Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/67/2011 z 20. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. marca 2012, sp. zn. 13S/67/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011200461.2 Krajský súd Trenčín | 13S/67/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3011200461.2 | 2012-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc229410-a0ad-4760-bb05-4f45134453d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011200461.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/67/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200461
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200461.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobkyne: H. F., IČO: XX XXX XXX, s miestom
podnikania W. XXXX/XX-X, V. O., právne zast. JUDr. X. W., advokátom, so sídlom W. XX/XX, V. O., proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská
Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H. zo dňa 10. mája 2011, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXX-
XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 10. mája 2011 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z
dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica (ďalej len
správny orgán prvého stupňa), a to dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Zed zo dňa 18.
februára 2011, ktorým bol žalobkyni v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.477,02 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že daňový subjekt (v tomto konaný žalobkyňa) mal vo svojom dodatočnom daňovom priznaní, vo
výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovanú úhradu v hotovosti spolu v sume 4.000.000,- Sk,
ktorá bola vyplatená ako provízia na základe zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej podľa § 642 a
nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 27. októbra 2008 medzi p. I. P. ako sprostredkovateľom a p. H. F.
ako záujemcom o kúpu montovaných oceľových hál, a to v sume 2.000.000,- Sk na základe príjmového
a výdavkového pokladničného dokladu bez čísla zo dňa 22. decembra 2008 a v sume 2.000.000,-
Sk na základe príjmového pokladničného dokladu bez čísla zo dňa 29. decembra 2008. Na základe
uvedenej zmluvy o sprostredkovaní požadovala žalobkyňa ako záujemca sprostredkovateľa p. P., aby
jej sprostredkoval uzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve alebo zmluvy na akékoľvek
užívanie nehnuteľností alebo iný obdobný typ zmluvy, predmetom ktorého bude odplatný prevod alebo
odplatné užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. S.. Žalovaný v závere napadnutého
rozhodnutia uzavrel, že žalobkyňa ako daňovníčka nepreukázala, že boli splnené podmienky dohodnuté
v zmluve o sprostredkovaní, ktoré by preukazovali nárok na vyplatenie odmeny a jej uplatnenie v
daňových výdavkoch. Vzhľadom k tomu správca dane ako správny orgán prvého stupňa, správne
posúdil, že v prípade sporných výdavkov ich vynaloženie na daňové účely nebolo preukázané, aj keď o



týchto výdavkoch p. F. účtovala, a preto tieto výdavky nie sú daňovými výdavkami, v zmysle § 21 ods.
1 zákona o dani z príjmov.

Žalobkyňa považovala postup žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné a mala za to,
že jeho vydaním bola ukrátená na svojich právach, a to najmä z dôvodu, že v rozpore s § 2 ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb. vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo, nie však v ich vzájomnej súvislosti
a nebolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň namietala, že v rozpore
s § 19 a 21 zákona č. 595/2003 Z.z. výdavky žalobkyne boli posúdené ako nedostatočne preukázané,
či vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Uviedla, že zmluvu o sprostredkovaní
zo dňa 27. októbra 2008 uzatvárala s p. P. práve za účelom dosiahnutia zisku (príjmu) a
zabezpečenia prevádzkovania svojho podnikania aj na ďalšie obdobie. Podľa názoru žalobkyne preto
nie je pochýb o tom, že náklad na vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny je v tomto smere jednoznačne
daňovým výdavkom, keď zámerom realizácie obchodu bolo dosiahnutie príjmov a rovnako nie je pochýb
o tom, že tento výdavok bol žalobkyňou riadne zaúčtovaný a svoju účtovnú evidenciu správcovi dane
riadne predložila ku kontrole. V týchto súvislostiach má žalobkyňa za to, že správcovi dane predložila
všetky dôkazné prostriedky, ktoré mala a mohla mať k dispozícii a že z týchto dôkazov je vynaloženie
predmetných nákladov preukázané. K námietke žalovaného, že následne uzatvorená zmluva o budúcej
zmluve bola v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, žalobkyňa uvádza, že nemá
právnické vzdelanie a nemohla vedieť, že uzavretá zmluva nebola právne perfektná. V čase vyplácania
odmeny mala jednoznačne za to, že došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy, a teda, že je povinná vyplatiť
sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Rovnako tak, podľa názoru žalobkyne nebolo zavinením p. P.,
že zmluva nebola podpísaná všetkými prípadnými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, k.ú. S., pretože jeho úlohou bolo iba sprostredkovať jej uzavretie čo aj urobil. Prípadné nedostatky
zmluvy o budúcej zmluve, preto nemôžu byť dôvodom na vyslovenie, že vyplatená odmena nie je
daňovým výdavkom. Žalobkyňa taktiež nepovažovala za správne, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
poukazoval na rôzne rozpory medzi výpoveďami svedkov, ktoré ho viedli k pochybnostiam o realizácii
daného obchodného vzťahu, a to najmä preto, že všetci svedkovia zhodne uvádzali mená účastníkov
obchodného vzťahu, či jeho iné podstatné okolnosti. Na záver žalobkyňa uviedla, že napriek tomu, že
na vyššie uvedené skutočnosti žalovaného, ako aj prvostupňový správny orgán viackrát upozorňovala,
dôkazy vykonané v tomto konaní hodnotili správne orgány jednostranne a účelovo, s cieľom vyrubiť
žalobkyni doplatenie dane za príslušné daňové obdobie.

Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 47) uviedol,
že tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe sú v rozpore so skutočnosťou. P. P. sprostredkoval
uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve s p. B. Q., ktorému však predmet zmluvy vlastnícky nepatril, bol
len spoluvlastníkom predmetu zmluvy (nehnuteľností zapísaných na LV č. č. XXXX, k.ú. S.). Vzhľadom
k tomu žalovaný nesúhlasil s tým, že záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní p. P. splnil. Ďalej žalovaný
poukázal na to, že správca dane ako prvostupňový správny orgán v priebehu daňovej kontroly vykonal
rozsiahle zisťovanie, vypočul viacerých svedkov, o ktorých spísal zápisníce, úradné záznamy a vyzýval
žalobkyňu na predloženie dôkazov na preukázanie, že účtované výdavky v sume 4.000.000.- Sk sú
daňovými výdavkami. Zo zistených skutočností vyplynuli viaceré rozpory vzbudzujúce pochybnosti o
opodstatnenosti vyplatenia odmeny, ktorá nebola vyplatená v súlade s podmienkami dohodnutými v
zmluve o sprostredkovaní. Žalovaný ďalej uviedol, že z uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní vyplýva,
že sprostredkovateľovi vzniká nárok na odmenu pri splnení dvoch podmienok. Prvou je podpísanie
odplatnej zmluvy a druhou je pripísanie kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že došlo k odstúpeniu od zmluvy
kúpna cena nebola vyplatená, a teda druhá podmienka nebola splnená. Z predloženého spisového
materiálu vyplýva, že nebola splnená ani prvá podmienka, pretože zmluva o budúcej zmluve bola
uzavretá v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej
zmluve bola uzavretá podľa § 50a Obč. zákonníka medzi p. F. ako budúcim kupujúcim a p. Q. ako
budúcim predávajúcim. Avšak p. Q. v rozpore so skutočnosťou v tejto zmluve prehlásil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. S.. Podľa uvedeného listu vlastníctva je však
p. Q. spoluvlastníkom len vlastníckeho podielu v 1 - ine nehnuteľností a spoluvlastníkom druhej polovice
vlastníckeho podielu nehnuteľností je p. Iveta V.. Žalovaný poukázal na to, že ak je predmetom zmluvy
o uzatvorení budúcej zmluvy celá nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých osôb, potom
účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve musia byť všetci spoluvlastníci. To znamená, že predmetná zmluva
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy nebola uzatvorená s obidvoma spoluvlastníkmi nehnuteľností ako
účastníkmi zmluvy, a preto jednoznačne nedošlo k uzatvoreniu a podpísaniu právne účinnej odplatnej



zmluvy. Podľa názoru žalovaného nebola splnená ani jedna z podmienok dohodnutých v zmluve o
sprostredkovaní, ktoré by preukazovali nárok na vyplatenie odmeny sprostredkovateľovi p. P. v sume
4.000.000,- Sk, ktorej vyplatenie si žalobkyňa uplatnila v daňových výdavkoch. Žalovaný uzavrel, že
prvostupňový správny orgán správne posúdil, že v prípade sporných výdavkov ich vynaloženie na
daňové účely nebolo preukázané, aj keď o týchto výdavkoch žalobkyňa účtovala, a preto tieto výdavky
nie sú, v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami. Nesplnenie podmienky
preukázateľnosti daňového výdavku, stanovenej v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., nie je možné
odpustiť.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, dňa 27. októbra 2008
bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka medzi p. I. P.
ako sprostredkovateľom a p. H. F. (žalobkyňou) ako záujemcom o kúpu montovaných oceľových hál.
Na základe tejto zmluvy požadoval záujemca od sprostredkovateľa, aby mu sprostredkoval uzavretie
kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo zmluvy na akékoľvek užívanie nehnuteľností
alebo iný obdobný typ zmluvy, predmetom ktorého bude odplatný prevod alebo odplatné užívanie
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. S.. Za výkon činnosti podľa tejto zmluvy prináležala
sprostredkovateľovi odmena vo výške 4.000.000,- Sk za nehnuteľnosti v prípade, že ktorýkoľvek zo
subjektov uvedených v čl. 3 ods. 3.12, písm. a) až e) a čl. 3 ods. 3.13, písm. a) až c) tejto zmluvy uzatvorí
odplatnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so záujemcom. V tejto súvislosti krajský súd
zároveň zistil, že v čl. 3, ods. 3.12, neexistuje písm. a) až e) a tiež, že v tomto čl. 3 neexistuje odsek 3.13..
Z predložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov (bez identifikačného čísla) zo dňa
22. decembra 2008, krajský súd zistil, že p. F. vyplatila p. P. sumu 2.000.000,- Sk ako províziu podľa
sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 27. októbra 2008 a následne dňa 29. decembra 2008 p. F. vyplatila
p. P. sumu 2.000.000,- Sk tiež ako províziu podľa sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 27. októbra 2008.
Ďalej z predloženej Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa § 50a Občianskeho
zákonníka, dňa 15. decembra 2008, medzi p.B. Q. ako budúcim predávajúcim a p. H. F. (žalobkyňou)
ako budúcou kupujúcou, krajský súd zistil, že budúci predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. S.. Z tejto zmluvy zároveň vyplýva, že zmluvné strany sa
zaväzujú, že v lehote do 15. februára 2009 uzavrú kúpnu zmluvu, na základe ktorej predá budúci
predávajúci budúcemu kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S.. Z priloženého výpisu
z LV č. XXXX, k.ú. S. vyplynulo, že nehnuteľnosti na ňom evidované sú v spoluvlastníctve p. B. Q. v
podiele 1 - ina a p. H. V. v podiele 1.- ina. Z dokladu označeného ako Odstúpenie od Zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, krajský súd zistil, že žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o uzatvretí budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 15. decembra 2008, nakoľko vývoj na burze so železom zaznamenal podľa jej zistení
historický prepad a z toho dôvodu sa jej investícia do tohto obchodu stala nevýhodnou. Z protokolu
o výsledku zistenia daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sam zo dňa 14. decembra
2010, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, vyplynulo, že správca dane
ako prvostupňový správny orgán vykonal, okrem iných úkonov, prostredníctvom dožiadaných daňových
úradov viaceré výsluchy svedkov, p. I. P., p. B. Q., p. H. V., Ing. H. B., p. Y. Q. a vykonal tiež fyzickú
obhliadku montovaných oceľových skladov, ktoré mali byť predmetom kúpy a predaja. P. P. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedol, že osobne pozná p. F. (v tomto konaní žalobkyňu), uzavrel s ňou
zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 27. októbra 2008. Výsledkom jeho sprostredkovateľskej činnosti
bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvorená medzi p. F. a p. Q.. Potvrdil, že za sprostredkovanie
dostal províziu, ktorej prebratie potvrdil vystavením a podpísaním príjmových pokladničných dokladov



zo dňa 22. decembra 2008 (suma 2.000.000,- Sk) a zo dňa 29. decembra 2008 (suma 2.000.000,- Sk).
Zároveň však uviedol, že v roku 2008 neviedol účtovníctvo a správca dane zistil, p. P. za rok 2008 do
dňa vydania protokolu nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008. P. Q.
vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že p. F. osobne nepozná, ale zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy s ňou uzavrel. Uzavretie tejto zmluvy sprostredkoval p. P.. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva v
dohodnutom termíne do 15. februára 2009 uzatvorená nebola, pretože žalobkyňa písomne odstúpila
od zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 12. januára 2009. P. Q. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedol, že kontakt na p. P. (sprostredkovateľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve)
mu poskytol, p. Y. Q. a potvrdil, že s p. P. podpísal Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 27. októbra 2008.
Za sprostredkovanie uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dňa 15. decembra 2008 s p. F.,
p. Q. nevyplatil p. P. žiadnu finančnú odmenu, nakoľko sa sprostredkovanie ani obchod neuskutočnili.
Ďalej uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve konal aj za druhú spoluvlastníčku
predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. S., p. H. V., od ktorej mal ústny súhlas a ktorá
o predmete zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vedela. P. H. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že
nemá vedomosť o tom, že p. Q. dňa 27. októbra 2008 uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s p. P., ktorá sa
týkala nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčka. Od p. Q. vedela len o zmluve o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy a tento jej povedal, že p. P. je predbežným kupujúcim predmetných nehnuteľností. Na základe
všetkých zistení podrobnejšie opísaných v uvedenom protokole o daňovej kontrole, na znenie ktorého
krajský súd v podrobnostiach odkazuje, správca dane uzavrel, že výdavky kontrolovaného daňového
subjektu (žalobkyne) sa po vykonanej kontrole znižujú o sumu 4.000.000,- Sk, ktorá predstavuje dve
hotovostné úhrady sprostredkovateľskej odmeny (PPD a VPD zo dňa 22. decembra 2008 v
sume 2.000.000,- Sk a PPD a VPD zo dňa 29. septembra 2008 v sume 2.000.000,- Sk), zaúčtované v
peňažnom denníku ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení „prevádzková réžia“. Správca dane
ako prvostupňový správy orgán mal za to, že vynaloženie uvedených daňových výdavkov na daňové
účely nebolo dostatočne preukázané, v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., a preto vydal
dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Zed zo dňa 18. februára 2011, ktorým vyrubil
žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.447,02
Eur. O odvolaní, ktoré voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa, rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom,
keď vyrubili žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume
26.477,02 Eur, osobitne, či výdavky uplatnené žalobkyňou v daňovom priznaní k dani z príjmu za rok
2008 v sume 4.000.000,- Sk predstavujúce dve hotovostné úhrady sprostredkovateľskej odmeny boli,
alebo neboli dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z..

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov upravuje aj daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
(§ 1 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z
podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné
príjmy (§ 3 ods. 1 zákona o dani z príjmu).

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovým výdavkomv je výdavok (náklad) na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný
v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon
ustanovuje inak.

V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.



V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa si vo svojom účtovníctve
vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v členení „prevádzková réžia“ zaúčtovala úhradu v hotovosti
spolu v sume 4.000.000,- Sk, ktorá bola vyplatená ako provízia na základe zmluvy o sprostredkovaní
zo dňa 27. októbra 2008, a to na základe príjmového a výdavkového pokladničného dokladu bez
identifikačného čísla zo dňa 22. decembra 2008 v sume 2.000.000,- Sk a na základe príjmového a
výdavkového pokladničného dokladu bez identifikačného čísla zo dňa 29. decembra 2008 v sume
2.000.000,- Sk. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či uvedený výdavok v sume
4.000.000,- Sk bol, v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovým výdavkom, ktorého
vynaloženie na daňové účely žalobkyňa dostatočne preukázala. V tomto prípade dospel tunajší krajský
súd k záveru, že z dôvodov, na ktoré poukázal už správca dane ako prvostupňový správny orgán,
ako aj žalovaný nebol žalobkyňou uplatnený daňový výdavok v sume 4.000.000,- Sk, dostatočne
preukázaný. V tejto súvislosti má krajský súd za to, že žalovaný, ako aj správca dane postupovali pri
hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a dokazovanie vykonali v súlade s
§ 29 uvedeného zákona. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, okrem iného, viacerými
výsluchmi svedkov p. I. P., p. B. Q., p. H. V., Ing. H. B., p. Y. Q. a tiež fyzickou obhliadku
montovaných oceľových skladov, ktoré mali byť predmetom kúpy a predaja. Krajský súd sa stotožňuje
so všetkými dôvodmi, pre ktoré žalovaný neuznal žalobkyňou uplatnený výdavok v sume 4.000.000,-
Sk za daňový výdavok v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., na ktoré opätovne poukázala
zástupkyňa žalovaného aj na pojednávaní dňa 21. marca 2012. V predmetnej veci nedošlo k uzavretiu
právne účinnej odplatnej sprostredkovateľskej zmluvy v súlade s § 646 Obchodného zákonníka, ktorá
by preukazovala nárok p. P. na províziu za sprostredkovanie. Ďalej nedošlo ani k pripísaniu kúpnej
ceny na účet predávajúceho, pretože žalobkyňa odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve, čo vo svojej
svedeckej výpovedi potvrdil aj svedok, p. Q.. Naviac zmluva o budúcej zmluve bola v rozpore s aktuálnym
listom vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom predaja a kúpy uzatvorená len s jedným
podielovým spoluvlastníkom, p. Q.. Druhá podielová spoluvlastníčka, p. V. podľa jej svedeckej
výpovede súhlas na predaj nedala a ani nebola účastníčkou zmluvy o budúcej zmluvy. V tejto súvislosti
krajský súd skonštatoval, že pokiaľ mala byť predmetom zmluvy o budúcej zmluve nehnuteľnosť, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve, musia byť účastníkmi tejto zmluvy všetci podieloví spoluvlastníci a
zároveň takáto zmluva nie je, v zmysle § 50a Obč. zákonníka, odplatná. Okrem týchto dôvodov krajský
súd poukazuje aj na nejasne dojednanú odmenu sprostredkovateľa dohodnutú v článku 4 ods. 4.1
Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi p. P. a žalobkyňou dňa 27. októbra 2008. V tejto zmluve
je sprostredkovateľská odmena 4.000.000,- Sk dohodnutá pre prípad naplnenia článkov a odsekov
zmluvy (čl. 3 ods. 3.13 písm. a) až c); čl. 3 ods. 3.12 písm. a) až e)), ktoré v nej vôbec neexistujú. Tento
závažný nedostatok mohla žalobkyňa zistiť už pri, resp. pred podpisovaním zmluvy a nemusela mať na to
ani právnické vzdelanie, nedostatkom ktorého odôvodňuje výhradu žalovaného, že uzatvorená zmluva
nie je právne perfektná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie čl. 4.2 Zmluvy o spostredkovaní,
podľa ktorého nárok na odmenu sprostredkovateľovi vzniká momentom podpísania odplatnej zmluvy
spostredkovanej sprostredkovateľom a je splatná do 15 dní odo dňa podpísania odplatnej zmluvy a
pripísania kúpnej ceny. Vzhľadom na znenie uvedeného čl. 4.2. Zmluvy o spostredkovaní neboli splnené
podmienky na vyplatenie odmeny sprostredkovateľovi za spostredkovanie, pretože odplatná zmluva
uzavretá nebola (za takúto nemožno považovať zmluvu o budúcej zmluvu) a tiež nedošlo k pripísaniu
kúpnej ceny predávajúcemu z dôvodu, že žalobkyňa od zmluvy o budúcej zmluve odstúpila. Žalobkyňa
v priebehu konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia ani v priebehu súdneho
konania, neodstránila pochybnosti o oprávnenosti a opodstatnenosti vyplatenia sprostredkovateľskej
odmeny, tzn. že p. P. skutočne ako sprostredkovateľ vykonával sprostredkovateľskú činnosť a že práve
v súvislosti s touto činnosťou vznikli žalobkyni výdavky v sume 4.000.000,- Sk, o ktorých účtovala.
Krajský súd uzatvára, že len formálne doloženie vykonania sprostredkovania zmluvou o sprostredkovaní
a dokladmi o úhrade bez preukázania skutočného vykonania sprostredkovateľskej činnosti nie je pre
daňové účely dostačujúce.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody mal krajský súd za to, že žalobkyňa v konaní vierohodne
a dostatočne, tak ako to vyžaduje § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. nepreukázala, že sporné
výdavky v sume 4.000.000,- Sk, o ktorých účtovala v roku 2008 ako o výdavkoch ovplyvňujúcich
základ dane v členení „prevádzková réžia“ boli skutočne vynaložené na uvedený daňový účel (výplata
sprostredkovateľskej odmeny v zmysle zmluvy o sprostredkovaní). Žalovaný, ako aj správca dane
zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili, vyvodili z nich správny



právny záver a správne aj rozhodli o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobie roku 2008 žalobkyni vo výške 26.447,02 Eur.

Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods.
1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá nebola v konaní
úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.