Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/60/2012 z 11. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. decembra 2012, sp. zn. 17Co/60/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:1310201282.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/60/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:1310201282.1 | 2012-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eae4beeb-9477-41d5-bdf9-ac57bafd7dbb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:1310201282.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/60/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:1310201282.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu F., k.s. sú sídlom V. V., G. XX, IČO:
XX XXX XXX, správu konkurznej podstaty úpadcu M. F., s.r.o. v konkurze so sídlom F., M. XXXX, IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,
Hurbanova 14A proti žalovanému P. X., bytom R. M. č. XXX, o zaplatenie 37,39 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, zo dňa 22. septembra 2011, č.k.
21C/339/2010-77 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa čo do veci samej p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaný je p o
vi n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 23,55 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
k rukám JUDr. Pavla Konečného, advokáta.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 12,- eur,
do 3 dní právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Konečného,
advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 37,39 eur s
úrokom z omeškania s 8,5 % ročne zo sumy 7,87 eur od 19.07.2007 do zaplatenia zo sumy 7,87 eur
od 18.06.2007 do zaplatenia a zo sumy 9,53 eur od 18.05.2007 do zaplatenia s úrokom z omeškania
9 % ročne zo sumy 12,12 eur od 19.04.2007 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 47,10 eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám JUDr. Pavla Konečného.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe žiadosti žalovaného
bola dňa 25.09.1988 zriadená telefónna účastnícka stanica na adrese V. C., Y. XX/XXXX, pričom
zriaďovateľom stanice boli Slovenské telekomunikácie štátny podnik, ktorý zmenil obchodné meno na
Slovak Telecom, a.s.. Tento poskytoval žalovanému telekomunikačné služby s tým, že faktúry boli
doručované na adresu žalovaného uvedeného v zmluve a následne spoločnosťou Slovak Telecom svoju
pohľadávku vzniknutú z nezaplatených faktúr postúpila na spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. a táto
spoločnosť postúpila pohľadávku spoločnosti M. F., s.r.o. v konkurze. K. uviedol, že dňa 12.02.2007
kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k bytu, ktoré bolo miestom zriadenia telefónnej stanice a byt sa
zaviazal zmluvne odovzdať kupujúcim do 31.03.2007. Z tohto dôvodu sa informoval o podmienkach



zrušenia pripojenia telefónnej stanice, kde mu bolo zo zákazníckeho centra služieb oznámené, že stačí,
aby táto skutočnosť bola nahlásená v zákazníckom centre, pričom písomná výpoveď nie je nutná. Dňa
02.04.2007 uhradil v banke hotovostným vkladom doúčtovanú sumu 606,- Sk, ktorá bola doplatkom
za služby poskytované žalobcom do konca marca 2007. Spoločnosť Slovak Telecom súdu prvého
stupňa oznámila, že zmluvný vzťah so žalovaným bol ukončený z ich strany ku dňu 31.07.2007 z
dôvodu neplatenia. Zrušenie zmluvy o pripojení žalovaným, o ktorý žalovaný opiera nedôvodnosť návrhu
žalobcu nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním
tvrdených skutočnostiach. Tvrdenie žalovaného o tom, že mu neboli doručené faktúry nemôže súd
zohľadniť, pretože neoznámil poskytovateľovi telefónnych služieb zmenu adresy. Vyúčtovacie faktúry
boli žalovaného doručované na jeho poslednú známu adresu s účinkami riadneho doručenia v súlade so
všeobecnými podmienkami, časť VIII. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný vyúčtovanú
cenu doposiaľ nezaplatiť, porušil tak svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu uvedené v §
42 ods. 4 písm. b/ zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Keďže sa dostal zároveň do
omeškania, súd rozhodol aj o jeho povinnosti platiť úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ s tým,
že výška úrokov bola stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Zb.. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania za 2 úkony
právnej pomoci.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Poukazoval na tú skutočnosť, že k zrušeniu pripojenia,
teda zmluvného vzťahu s predchodcom žalobcu z jeho strany neprišla spontánne, ale z dôvodu
predaja bytu, kde sa pripojenie nachádzalo. Prvostupňový súd tiež nebral do úvahy tú skutočnosť, že s
predajom bytu boli spojené tiež prevody, resp. zrušenie dodávok energie, elektriky, plynu, vody, tepla.
Na obchodnom mieste mu bol vystavený doklad o ukončení zmluvy o pripojení, na základe ktorého bola
vykonaná doúčtovacia platba hotovosťou v prospech spoločnosti Slovak Telecom. O tom, že navštívil
obchodné miesto môže podať svedeckú výpoveď jeho bývalý spolužiak R. P.. Do marca 2007 úhrady
Slovak Telecomu riadne uhrádzal. Žiadal teda napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého stupňa ďalej vypočúval ním navrhnutého svedka.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle § 43 ods. 3, 6, 8 ako
aj zo Všeobecných podmienok spoločnosť Slovak Telecom, zmluva o pripojení zaniká buď písomnou
dohodou zmluvných strán, prípadne výpoveďou. Zmluva o pripojení teda môže zaniknúť buď písomne
alebo uplynutím výpovednej lehoty po doručení písomnej výpovede. Podľa informácii spoločnosti Slovak
Telecom v zákazníckych systémoch ST nebol zistený žiadny záznam o tom, že žalovaný navštívil
obchodné miesto a osobne alebo písomne požiadal o zrušenie služieb. Rovnako neevidujú žiadne
telefonické žiadosti žalovaného na zrušenie služieb. Preto vo svojom podaní žiadny spôsobom žalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie o zániku zmluvného vzťahu. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalovaný bol
povinný písomne oznámiť každú zmenu adresy na doručovanie s tým, že v prípade, ak mal žalovaný
za to, že služby vyúčtované za obdobie od marca do júna 2007 mu boli vyúčtované neoprávnene, mal
možnosť a právo obrátiť sa písomne alebo osobne na poskytovateľa s reklamáciou. Žalovaný však do
dnešného dňa tak neučinil. Namietal zásadu kontradiktórnosti konania, kedy strany v spore majú byť
aktívne zapojené do riadenia procesu a strany v konaní určujú, ktoré skutočnosti majú byť predmetom
dokazovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania a preto mal za to,
že tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní sú účelové, zavádzajúce pretože sa nimi chce zbaviť svojej
povinnosti zaplatiť dlžnú sumu a na podporu svojich tvrdení neuvádza žiadne relevantné dôkazy. Žiadal
preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 24,23 eur za jeden úkon právnej pomoci vrátane režijného paušálu.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p, pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 2 O.s.p., s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.



Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že pokiaľ žalovaný
mal v úmysle tvrdiť, že ukončil právny vzťah s právnym predchodcom žalobcu bolo na ňom, aby túto
skutočnosť preukázal. Pokiaľ súdu prvého stupňa nepredložil relevantné dôkazy, prípadne nenavrhol
ďalšie dokazovanie na súde prvého stupňa, odvolací súd na ním navrhované dôkazy v rámci odvolacieho
konania už prihliadať nemôže, tak ako to predpokladá ust. § 213 ods. 1 O.s.p., kedy odvolací súd je
viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa.

Žalovaný bol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., kedy súd je povinný poučiť účastníkov o
tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie s tým, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom
len za podmienok § 205a, čo však nie je prejednávaný prípad.

Preto za správne zisteného a ustáleného skutkového stavu pred súdom prvého stupňa, bol v celom
rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej istiny vrátane
príslušenstva. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti, v ktorej sa
zaoberal jednotlivým úrokmi z omeškania, ktoré boli vyčíslené riadne a v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ.

Určitého pochybenia sa však dopustil súd prvého stupňa pri vyčíslení trov prvostupňového konania. V
prejednávanej veci je nepochybné, že sa jedná o drobný spor a preto v náväznosti na ust. § 150 ods.
2 O.s.p. bolo na mieste použiť ustanovenie, z ktorého vyplýva, že ak sú tu trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V náväznosti na toto
citované ustanovenie zákona dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné znížiť trovy prvostupňového
konania na polovicu a rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi v rámci prvostupňového konania
trovy za jeden úkon právnej pomoci vrátane režijného paušálu a DPH vo výške 23,55 eur.

Z obdobného princípu vychádzal odvolací súd pri náhrade trov odvolacieho konania, kde úspešnému
žalobcovi v rámci odvolacieho konania priznal 50 % náhradu za trovy vzniknuté pred odvolacím súdom
za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 12,11 eur proti žalovanému, ktorý v rámci
odvolacieho konania vo veci úspech nemal. Odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 1 v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. pri náhradách trov konania ako aj z ust. § 150 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .