Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/45/2011 z 24. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. októbra 2011, sp. zn. 13CoE/45/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:4605201623.1
Krajský súd Trenčín | 13CoE/45/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:4605201623.1 | 2011-10-24 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5d65d9e-f352-4a3d-a573-132fa52ee179
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:4605201623.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/45/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605201623
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:4605201623.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: L., s.r.o., so sídlom v X., L. XX, IČO: XX XXX XXX,
právne zast. JUDr. T. T., advokátom so sídlom v X., L. XX proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, L.,
V. XXXX/XX, o vymoženie istiny vo výške 511,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. mája 2011, č.k. 5Er/937/2008-14, jednomyseľne v
senáte takto

r o z h o d o l :

Krajský súd     p o t v r d z u j e     uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa           26. mája
2011, č.k. 5Er/937/2008-14.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprístupnú a exekúciu zastavil. V
odôvodnení uviedol, že súd vydal poverenie dňa 21.02.2005 na podklade notárskej zápisnice spísanej
JUDr. Y. W., notárkou dňa 16.10.2004. V exekučnom titule sa vyhlásil povinný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z
istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov spísanej zápisnice.
Zároveň vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Súd prvého stupňa
preskúmal obsah exekučného spisu a posúdil aj dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného
poriadku a zistil, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti
exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným
a povinným, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171306 zo dňa 17.03.2004. Na základe tejto
zmluvy bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 12.000,-Sk t.j. 398,33 Eur,
splatný v 12 dvojtýždňových splátkach po 1.540,-Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné stany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí
veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou
zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. O. W. na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie, vrátane podpisu
splnomocnenca, je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané.
Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinného celý uvedený
dlh, ktorý pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za
spísanie notárskej zápisnice. Dôvodil, že predložená zmluva o úvere, na podklade ktorej bol exekučný
titul vydaný, neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, hoci ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Absencia tohto údaju nemá síce za následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa ex
lege považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísané v exekučnom
titule, teda nemohlo byť aj uznanie poplatkov a úroku z omeškania, pretože poskytnutý úver bol
bezúročný a bez poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho
uznania v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť
z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, prípadne



aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné oddeliť od plnenia
nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná. Podľa názoru súdu prvého
stupňa už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože
splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považoval za
nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako
splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne
dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Jeho súčasťou je
aj vopred predtlačený podpis splnomocnenca. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného
splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú
veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho,
aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Exekučný súd musí vysloviť
pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká
je výška omeškania. Tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo
splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov rovnakému splnomocnencovi, mal súd
prvého stupňa dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom
- oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým,
že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Umožnenie veriteľovi spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou
zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd
považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej
smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Súdu
prvého stupňa vyčítal, že v tomto prípade posudzoval vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.
Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd v tomto štádiu konania uznal exekučný titul za súladný, a preto následne
udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal tvrdenia súdu prvého
stupňa o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V danom prípade ide
o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. O. W.. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený ďalej
uviedol, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo
v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie
záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom
prípade advokáta. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver na základe zmluvy o
úvere uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v danom čase mala
povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi
účastníkmi sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm.
d/. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, avšak nie v zmysle ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za
spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Toto ustanovenie bolo zmenené
zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý však nadobudol účinnosť až 1. januára 2008, t.j. až po uzatvorení
zmluvy o úvere. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepovažoval
dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery
z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné
riziká oprávneného. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší
zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Poukázal na ustanovenie § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, pričom ani z iných právnych predpisov nie
je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu
zmluvné strany dohodnúť. Zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah



z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne
požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec  bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje  majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods.
2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať
exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a
čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy
zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval danú zmluvu o úvere,
uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu.  Súd prvého stupňa sa správne
vysporiadal s otázkou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z obsahu spisu je nepochybne
preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou
obsiahnuté v notárskej zápisnici, bolo za povinného vykonané advokátom Mgr. O. W., ktorého na tento
úkon splnomocnil povinný v zmluve o úvere. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom
formulári.  Obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný
nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným.
Táto skutočnosť bola prvotným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú  a jej zastavenie.
Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného
v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa.
Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté
v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka a predmetná notárska zápisnica preto nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi vykazuje znaky spotrebiteľskej
zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z
uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti
obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom
zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu
analogicky aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v
obchodnoprávnych vzťahoch.  Rovnako neobstojí námietka zo strany oprávneného, že predmetná
notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia.
Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje
k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku v náväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.



Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .