{"guid": "6495ffa3-e1b8-47f4-8543-f6ef0cd8a1fa:fb120782-f2ee-4d3e-8aaa-9a6afc87c2a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3511201461.1", "spisova_znacka": "4CoE/444/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/444/2011 z 19. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. septembra 2011, sp. zn. 4CoE/444/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3511201461.1", "identifikacne_cislo": "3511201461", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2011-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb120782-f2ee-4d3e-8aaa-9a6afc87c2a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3511201461.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3511201461.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3511201461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/444/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201461
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3511201461.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, IČO 47 233 516, proti povinným: 1/ J. U. bytom U. XXX, 2/ Z. U., bytom U. XXX, o
vymoženie 6.332,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. júla 2011 č. k. 5Er/123/2011-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patrícia Baďuru
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie (EX 151/11) zo dňa 18.02.2011. Vychádzal zo zistenia,
že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 23.06.2006
medzi oprávneným a povinným, pričom zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť
zmluvy vyplýva, že sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch
a podporne Obchodný zákonník. Vyslovil ten názor, že ustanovenia Obchodného zákonníka však v
danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis a tiež preto, že
podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Vyššie uvedená zmluva o úvere je v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným)
a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom  úvere  vo  forme  úveru)  a spotrebiteľ  sa    zaväzuje   poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy
nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto
zákona. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu
so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho
základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez
návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu
k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam



Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku
za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo
k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)
alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku,  ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona                      č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade,
že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Jediným obmedzením
exekučného súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinných v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a/
v spojení s ods. 2  zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokon
aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.).
Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na
strane účastníkov, boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho
exekútora aj vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné konanie
zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne
spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu, napríklad o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08  - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Súd zistil, že v zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria súčasť zmluvy
v bode 18.  je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.



Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako
inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (z.č. 568/2007 Z.z. účinný od
01.01.2008), takého ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský
právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa §45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je
totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje
dobrým mravom, súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Poukázal na rozhodnutie
vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Nogueira, na ktoré
exekučný súd odkazuje, avšak toto rozhodnutie len účelovo dezinterpretuje, nakoľko postup exekučného
súdu je v zásadnom rozpore s týmto rozhodnutím. Spomínané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa
ako jediné spomedzi jeho rozhodnutí týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku, ostatné jeho
rozhodnutia sa týkajú iných procesných štádií, čo súd evidentne nezohľadnil. Z uvedeného rozhodnutia
jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej
veci, keď v prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané
zákonom. Na prvom mieste ide o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní. V rozhodnutí exekučného súdu absentuje taká základná skutočnosť, ako je
napríklad zhodnotenie faktu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a najmä osobitného
dôvodu pre podanie takého návrhu - popieranie platnosti rozhodcovskej doložky, konkretizácia nekalosti
rozhodcovskej doložky opierajúca sa o vykonané dôkazy a podobne. Preto súd prvého stupňa mal v
konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci
jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku).  Odhliadnuc od nedostatku právomoci exekučného
súdu považoval tvrdenia o rozpore rozhodcovskej doložky s ustanoveniami zákona a smernice právne
nepodstatné. Poukázal na článok 18 ods. 18.1 zmluvy, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o
RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku
18.2 tejto zmluvy, pričom výber  z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.  Z
uvedenej formulácie potom vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako dlžník,
sa môže  rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.
Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení
sporov, nezrovnalosti medzi zmluvnými stranami atď. Považoval tak za zrejmé, že uvedené ustanovenie
zmluvy v súlade s prílohou č. 1 smernice 93/13 EHS písm. q/, ktoré hovorí o podmienke zmluvy, a nie
o rozhodcovskej doložke. Z obsahu zmluvy je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred
rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pre arbitrážou.
Ďalej argumentoval, že výklad § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v napadnutom uznesení je účelový
a právne neopodstatnený. Uvedené ustanovenie nedáva exekučnému súdu preskúmavať exekučný titul,
ale len posúdiť plnenie priznané exekučným titulom, nakoľko aj zákonná formulácia hovorí o plnení,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie o právnom dôvode, z ktorého plnenie vyplýva, a na
ktorého základe bol vydaný exekučný titul. Uvedený záver podľa neho vyplýva nielen z gramatického
výkladu § 45, ale možno ho systematicky odvodiť aj z vymedzenia oprávnenia exekučného súdu pri
vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá je vymedzená na preskúmanie materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako
plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Povinní sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.



Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Preto  prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý
vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že zmluvu
o revolvingovom úvere zo dňa 20.03.2006 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa,
ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ vo
veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd
považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na výkon exekúcie. Odvolacie námietky oprávneného boli preto neopodstatnené.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/123/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "fd9f87ae-7515-45f9-a4d7-9be6a19c11d6:ed964526-9cba-4e13-a6be-2a9125c5cd85", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/123/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Er/123/2011 z 13. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2023-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fd9f87ae-7515-45f9-a4d7-9be6a19c11d6:ed964526-9cba-4e13-a6be-2a9125c5cd85"}], "citovane_v": []}