Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/240/2011 z 8. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. novembra 2011, sp. zn. 17CoE/240/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:4606200779.1
Krajský súd Trenčín | 17CoE/240/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:4606200779.1 | 2011-11-08 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4deb307a-e8ac-46c6-9b1d-1f3d97913599
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:4606200779.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/240/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606200779
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:4606200779.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. U. U., advokátom so sídlom V., P. XX, proti povinnej Z.
X., bytom P., X. V., U. XXX/X, o vymoženie 598,82 eur a prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. novembra 2010, č.k. 5Er/1305/2008-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie   súdu  prvého stupňa v časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a o jej zastavení    p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie mení tak, že oprávnený je povinný zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. W. X. trovy exekúcie vo výške 77,24 eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 105,09 eur do troch dní. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade ide o vykonanie notárskej zápisnice č. N 4645/2005,
NZ 43182/2005, NCRIs 42620/2005, spísanej notárom JUDr. D. U., dňa 17.9.2005, v ktorom povinná,
zastúpená právnym zástupcom, uznala čo do dôvodu aj výšky dlh voči oprávnenému, pozostávajúci
z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov spísania notárskej
zápisnice. Jej vydaniu predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere č. 3171666 dňa 17.3.2005 medzi
účastníkmi, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 19.680,- Sk, ktorý mala splatiť
v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako
splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Z. M. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru. Splnomocnenie je súčasťou formuláru zmluvy, nebolo
dojednané osobitne. Poverený splnomocnenec na základe plnomocenstva potom uznal v mene povinnej
dlh 21.923,- Sk s 0,25% denným úrokom z omeškania od 26.6.2005 do zaplatenia, spočívajúci v úvere
a poplatku 18.040,- Sk, trovách právneho zastúpenia a trovách za spísanie zápisnice. Súd poukázal na
formálne i materiálne predpoklady vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 46
a nasl. Notárskeho poriadku. Zdôraznil, že ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený
v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode prejavu vôle. Ak exekučný súd dospej k záveru, že
hmotnoprávny základ v predloženej zápisnici nie je daný, nemôže pripustiť exekúciu na jej základe a
už začatú exekúciu musí zastaviť. V tomto ohľade poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C-343/08 P.
T., podľa ktorého je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Uzavrel, že zmluva o úvere
nespĺňa náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje RPMN, čo
v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Predmetom uznania dlhu v exekučnom titule (notárskej zápisnici) teda nemohli byť poplatky a
úroky z úveru a uznaný dlh v čase uznania v uznanej výške neexistoval, pričom splnomocnenec  nekonal
v záujme splnomocniteľa. Z notárskej zápisnice pritom nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia
predstavuje istinu a aká poplatky, resp. aká suma už bola z úveru splatená. Už samotné vydanie tohto



exekučného titulu bolo v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, pretože predmetné plnomocenstvo
predstavuje nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal na ust. čl. 153 Zmluvy o založení
ES, čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993.  V danej veci
plnomocenstvo nebolo osobitne dojednané, bolo súčasťou formulára, nebolo možné ho meniť. Celú
zmluvu o úvere musela povinná podpísať ako celok, nemohla ju uzavrieť bez tohto splnomocnenia, čím
vopred vo významnej časti preniesla svoje práva na osobu určenú veriteľom, ktorá mohla uznať dlh v
akejkoľvek výške. Súd vyslovil aj pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel, že
dlžník je v omeškaní a aká je jeho výška, ktorý mechanizmu z plnomocenstva nevyplýva. Tiež vzhľadom
na veľké množstvo splnomocnení udelených množstvom dlžníkov rovnakého splnomocnencovi mal
dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s oprávneným (veriteľom).
Splnomocnenec nepochybne konal v rozpore so záujmami zastúpeného už len tým, že uznal dlh v
nesprávnej výške. Umožnenie spísania notárskej zápisnice je dokonca zmluvou zabezpečené zmluvnou
pokutou. Celé plnomocenstvo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán na škodu dlžníka- spotrebiteľa. Preto ho súd mal za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej zmluve mal súd
za nekalé, najmä dojednanie poplatku za úver, ktorý podstatne prevyšuje poplatky za poskytovanie
spotrebiteľských úverov bankami (96,8 % istiny), dojednanie úroku z omeškania 0,25% denne, ktorý
podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu a je v rozpore s písm. e/ Prílohy smernice. Zaoberal
sa aj otázkou, či môže mať smernica priamy účinok na právny vzťah medzi účastníkmi konania a
poukázal na vyčerpávajúcu judikatúru Európskeho súdneho dvora. Ako príklad uviedol. rozsudok zo dňa
10.5.2001 vo veci Komisie proti B. M., ktorého právnu vetu citoval. Uzavrel, že na právny vzťah medzi
veriteľom a spotrebiteľom je možné priamo aplikovať citovanú smernicu (v slovenských podmienkach od
1.5.2004, kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie), hoci by nebola implementovaná
do vnútroštátneho práva, pretože smernica priamo priznáva spotrebiteľovi práva, pretože zmluva medzi
účastníkmi, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola uzatvorená po pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii. Na základe uvedených skutočností mal dôvodné pochybnosti o tom, že
predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného, pričom súd má možnosť a zároveň povinnosť
zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby
na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii.
Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie podľa
§ 200 ods. 1,2, § 196, § 203 ods. 1,2 Ex. por. a  vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Exekútorovi priznal trovy exekúcie
nasledovne: 1/ časovú odmenu podľa počtu začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods.
2 cit. vyhl.) za úkony: preštudovanie spisu, založenie, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (1 hod), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia  (1 hod), vypracovanie výzvy
na úhradu pohľadávky v splátkach (1 hod), vypracovanie 8 žiadostí o súčinnosť (2 hod), vypracovanie
podnetu na zastavenie exekúcie pre oprávneného ( 1 hod) a podnetu na zastavenie exekúcie pre súd
(1 hod), spolu 7 hodín účelne vynaložených na exekúciu = 46,48 eur. Taktiež exekútorovi priznal  2/
paušálnu odmenu podľa počtu úkonov účelne vynaložených na exekúciu za úkony: získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie nehnuteľného majetku
povinnej, zisťovanie platiteľa mzdy povinnej, zisťovanie hnuteľného majetku povinnej, spolu 5 úkonov x
3,32 € = 16,60 eur a  3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.: poštovné 23,65 €, bankový
poplatok 0,13 €, papier a toner 3,92 €,obálky 1,69 €, spisový obal 0,15 €, spolu 29,52 eur a 4/ DPH z
priznanej odmeny 19% zo základu 63,50 eur = 12,07 eur. Naproti tomu súdnemu exekútorovi nepriznal:
A) časovú odmenu v rozsahu jednej začatej hodiny za každý jeden z úkonov exekučnej činnosti, ale čas
trvania jednotlivých úkonov, za ktoré priznal časovú odmenu, sčítal, rešpektujúc názor Najvyššieho súdu
SR publikovaný pod č. R 69/2007,  B) časovú odmenu za úkony označené ako "súčinnosť..." v rozsahu
4 hodín, ale len v rozsahu 2 hod, pretože vynaloženie takého času na vykonanie týchto úkonov súd
považoval za dostačujúce a účelné, C) časovú odmenu za úkony: vyúčtovanie trov exekúcie, zaslanie
faktúry a vrátenie poverenia súdu, pretože vo všetkých prípadoch ide o administratívnu prácu v súvislosti
s exekučnou činnosťou podľa § 25 cit. vyhl., za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Zastavenie exekúcie z procesného hľadiska podľa názoru exekučného súdu zavinil oprávnený tým, že
predložil exekučný titul, ktorý nespĺňal zákonné predpoklady spôsobilého exekučného titulu, a preto
podľa § 203 ods. 1 EP  na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie súdom prvého stupňa a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi dňa 17.3.2005  nemá



charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Obč.zák., pretože v čase uzavretia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč.zák. považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ. Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní vychádzal z
dikcie zákona v znení novely, účinnej až od 1.1.2008. Mal za to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno
považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a
nasl. Obch. zák, ktorá nespadá do ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
predmetnej zmluve tak ako základná náležitosť nemusela byť dojednaná RPMN. Smernica 93/13/EHS z
5.4.1993 má len nepriamu záväznosť, pričom bola do slovenského právneho poriadku implementovaná
a súd na ňu nemôže v rozhodnutí odkazovať. Uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane
vysokých úrokoch z omeškania, úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že
poruší zmluvné podmienky. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený
poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na
ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch.zák. ktoré má dispozitívnu
povahu, keď ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy
obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal
na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004. Zdôraznil, že dohodnutý
úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej
zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním
porušil. Ani poplatok z úveru nemal za neprimeraný a poukázal na ust. § 499 Obch.zák, v zmysle ktorého
mal na poplatok právo. Zdôraznil, že odplata za úver (poplatok) nie je viazaná na poskytnutie úveru, a
teda by mu patril i keby nedošlo k čerpaniu úveru. Výška poplatku pritom nie je zákonom upravená a je
na dohode zmluvných strán. Nestotožnil sa ani s výškou exekútorovi priznaných trov exekúcie a uviedol,
že odmena exekútora sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti s tým, že počet hodín je exekútor povinný odôvodniť časovou
špecifikáciou. Súd potom musí posúdiť, či ide o úkony účelne vynaložené exekútorom v rámci exekúcie a
zohľadniť počet hodín, účelne vynaložených na exekúciu, nie počet úkonov. Rozhodujúci je pritom reálny
čas, ktorý exekútor potrebuje na vykonanie úkonov. V rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995
Z.z. nie je ani sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov. Podľa jeho názoru úkony exekútora nemohli
trvať celkovo 8 hodín, ide o úkony, ktoré sú jednoduché a šablónovite sa opakujú. Ďalej uviedol, že  pri
niektorých úkonoch  bola odmena priznaná duplicitne, podľa § 14 aj podľa  15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. .
Úkony odmeňované paušálnou sumou ale nie je možné odmeňovať aj časovou odmenou. Taktiež mal
za to, že súd nemal priznať exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný papier a toner,
fotenie, obálky, spisový obal a podobne, lebo náhrada je už zahrnutá v odmene podľa § 25 vyhlášky.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Súdna exekútorka k odvolaniu oprávneného písomne uviedla, že s ním nesúhlasí a žiadala, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázala na to, že oprávnený navrhol zmenu exekútora,
pričom JUDr. E. M. je bývalým zamestnancom oprávneného, a je teda z vykonávania exekúcie vylúčený
podľa § 30 ods. 1 Ex. por. Ďalej poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti vo výroku,
ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, s ktorým sa stotožnila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že  uznesenie  súdu prvého stupňa v časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o jej zastavení je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na §
219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým
sa stotožňuje. Vo výroku o trovách exekúcie však bolo nutné uznesenie prvostupňového súdu zmeniť
podľa § 220 O.s.p., všetko z nasledujúcich dôvodov:

Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť  pred vydaním poverenia  na
uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora
vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul  má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví
exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.



g) Exekučného poriadku, ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na
základe poverenia udeleného súdom.  Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie  nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.

V danom prípade súd prvého stupňa  exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica,
ktorá bola v danej veci exekučným titulom, bola spísaná na základe zmluvy o úvere, obsahujúcej
neprijateľné podmienky, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva,
uzavretá medzi účastníkmi dňa 17.3.2005 je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou v
zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej
uzavretia. Predmetné ustanovenie bolo do zákona zavedené novelou - zákonom č. 310/1999 Z.z. s
účinnosťou od 1.1.2000. Takúto povahu nepochybne majú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
inkorporované do zmluvy. Taktiež nie sú dané pochybnosti o tom, že oprávnený poskytol úver v rámci
svojej obchodnej činnosti a povinná túto finančnú službu prijala ako spotrebiteľ. V čase uzavretia zmluvy
o úvere (17.3.2005) právny predpis definoval pojem typová zmluva (§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa), pričom tento zákon v § 23a ods. 2, zhodne s ust. § 54 ods. 1,2 Obč.
zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zakazoval dojednať neprimerané podmienky, ktoré
na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a  podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere  zo dňa 17.3.2005 je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle  zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.. Je
nepochybné, že povinná je a v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pričom zmluvu podpísala
ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov.
Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný
zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného
zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Odvolací súd sa
potom stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že vzhľadom na absenciu údaja o RPMN v zmluve,
je nutné daný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007).

Predmetnú zmluvu o úvere opodstatnene súd prvého stupňa  posudzoval o.i. aj  z hľadiska jej súladu
s článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993. Ide o kogentné ustanovenie,
ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti
súdny dvor rozhodol, že takýto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný preskúmavať
ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti
potrebné na tento účel.

Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 D. T. W. F., E. U. A. (C-240/98) a F. W. F. v L. M.
F. R. P. (C-241/98), L. G. N. V. (C-242/98), U. V. (C-243/98), W. X. I. (C-244/98), Súdny dvor ES
konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice.

V danom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku). Notárska zápisnica je vykonateľná  za splnenia predpokladov, vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní
obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica musí
obsahovať presné označenie oprávneného, povinného, ďalej presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah, obsah a čas plnenia. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice
treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle



povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený
výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu.  Aj v danej veci odvolateľ akceptuje zákonnú požiadavku, aby
notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obsahovala
uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Podľa
citovaného zákonného ustanovenia je síce rýdzo procesno-právnym inštitútom, avšak  tento inštitút
nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho, prípadne obchodného práva
o uznaní dlhu. Materiálnou náležitosťou vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je tak uznanie
daného nároku a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto povinnosti.

V prejednávanej veci však súhlas povinnej  s exekúciou bol zakotvený už v predtlači zmluvy s tým,
že povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred
vzdala  svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku.
Uvedené dojednanie z tohto dôvodu nepochybne odporuje dobrým mravom, nakoľko  povinná týmto
zásadným spôsobom zhoršila svoje zmluvné postavenie tak, že sa vopred vzdala svojich práv. Odvolací
súd sa taktiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na pochybnosti o spôsobe,
akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania
a na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov jednému a tomu
istému splnomocnencovi, je dané podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval
s veriteľom - oprávneným, pričom konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa. Taktiež
dojednanie v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o zabezpečení uznania dlhu formou
notárskej zápisnice zmluvnou pokutou je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi,
pretože núti povinnú uznať dlh voči oprávnenému pod hrozbou finančnej sankcie. Celé plnomocenstvo
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod
hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto
je plnomocenstvo podľa názoru odvolacieho súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka) i ustanoveniami čl. 3, 6 smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 neplatným právnym
úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za povinnú vyhlásenie do notárskej zápisnice.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že notárska zápisnica ako
exekučný titul neobsahuje jej základnú zákonnú náležitosť v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por., a to súhlas
(prejav vôle) povinnej s jej vykonateľnosťou, a teda aj z tohto dôvodu nemôže byť považovaná za
spôsobilý exekučný titul. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď exekúciu vo veci vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por.

Prvostupňový súd v nadväznosti na uvedené v súlade s ustanovením §-u 203 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z.z. Ex.por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Za trovy exekúcie sa vo všeobecnosti
považuje odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní
exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov V
exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 ak súdny exekútor je vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,



f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Súdna exekútorka predložila dňa 12.10.2010 špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 112,82 eur, ktoré pozostávajú z
odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 53,12 eur, paušálnej odmeny
podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 16,60 eur, spolu odmena po zaokrúhlení
podľa § 26 vyhl. 70,- eur,  náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 29,52 eur a DPH.

Súdna exekútorka si uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky hodinovú odmenu vo výške 53,12
eur za 8 hodín exekučnej činnosti,  pričom za  každý úkon si  účtovala odmenu za celú hodinu exekučnej
činnosti.

Po preskúmaní predloženej špecifikácie a exekučného spisu odvolací súd na rozdiel od názoru súdu
prvého stupňa považoval za potrebné upraviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov pri hodinovej
odmene. Konštatoval, že čas, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať, je pri preštudovaní
návrhu, založení spisu a vyhotovení žiadosti o udelenie poverenia max. 30 min., pri vypracovaní
jednotlivých žiadostí o súčinnosť max. 10 min. za každú žiadosť, pri vypracovaní výziev povinnému max.
15 min. za jednu výzvu a pri vypracovaní návrhu na zastavenie exekúcie 15 min. Pri každom jednom
úkone ide totiž o vopred pripravené tlačivo, resp. žiadosť a súdny exekútor iba doplní potrebné údaje,
vzťahujúce sa na tú ktorú exekúciu.

Odvolací súd sa stotožnil  so záverom súdu prvého stupňa,  že pre určenie účelne vynaloženého
času na exekúciu je potrebné, aby čas strávený súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch bol v
konečnom dôsledku spočítaný, pretože podstatný je celkový vynaložený čas a nie čas jednotlivých
úkonov. Ďalej, v zmysle citovaného ust. § 14 ods. 1  vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určí podľa
počtu hodín účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti a paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti, ktoré sú výslovne ustanovené v § 15 vyhlášky. Vyhláška nevylučuje, aby sa k tzv.
časovej, hodinovej odmene, ktorá patrí súdnemu exekútorovi za čas účelne vynaložený na exekúciu,
prirátala aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle vyhlášky odmeňované. Je logické,
že časová odmena má pokryť všetok čas, ktorý exekútor strávil exekučnou činnosťou, teda aj čas za
realizáciu úkonov, odmeňovaných paušálnou odmenou, Netreba pritom zabúdať na fakt, že v niektorých
prípadoch patrí exekútorovi paušálna odmena za úkony doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie,
príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a pod.), a teda vyslovene nezahŕňa odmenu za vyhotovenie
týchto písomností, ktoré sa doručujú. Opačný názor by viedol k tomu, že exekútor bude síce odmenený
napríklad za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ale nie za jeho vyhotovenie. Odvolací súd sa
teda v tomto smere nestotožnil s námietkou oprávneného a zastáva právny názor, že je plne v súlade s
právom, ak súdnej exekútorke bude priznaná tzv. časová (hodinová) odmena za čas účelne vynaložený
na vykonanie exekúcie a k tejto odmene pristúpi aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v
zmysle § 15 odmeňované.

Súd prvého stupňa na druhej strane súdnej exekútorke správne nepriznal časovú odmenu za úkony:
zaslanie faktúry a vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia súdu, keďže dané úkony sú úkonmi
administratívnymi, bezprostredne nesmerujúcimi k vymoženiu pohľadávky a ako také sú zahrnuté v
odmene exekútora.

Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa súdnej exekútorke nedôvodne priznal hotový
výdavok bankový poplatok 0,13 eur, nakoľko takýto výdavok nepreukázal.  Výdavok na použitý papier a
toner v sume 3,92 eur mal odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa za neprimerane vysoký
vzhľadom na rozsah exekučného spisu, a preto ho exekútorke nepriznal s tým, že jeho vynaloženie
taktiež nepreukázala.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekútorke patrí hodinová (časová) odmenu podľa § 14 ods. 1
vyhlášky len vo výške 26,56 eur za 200 min. exekučnej činnosti, teda 4 začaté hodiny exekučnej činnosti
á 6,64 € za úkony: preštudovanie návrhu, založenie a registrácia  spisu + vypracovanie žiadosti o
udelenie poverenia 30 min,  dňa 23.5.2006 vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min a
výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku 15 min, 3 žiadostí o súčinnosť Sociálnej poisťovni v dňoch
23.5.2006, 8.10.2008, 3.9.2010 3 x 10 min, žiadosti o súčinnosť OÚ X. V. dňa 12.7.2006 10 min, 2



žiadostí o súčinnosť U. P. v dňoch  1.12.2008, 3.9.2010 2 x 10 min, žiadosti o súčinnosť  RO SR dňa
29.5.2009 10 min, žiadosti o súčinnosť ODI P. dňa 23.5.2006 10 min,  výzvy na plnenie v splátkach dňa
8.10.2008 15 min,  návrhu na zastavenie exekúcie oprávnenému dňa 19.1.2009 15 min,  návrhu na
zastavenie exekúcie súdu dňa 28.9.2010 15 min.

Exekútorke súd ďalej priznal  paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods.
1 cit. vyhlášky 5- krát paušál (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, zisťovanie hnuteľného majetku povinnej cestou ODI P. dňa  23.5.2006, zisťovanie
nehnuteľného majetku povinnej,  zisťovanie platiteľa mzdy a účtu povinnej Sociálna poisťovňa, á 3,32
€ vo výške 16,60 eur.

Odmena súdnej exekútorky v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky tak spolu predstavuje sumu 43,16
eur, po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky sumu 43,50 eur.

Keďže exekútorka je platiteľkou DPH, súd jej túto priznal v zmysle § 196 Ex. por. v sume 8,27 eur.

Ďalej súd súdnej exekútorke priznal v zmysle § 22 vyhlášky hotové výdavky vo výške  25,47 eur,
pozostávajúce z poštovného vo výške 23,65 eur, kancelárskych nákladov (obálky, spisový obal) 1,82 eur.

Celkovo trovy exekúcie predstavujú sumu 77,24 eur.

Nakoľko proti výroku súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podal oprávnený, ktorý mal za to, že by
trovy exekúcie mali byť nižšie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie zmenil
tak, ako je uvedené vyššie.

Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .