Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/117/2011 z 5. 6. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 5. júna 2012, sp. zn. 13S/117/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011200829.1
Krajský súd Trenčín | 13S/117/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3011200829.1 | 2012-06-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP, § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z., § 64 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z., § 65 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b252042-90a3-488a-8f07-2d6d3d3a2bfc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011200829.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/117/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200829
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200829.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudkýň
JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Eleny Zaťkovej, v právnej veci žalobcu: Nemocnica pre obvinených
a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Súdna 15, Trenčín, IČO: 00 738
301, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: K. zo dňa 11. októbra 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd    z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného č. AA/XXXX/XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11.
októbra 2011 a vec vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..

Žalobcovi sa náhrada trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného                                    č. AA/XXXX/
XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11. októbra 2011, a to z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“) č.k.: A/XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa                             2. augusta
2011. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán svojim
rozhodnutím uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie povinného
podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona o službách
zamestnanosti, vo výške 5.846,66 Eur. Skonštatoval, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa
za obdobný pracovný vzťah považuje aj vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade
zákon                           č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný mal za to, že príslušník zboru riadiaci
sa zákonom č. 73/1998 Z.z. je štátnym zamestnancom v služobnom pomere, ktorý je obdobným
pracovnoprávnym vzťahom u konkrétneho zamestnávateľa (v tomto prípade žalobcu). Vzhľadom k
uvedenému sa žalovaný stotožnil s prvostupňovým správnym rozhodnutím, keď prvostupňový správny
orgán rozhodol o uložení povinnosti zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania
počtu občanov so zdravotným postihnutím. Na záver uviedol, že zákon o službách zamestnanosti
nepozná výnimku z tvrdosti zákona, ani vo svojich ustanoveniach nevymedzuje možnosť akéhokoľvek
zamestnávateľa sa z tejto povinnosti ospravedlniť.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné v celom rozsahu a mal za to, že bolo
vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s konštatovaním žalovaného,
že sa na neho vzťahujú bez výnimky všetky povinnosti vyplývajúce z § 63 až § 65 zákona o



službách zamestnanosti, a preto je potrebné pre účely posudzovania plnenia povinností vyplývajúcich
z uvedených ustanovení započítať do celkového počtu zamestnancov aj príslušníkov zboru, ktorí sú v
služobnom pomere v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe príslušníkov. Žalobca poukázal na
znenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov, v zmysle ktorého príslušník po celý
čas trvania jeho služobného pomeru musí spĺňať zdravotnú, telesnú a duševnú spôsobilosť na výkon
služby. Podľa názoru žalobcu nemôže ako zamestnávateľ do služobného pomeru prijímať občanov so
zdravotným postihnutím, pretože mu v tom výslovne bráni § 14 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe
príslušníkov. Poukázal na to, že táto skutočnosť korešponduje aj s výhradou SR k čl. 27 ods. 1 písm.
a) k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že
povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím si žalobca môže splniť aj
zadaním zakázky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti žalobca uviedol, že v jeho podmienkach
je takáto možnosť nerealizovateľná. Žalobca ako verejný obstarávateľ je pri zadávaní zákaziek viazaný
zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a taktiež mu vyplývajú povinnosti voči odsúdeným
v oblasti zaraďovania do práce podľa zákona č. 475/2005 Z.z.. Žalobca uzatvoril, že z uvedeného
jasne vyplýva, že povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti zamestnávať
občanov so zdravotným postihnutím sa na neho ako zamestnávateľa nemôže vzťahovať. Keďže
žalobca túto povinnosť nemá, nemôže byť od neho ani vyžadované splniť ju náhradným spôsobom, t.j.
zaplatením odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti.

Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení
k žalobe (č.l. 20) uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá zákon o službách zamestnanosti, ktorý v §
63 ods. 1 ukladá zamestnávateľom povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím bez
možnosti udelenia výnimky z tvrdosti zákona, avšak zároveň mu umožňuje ďalšie možnosti vyplývajúce z
§ 64 tohto zákona, tzn. povinnosť si splniť náhradným plnením alebo odviesť odvod za nezamestnávanie
takýchto občanov. Poukázal na to, že zákonom č. 52/2010 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o
službách zamestnanosti, došlo k legislatívno-technickej úprave poznámky pod čiarou, čím došlo k tomu,
že príslušník zboru bol zahrnutý pod pojem zamestnanec na účely tohto zákona. Záverom žalovaný
uviedol, že tak ako on aj žalobca je štátnou inštitúciou a jedná sa o finančné prostriedky štátu, ktoré
sú účelovo viazané práve na poskytovanie príspevkov a kompenzačných pomôcok pre občanov so
zdravotným postihnutím.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie, s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v predloženom administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že
dňa 25. januára 2011 žalobca ako zamestnávateľ doručil prvostupňovému správnemu orgánu ročný
výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2010.
Z predloženého ročného výkazu a sprievodného listu k nemu vyplynulo, že úhrada bola realizovaná
len za zamestnancov zamestnaných podľa zákona č. 311/2001 Z.z.. Následne bola súčasťou
administratívneho spisu výzva prvostupňového správneho orgánu, aby žalobca predložil doklad o
splnení odvodovej povinnosti v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, alebo doklad o
preukázaní zamestnávania občanov so ZP. Ďalej bolo súčasťou administratívneho spisu rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č.k.: A/XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa 12. apríla 2011, ktorým bola
žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie podielu zamestnávania počtu občanov so
ZP v sume 7.016 Eur. Na odvolanie žalobcu, ktoré bolo taktiež súčasťou administratívneho spisu,



žalovaný ako odvolací správny orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k.: A/
XXXX/XXXXX-OAPTP zo dňa                12. apríla 2011 a vec mu vrátil na nové prejednanie, rozhodnutím
č. AA/XXXX/XXXXX/XXXXX/OPČSSZ zo dňa 20. júna 2011. Ďalej z administratívneho spisu krajský
súd zistil, že následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.k.: A/XXXX/XXXXX-OAPTP
zo dňa 2. augusta 2011, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie povinného
podielu zamestnávania počtu občanov so ZP vo výške 5.846,66 Eur. O odvolaní žalobcu proti tomuto
rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: AA/XXXX/XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo
dňa 11. októbra 2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom
č. 5/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 73/1998 Z.z., keď rozhodli o uložení povinnosti žalobcovi
ako zamestnávateľovi zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov
so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, ktorý žalobcovi ako
zamestnávateľovi chýbal na celkovom počte zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o
službách zamestnanosti, a to vo výške 5.846,66 eur.

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje
právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti (§ 1 uvedeného zákona).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá
má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v
pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napríklad podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o
štátnej službe príslušníkov).

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so
zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov
o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového
počtu jeho zamestnancov.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím
vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky
vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so
zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel
počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1
písm. d), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu
za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným
postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma
vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol.

Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z., ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť podľa odsekov
1 a 2, rozhodne úrad o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu
zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.



Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, upravuje štátnu službu
príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej
republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby.

V prejednávanej veci, po preštudovaní súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj
vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného na pojednávaní dňa                   6. júna 2012 dospel tunajší
krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a pre nesprávny právny
názor žalovaného napadnuté rozhodnutie zrušil                           (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.). Krajský
súd sa síce stotožnil s názorom žalovaného, že zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z
povinnosti ustanovenej § 63 tohto zákona, avšak v § 3 uvedeného zákona vymedzil koho pre účely tohto
zákona možno považovať za zamestnávateľa a v § 4 uvedeného zákona koho možno považovať za
zamestnanca. Podľa zákona o službách zamestnanosti za zamestnávateľa možno považovať právnickú
osobu, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo
fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a za zamestnanca fyzickú osobu v pracovnom
pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, založenom napríklad aj zákonom č. 73/1998 Z.z.. Zo
zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajtom je fyzická osoba v služobnom pomere, ktorá vykonáva
štátnu službu, pričom v § 14 zákona        č. 73/1998 Z.z. sú uvedené osobitné podmienky prijatia za
policajta, okrem iného aj zdravotná, telesná a duševná spôsobilosť na výkon služby (§ 14 ods. 1 písm. d)
zákona          č. 73/1998 Z.z.), ktoré sú v súlade aj s čl. 35 Ústavy SR. Napriek novele zákona                         č.
5/2004 Z.z., účinnej od 1. marca 2010 (zákon č. 52/2010 Z.z.) je krajský súd toho názoru, že vzhľadom na
osobitný výkon služobného pomeru vykonávaného príslušníkmi podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a osobitné
podmienky kladené týmto zákonom na zdravotnú, telesnú a duševnú spôsobilosť príslušníkov, nemožno
žalobcu ako zamestnávateľa príslušníkov v štátnej službe vykonávanej podľa zákona č. 73/1998 Z.z.
považovať za zamestnávateľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.. Vzhľadom k tejto skutočnosti,
žalobca ako zamestnávateľ príslušníkov podľa zákona č. 73/1998 Z.z. nemá povinnosť vo vzťahu k počtu
policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím, podľa § 63 ods. 1 písm.
d) zákona č. 5/2004 Z.z., a ani riešiť vec náhradným plnením podľa § 64 zákona        č. 5/2004 Z.z..
Záverom krajský súd dodáva, že túto povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych
zamestnancov, o počte ktorých podal samostatný ročný výkaz.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol vo veci, v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného                                                   č. AA/XXXX/
XXXXX/XXXXX/OPČ-SSZ zo dňa 11. októbra 2011  a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko mal za to,
že sporné rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle zákona č. 5/2004
Z.z. o službách zamestnanosti, ako aj zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. a žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko predmetné súdne konanie je v celom rozsahu oslobodené od platenia
súdnych poplatkov v zmysle  § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov a iné trovy konania žalobcovi v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   je  prípustné   odvolanie  do  15  dní  odo   dňa   jeho

doručenia prostredníctvom   Krajského   súdu  v  Trenčíne   na   Najvyšší   súd

Slovenskej republiky   v   Bratislave,   písomne,   v    dvoch     vyhotoveniach.



Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí  mať   tieto   náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo  sleduje, musí byť

podpísané     s   uvedením   dátumu   vyhotovenia  odvolania,   proti   ktorému

rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje  za   nesprávny a  čoho  sa  odvolateľ

domáha.