Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/146/2012 z 10. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. decembra 2012, sp. zn. 11CoE/146/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3105219489.1
Krajský súd Trenčín | 11CoE/146/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3105219489.1 | 2012-12-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 písm. f) OSP, § 37 ods. 1 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4c2e03c-cf17-4634-8d89-1f58d5673705
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3105219489.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/146/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105219489
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3105219489.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom
Nerine Chambers, P.O. BOX 905, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová č. 2/A, proti povinnému:
A. F., bytom C. nad C., Z. č. XXXX/XX, P.: XX XXX XXX, pre vymoženie 261,30 eur s príslušenstvom,
na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.
októbra 2012, č.k. 2Er/514/2008-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora   o d  m  i e  t  a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
zo dňa 06.06.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 31 ods. 1 a 2 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku s poukazom na § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol,
že súdny exekútor sa návrhom podaným dňa 14.06.2012 domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že
povinný je nemajetný a svoj návrh odôvodnil preverovaním majetku povinného v Katastri nehnuteľností,
Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Súdny exekútor zároveň vo svojom návrhu
uviedol, že dňa 09.05.2012 požiadal oprávneného v súlade s ustanovením § 197 ods. 2 Exekučného
poriadku, aby v lehote 14 dní od doručenia jeho žiadosti zložil preddavok na trovy exekúcie vo výške
50,- eur. Oprávnený však v stanovenej lehote preddavok na trovy exekúcie neuhradil, čo súdny exekútor
považoval za ďalší dôvod na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa po preštudovaní návrhu súdneho
exekútora dospel k záveru, návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie doručený prvostupňovému
súdu dňa 14.06.2012, nie je dôvodný. Súd prvého stupňa skonštatoval, že zastavenie exekúcie z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa
ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade
zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a
nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Nakoľko povinný je SZČO, existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či
už prostredníctvom podnikateľskej činnosti, alebo sa neskôr zamestná, alebo darovaním, dedením, príp.
inou formou. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného
práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a zastavenie exekúcie v tomto štádiu by bolo v
rozpore s touto zásadou. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že v danom exekučnom konaní sa vymáha
poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré sú oslobodené od
platenia súdneho poplatku, t.j. platí ustanovenie § 31 ods. 2 Exekučného poriadku a súd z dôvodu
nezaplatenia preddavku na odmenu exekútora nemôže túto exekúciu zastaviť. S poukazom na uvedené
súd prvého stupňa návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 14.06.2012 zamietol.
Záverom dodal, že ak by aj v budúcnosti dospel súdny exekútor k záveru, že je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného, nič



mu nebráni podať nový návrh na zastavenie exekúcie s preukázaním svojich tvrdení o nemajetnosti
povinného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý bol toho
názoru, že zákon č. 71/1992 Zb. má na mysli oslobodenie od poplatkov súdne konania vo veciach
zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia a pod. v závislosti na osobe žalobcu a oprávneného
v exekučnom konaní, ktorým by mala byť sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a pod. Oprávneným
v tejto exekučnej veci je však spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, ktorá podľa jeho názoru nie
je osobou, ktorá by bola podľa uvedeného zákona oslobodená od súdnych poplatkov. Ďalej uviedol, že
po šetrení majetkových pomerov povinného a zistení, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie dňa 18.03.2010, podal na súd podnet na zastavenie exekúcie, avšak od súdu došlo oznámenie,
že o podnete na zastavenie nebude rozhodovať, nakoľko oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí.
Vôľa viesť exekúciu i naďalej je prejavom dispozičného práva oprávneného. V tejto súvislosti treba
upozorniť, že oprávnený si musí byť vedomý, že znáša i riziko navýšenia exekučných trov spojených
s ďalších vedením exekúcie. Pokiaľ i s vedomím takéhoto rizika oprávnený trvá na tom, aby sa
v exekúcii pre vymoženie pohľadávky pokračovalo, je potrebné jeho vôľu akceptovať. Uviedol, že
oprávnený napriek výzve súdneho exekútora požadovaný preddavok nezaplatil avšak od súdneho
exekútora nemožno spravodlivo požadovať, aby po zistenej nemajetnosti povinného vykonával ďalšie
úkony exekučnej činnosti na vlastné náklady. Nakoľko exekučné konanie je vedené od roku 2006 a
šetrením majetkových pomerov bola zistená jeho nemajetnosť, pokračovať v predmetnej exekúcii by
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Svoj názor oprel aj o uznesenie Krajského súdu v
Nitre, č.k. 15CoE/48/2012-54 a Krajského súdu v Žiline, č.k. 1CoE/41/2012-63. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a by exekučné konanie bolo na základe podnetu
súdneho exekútora z dôvodu nezaplatenia preddavku oprávneného zastavené.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného
prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Odvolací súd vec prejednal postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora treba
odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1, písm. b) O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1, písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, účastníkmi
konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi exekučného
konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania sa stáva aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním
exekúcie poverený súdom, a to v rozsahu, v ktorom mu vznikol nárok na trovy exekúcie za výkon
exekučnej činnosti (§ 196 Exekučného poriadku). Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať
procesné práva účastníka konania.

Odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým
súd prvého stupňa zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že nejde o prípad, kedy prvostupňový súd rozhodoval o trovách exekúcie, a teda nejde o rozhodnutie,
voči ktorému je súdny exekútor ako účastník konania oprávnený podať odvolanie.

S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na dikciu § 37 ods.1 Exekučného poriadku odvolací súd
konštatuje, že súdny exekútor v tejto časti konania nie je jeho účastníkom, a teda mu ani nepatria
procesné práva účastníka konania, vrátane práva podať odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu
exekučného súdu.



Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1, písm. b) O.s.p.
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e       j  e      p r í p u s t n é.