Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/34/2011 z 22. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. novembra 2011, sp. zn. 11CoE/34/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3211201356.1
Krajský súd Trenčín | 11CoE/34/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3211201356.1 | 2011-11-22 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fc8bda9-3e1f-40f5-8030-f510481490b0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3211201356.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/34/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211201356
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3211201356.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s., IČO: 35962682,
Dunajská 15/A, Bratislava, zast.: JUDr. J. J. PhD., W. X, M., proti povinnému: J. W., bytom U. Q. U., D.
XXX/X o vymoženie 2.141,51 Eur s prísl.. na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 22.07.2011 č. k. 4Er/372/2011-12 jednomyseľne v senáte, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   p o t v r d z u j e   uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou  zo dňa 22.07.2011
č. k. 4Er/372/2011-12.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. T. F.,
Exekútorský úrad so sídlom v J., D. F. č. XXXX/X, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 18.03.2011 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie stáleho rozhodcovského
súdu  sp. zn. 12157.3340 zo dňa 06.12.2010. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu originál vyššie
uvedeného rozhodcovského rozhodnutia. Podaním zo dňa 08.04.2011 uvedený exekútor požiadal
exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu. Spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená fotokópia všeobecných obchodných
podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa
10.08.2007 a zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.09.2007. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z vyššie uvedených zmlúv o úvere
uzavretých dňa 10.08.2007 a dňa 11.09.2007 medzi oprávneným a povinným, pričom sa na ne vzťahuje
režim zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch a podporne Obchodný zákonník. Ustanovenia
Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna
úprava - zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat
lex generalis a tiež preto, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Vyššie uvedené zmluvy o úvere sú v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch zmluvami o spotrebiteľskom úvere, pretože boli uzavreté medzi veriteľom a
spotrebiteľom. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ  sa    zaväzuje   poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník
v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom



vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Úverová zmluva, na základe ktorej bol oprávneným úver poskytnutý povinnému túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch. Podľa
bodu 4. 4.1.  všeobecných obchodných podmienok pre poskytovanie úveru sa zmluvné strany dohodli,
že všetky medzi nimi vzniknuté spory na základe Zmluvy alebo súvisiace so Zmluvou predložia na
rozhodnutie v rozhodcovskom konaní STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri Z. s.r.o. so sídlom v
Bratislave. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní s tým,
že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. V predmetnej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere  zo dňa 10.08.2007 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 11.09.2007 uzavretými medzi oprávneným a povinným, na ktoré sa vzťahuje právny režim zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľské zmluvy aj všeobecná
právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu  odvolanie oprávnený. V rozsiahlom odvolaní namietal tvrdenie súdu, že práva spotrebiteľa ako
žalovaného pred rozhodcovským súdom boli porušené. Prístup k súdu mu zamedzený ani obmedzený
nebol, a napriek tomu, že spotrebiteľ ako žalovaný svoje dispozičné procesné práva nevyužil, žalovaný
na nich skrátený nebol. Odvolateľ sa nestotožňuje s interpretáciou prvostupňového súdu, s jeho
použitím smernice ako interpretačného pravidla, s použitím 0bčianskeho zákonníka ako predpisu
upravujúceho predmetné vzťahy a s použitím neskôr účinného právneho  predpisu. Súd nesprávne
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.  Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami smernice
93/13/EHS na daný záväzkový vzťah. Uvedeným postupom súdu a nesprávnou aplikáciou uvedených
ustanovení došlo k narušeniu právnej istoty účastníkov právneho vzťahu, ktorej imanentnou súčasťou je
aj predvídavosť súdnych rozhodnutí, čo je neprípustné. Okresný súd je povinný na posudzované vzťahy
použiť vnútroštátne právne normy účinné v čase uzavretia zmluvy, ktorými v tomto čase boli Obchodný
zákonník ako všeobecná úprava a Zákon o spotrebiteľských úveroch ako úprava špeciálna.  Zmluva
o úvere bola v čase podpisu zmluvy a aj doteraz je v právnej teórii označovaná ako tzv. absolútny
obchod. Navrhovateľ ďalej namieta aplikáciu a výklad Smernice 93/13 EHS  v spojení so zákonom č.
150/2004 Z.z. z 2. marca 2004, posudzovanie neprimeranosti rozhodcovskej doložky ako aj skutočnosť,
že súd prvého stupňa nepoužil ust. 59 zákona č. 233/1995 Z. z. na posúdenie skutočnosti, či predmetná
rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami
v neprospech povinného. Účelom rozhodcovského konania nie je a nebolo akýmkoľvek spôsobom
znevýhodniť povinného ako spotrebiteľa, ale dosiahnuť relevantné rozhodnutie vo veci v prijateľnom
čase. Oprávnený navrhol súdu druhého stupňa, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec  bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Čo sa týka námietky oprávneného k aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993  v danej veci,
keď smernice vydávané v rámci európskeho práva, sú pre členské štáty záväzné, len pokiaľ ich členský
štát neimplementuje do svojho právneho systému, je potrebné uviesť, že podľa čl. 288 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. V prejednávanej veci, čo sa týka smernice, táto bola implementovaná
do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004 a to
konkrétne do ustanovení §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa okrem toho, že skúmal
povahu plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku aj z pohľadu smernice, toto plnenie posudzoval



aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda aplikoval správny právny predpis, do ktorého bola
smernica implementovaná.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého
stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného
zákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky,
keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy).

Cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo
rozhodcovským súdom. Ak však nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve,  ale bola
„nanútená“ jednou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu sa nedokáže v prípadnom
rozhodcovskom konaní riadne brániť. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok,
na podklade ktorého by mohla byť v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku vedená exekúcia.

Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi súd prvého stupňa
v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .