Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/56/2011 z 13. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. decembra 2011, sp. zn. 13CoE/56/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3608201882.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/56/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3608201882.1 | 2011-12-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 44 ods. 1 EP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/264186ba-30f0-4915-b0a7-aeda978a9fc8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3608201882.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/56/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608201882
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3608201882.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. E. E., advokátom so sídlom v T., H. XX, proti
povinnej: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. Z. XXXX/XX, o vymoženie 333,27 Eur s prísl., na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. augusta 2011, č.k.
3Er/2336/2008-23, jednomyseľne v senáte takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. augusta
2011, č.k. 3Er/2336/2008-23.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 00785/08 zo dňa
21.2.2008. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že z obsahu spisu Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 3Er/2336/2008 vyplynulo, že v exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári, v ktorom
sa dopĺňajú len údaje o spotrebiteľovi. Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma,
či je alebo nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na podklade Zmluvy o úvere č. 3600878 zo dňa 13.07.2007. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená Rozhodcovskou
doložkou dojednanou v bode 17. Všeobecných podmienok. Rozhodcovská doložka nebola individuálne
dohodnutá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice
93/13EHS. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve je neprimeranou
podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis
communautaire majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé štáty spoločenstva sú
záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho
systému. Keďže v tomto prípade bola Smernica rady 93/13/EHS implementovaná do právneho systému
platného na území SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako
prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica
obsiahnutá. Prijatie argumentácie prvostupňového súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné,
a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je nepochybné, že rozhodcovské doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V danom prípade



rozhodcovské konanie prebehlo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

K námietke oprávneného k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej veci, keď
smernice vydávané v rámci európskeho práva sú pre členské štáty záväzné, len pokiaľ ich členský
štát neimplementuje do svojho právneho systému, súd uvádza, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok,
ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná do slovenského právneho
poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, a to konkrétne do ustanovení
§ 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa okrem toho, že skúmal povahu plnenia
priznaného v rozhodcovskom rozsudku aj z pohľadu smernice, toto plnenie posudzoval aj podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda aplikoval správny právny predpis, do ktorého bola smernica
implementovaná. Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,
sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm.
c/ citovaného zákona, t. j., či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z., preto správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 až 4 a § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe
ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je
preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter
nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, v tomto konaní povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval súd prvého stupňa za
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi súd prvého stupňa
v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .