paušál 7,41 eur, t.j. 261,35 eur. Za písomné podanie návrhu
zo dňa 25.09.2007 právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena nebola priznaná, nakoľko nepodal
kvalifikovaný návrh, neuviedol vzájomné reštitučné  plnenie vydať 4 obrazy. Právnemu zástupcovi
navrhovateľa ďalej patrí náhrada cestovných výdavkov za pojednávanie dňa 07.04.2010: náhrada za
stratu času cesta Y. - P. V. P. v trvaní 1 hod. a cesta P. V. P. - Y. v trvaní 1 hod., spolu 4 polhodiny po
12,02 eur, spolu 48,80 eur, náhrada cestovných výdavkov - osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia
O. XXXD., cesta Y. - P. V. P. a späť, počet kilometrov 80 km, spotreba podľa TP: 7,31 l / 100 km, cena
PHM: 1,219 eur / 1 l, náhrada za spotrebované pohonné látky (80 x 7,3 x 1,219 / 100 ) 7,12 eur, základná
náhrada za použitie motorového vozidla vo výške ( 80 km x 0,183 eur ) 14,64 eur, náhrada cestovných
výdavkov za cestu dňa 07.04.2010 spolu 70,56 eur; náhrada cestovných výdavkov za pojednávanie dňa
16.09.2010: náhrada za stratu času cesta Y. - P. V. P. v trvaní 1 hod. a cesta P. V. P. - Y. v trvaní 1
hod., spolu 4 polhodiny po 12,02 eur, spolu 48,80 eur, náhrada cestovných výdavkov - osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Felicia O. XXXD., cesta Y. - P. V. P. a späť, počet kilometrov 80 km, spotreba podľa TP:
7,31 l / 100 km, cena PHM: 1,369 eur / 1 l, náhrada za spotrebované pohonné látky (80 x 7,3 x 1,369 /
100 ) 7,99 eur, základná náhrada za použitie motorového vozidla vo výške ( 80 km x 0,183 eur ) 14,64 eur,
náhrada cestovných výdavkov za cestu dňa 16.09.2010 spolu 71,43 eur; náhrada cestovných výdavkov
za pojednávanie dňa 15.03.2011: náhrada za stratu času cesta Y. - P. V. P. v trvaní 1 hod. a cesta P. V.
P. - Y. v trvaní 1 hod., spolu 4 polhodiny po 12,35 eur, spolu 49,40 eur, náhrada cestovných výdavkov -
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia O. XXXD., cesta Y. - P. V. P. a späť, počet kilometrov 80 km,
spotreba podľa TP: 7,31 l / 100 km, cena PHM: 1,43 eur / 1 l, náhrada za spotrebované pohonné látky
(80 x 7,3 x 1,43 / 100 ) 8,35 eur, základná náhrada za použitie motorového vozidla vo výške     (80 km
x 0,183 eur) 14,64 eur, náhrada cestovných výdavkov za cestu dňa 15.03.2011 spolu 72,39 eur, spolu
odmena, náhrada za stratu času a náhrada cestovných výdavkov 1.665,76 + súdny poplatok za návrh
557,66 = 2.223,42 eur, z toho 50 % = 1.111,71 eur. Za vzájomný protinávrh odporcu, v ktorej časti bol
navrhovateľ plne úspešný, si právny zástupca navrhovateľa odmenu nevyčíslil, preto mu v tejto časti
odmena nebola priznaná. Trovy konania navrhovateľa predstavujú 1.111,71 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu nebola
priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/27/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}