Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/130/2011 z 18. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. januára 2012, sp. zn. 2CoE/130/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011899731.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/130/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3011899731.1 | 2012-01-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 200 ods. 1 EP, § 200 ods. 2 EP, § 203 ods. 1 EP, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91a8fa2d-ca65-42a3-9da5-de7432ae4642 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011899731.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/130/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899731
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899731.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, vec sa týka
pobočky v Prievidzi, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: 1./ Z. N.,
nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX S. a 2./ F. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX S. / predtým :
F. N., nar. XX.XX.XXXX, obchodné meno F. N. R., zomr. 23.02.2007/, o vymoženie istiny 1308,24 eur
(39.412,- Sk) s prísl., na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
16Er/286/2003-13 zo dňa 24. augusta 2011, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. s
odôvodnením, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 23.02.2007 a súd prvého stupňa exekúciu
zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, že povinný
zomrel a mal právnych dedičov, avšak na základe § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá
len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedičské konanie po nebohom F. N. bolo zastavené
pre nemajetnosť, nakoľko poručiteľ nezanechal majetok. Nakoľko nemohlo dôjsť k prechodu dlhov
povinného na jeho dedičov z dôvodu, že nenadobudli žiadny majetok, nebolo možné pokračovať v
exekúcií proti dedičom. Na druhej strane nemohol na zaplatenie trov zaviazať ani oprávneného, pretože
neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 203 Ex. por. Skutočnosť, že počas exekúcie došlo k
úmrtiu povinného, nemožno považovať za zavinenie oprávneného, pričom dôvodom zastavenia nebola
ani skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o trovách
exekúcie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne, kto bude platiť
trovy exekúcie, pričom v tomto prípade povinný zanikol a súd mal teda na ich zaplatenie zaviazať
oprávneného. Súdny exekútor, ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí, nemôže znášať hotové výdavky, ktoré vynaložil v prospech niekoho
iného za účelom uspokojenia jeho pohľadávky. Ak by tomu tak bolo, musela by právna úprava zakotviť
právo súdneho exekútora odmietnuť vykonávanie exekúcie, možnosť voľby medzi exekúciami a takúto
možnosť zákon nepripúšťa.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
ktorým exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi A. E. dňa 02.10.2003, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1308,24
Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Sociálnej poisťovne
č.k. 87/2003 zo dňa 21.05.2003, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 23.02.2007
povinný zomrel, pričom Okresný súd Prievidza uznesením, sp.zn. 14D/228/2007-55, konanie o dedičstve
po povinnom zastavil pre nemajetnosť povinného podľa § 175h ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. V danej
veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p.
pre jeho nemajetnosť. S poukazom na aktuálnu judikatúru (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011) odvolací súd uvádza, že dôvodom na zastavenie
exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Preto odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom
prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov
exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je v predmetnej veci dôvodné aplikovať
ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.



S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne
rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.