{"guid": "6d686917-1c3c-446a-b1d2-609553163ecb:e15a9b9f-3d38-49a4-a6e4-9a77bbe5ca6d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3511202604.1", "spisova_znacka": "19CoE/480/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/480/2011 z 29. 11. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. novembra 2011, sp. zn. 19CoE/480/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3511202604.1", "identifikacne_cislo": "3511202604", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2011-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e15a9b9f-3d38-49a4-a6e4-9a77bbe5ca6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3511202604.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3511202604.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3511202604.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/480/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511202604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3511202604.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 79 27 52, právne zast. G. X. JUDr. G. O., s.r.o., so sídlom X. XX,
U. proti povinnej W. X., bytom F. XXX, A., o vymoženie 3.472,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. júla 2011, č.k.
5Er/228/2011-12, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora                        JUDr.
R. U., so sídlom Exekútorského úradu T. O. X, U. 5                 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod sp. zn. P. 260/11 zo dňa 24.03.2011. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 23.03.2011
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej o vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej
rozhodcovským rozhodnutím rozhodcu JUDr. J. X., č.k. RK-256/10-MK zo dňa 26.04.2010. Okresný
súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 21.05.2008 medzi oprávneným a
povinným. Podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, vyplýva, že sa na
ňu vzťahuje režim podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a špecifické ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že ustanovenia Obchodného zákonníka v
danom prípade nemožno použiť, nakoľko má prednosť špeciálna úprava podľa zákona č. 258/11 Z.
z.                                 o spotrebiteľských úveroch a tiež z dôvodu, že podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu priznáva zákon, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Predmetná zmluva o úvere je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou,
ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie)                            a
spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá
exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom.
Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré
by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie
§ 45 zákona                                  č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto
ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom, predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale
aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej
možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť



vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade
s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v
ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v
tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku uvedené v § 45 zákona                  č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade,
že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a), v
spojení s ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Súd zistil, že vo všeobecných
obchodných podmienkach v bode 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky
sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne  v rozhodcovskom konaní. Podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Neprijateľné podmienky, demonštratívne uvedené v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ako
inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007 účinný od
01.01.2008),  takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi. Plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa vymáha plnenie,
ktoré odporuje dobrým mravom, okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Tvrdenie okresného súdu, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, a že                   z
hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, podľa názoru oprávneného nemajú oporu
v žiadnom právnom predpise. Poukázal na článok 18 ods. 18.1 zmluvy, podľa ktorého akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu
v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky
uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy, pričom výber z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy
spočíva na žalobcovi. Z uvedenej formulácie potom vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou
môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže  rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom,
alebo pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka neobsahuje povinnosť postupovať výlučne
prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí medzi zmluvnými stranami
atď. Považoval tak za zrejmé, že uvedené ustanovenie zmluvy je v súlade s prílohou č. 1  k smernici
93/13 EHS písm. q), ktoré hovorí o podmienke zmluvy a nie o rozhodcovskej doložke. Z obsahu zmluvy
je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka                            a konanie pred rozhodcom je len alternatívne,
a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Prípustnosť prejednania a
rozhodnutia veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno vyvodiť tak z vnútroštátnej
právnej úpravy (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), ako aj z komunitárneho právneho rámca
(smernica                   č. 93/19/EHS, príloha č. 1 písmeno q/). Prípustnosť rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej  zmluve ako individuálne nedojednaného ustanovenia vyplýva aj z dôvodovej správy k
zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo predmetné ustanovenie doplnené do Občianskeho zákonníka.
Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde svoje právo uplatní. Súdu vytýka,
že konštatovaním, že ide o neprijateľnú podmienku, neuvádza a nekonkretizuje žiadnu nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán rozhodcovskej doložky, ktorý by spôsoboval ich značný nepomer v
neprospech povinného, a ktorá by teda umožňovala  dospieť k uvedenému konštatovaniu. Je tak
daná nepreskúmateľnosť rozsudku. V odvolaní sa tiež zaoberal rozsahom preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Poukázal na preskúmanie materiálnej a formálnej



vykonateľnosti exekučného titulu                  a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným
titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými
mravmi. Poukázal na rozhodnutie vo veci C - 40/08 G. W. Y. proti O. N. Q., ktoré ako jediné sa týka
otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci súdu pritom
Súdny dvor Európskej únie vysvetľuje                           v odôvodení rozhodnutia G., a to najmä v
bodoch 37, 40 a 47. Podstatou tohto rozhodnutia je, že v konaní o výkon rozhodnutia súd nemá žiadne
oprávnenie posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §  219 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie
dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť         o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.       Z citovaného zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom,  žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti
exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či nie je tu taká právna
úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných
exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku zákon                                     o
rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský
rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Preto prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý vo
veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Aj krajský súd zdieľa právny názor okresného súdu, že zmluvu
o revolvingovom úvere zo dňa 21.05.2008 treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z. z., a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu,
ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okresný
súd správne vyvodil záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre súdneho exekútora. O túto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Možnosť výberu povinným je teda iba zdanlivá a spotrebiteľ nemal
žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom je nepochybne nekalá povaha dojednania
o možnosti riešenia sporov.



Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej
doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka), okresný súd v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie. Odvolacie námietky oprávneného boli preto neopodstatnené.

Krajský súd z týchto dôvodov uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/228/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8c0a2b2f-69e6-4699-9e1f-441d3cd9483d:5732e97b-885a-4b65-b9ad-2d99022b8e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/228/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5Er/228/2011 z 22. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2013-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c0a2b2f-69e6-4699-9e1f-441d3cd9483d:5732e97b-885a-4b65-b9ad-2d99022b8e31"}], "citovane_v": []}