Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/84/2012 z 22. 8. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2012, sp. zn. 19CoE/84/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3106201736.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/84/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3106201736.1 | 2012-08-22 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96d05509-c52f-464b-b52d-f2e042625f34 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3106201736.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106201736
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3106201736.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, 29.augusta 8, Bratislava,
IČO: 30807484, proti povinnému K. D., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXX, o vymoženie
401,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 19. marca 2012, č.k. 2Er/1699/2008-22 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
80,75 eur. Uviedol, že dňa 10.03.2010 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko vykonaným šetrením nebol u povinného
zistený exekvovateľný majetok. Naviac povinný zomrel dňa 19.03.2008 a dedičské konanie bolo pre
nemajetnosť povinného zastavené. Okresný súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 9D/1270/2008-21 zo dňa 07.07.2008 bolo dedičské konanie po povinnom z dôvodu
nemajetnosti povinného podľa § 175 h ods.1 O.s.p. zastavené, na základe čoho konštatoval, že v danom
prípade bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku.
O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a k ich náhrade zaviazal
oprávneného. Trovy exekúcie predstavujú odmenu súdneho exekútora za 80 min. exekučnej činnosti,
t.j. 2 hodiny vrátane aj začatej po 200,-Sk, spolu 400,-Sk (13,28 eur); 11 úkonov exekučnej činnosti po
100 eur, spolu 1 100,-Sk (36,51 eur) a náhradu hotových výdavkov vo výške 21,50 eur (poštovné 19,84
eur a telekomunikačné poplatky, kancelársky materiál 1,66 eur). Súdnemu exekútorovi bola zároveň
priznaná i DPH z odmeny, uplatnená vo výške 19% DPH vo výške 285,-Sk (9,46 eur). Odmena exekútora
vrátane náhrady hotových výdavkov tak predstavuje sumu 80,75 eur. Okresný súd nepriznal súdnemu
exekútorovi DPH z hotových výdavkov. Nakoľko táto v zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 30.11.2006 patrí DPH len z odmeny exekútora.

Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený. Namietal, že úmrtie povinného ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať a
preto zastavenie exekúcie procesne nezavinil. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom
znení do 14.10.2008, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený
mal za to, že oprávnený nesprávne posúdil okolnosti, ktoré boli dôvodom zastavenia exekúcie.
Okresnému súdu ďalej vyčítal, že jeho postup nebol v súlade so zákonom, keďže zastavil exekúciu pre
nemajetnosť povinného, pričom postupoval tak bez toho, aby zisťoval, či zostal po povinnom majetok
a kto tento majetok zdedil. Takisto sa nezaoberal prípustnejšou možnosťou, a to vyhlásiť exekúciu za
neprípustnú s následným zastavením exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Záverom konštatoval, že
hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto



trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti - výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdiť.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a
preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57
Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods.
2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení
exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1
O.s.p.), dediča upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené
podľa § 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa 57 ods. 1 ods. 1 písm.
h) O.s.p. pre jeho nemajetnosť.

Krajský súd (prehodnotiac svoj predchádzajúci právny záver v dôsledku aktuálnej judikatúry Najvyššieho
súdu SR) dospel k záveru, že exekučný súd konanie správne zastavil z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia
nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo správne. Následne okresný súd rozhodol
správne i o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil,
pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Možno preto uzavrieť, že okresný súd správne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie, a tým správne
rozhodol aj o trovách exekúcie. Obdobne už vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojich rozhodnutiach zo dňa 30. novembra 2006, sp. zn. 2M Cdo/1/2006 a zo dňa 13. mája 2011,
sp. zn. 7 M Cdo/5/2011.



Pokiaľ oprávnený namietal, že v zmysle §203 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do
14.10.2008, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie, zváži však, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol
pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, krajský súd uvádza, že uvedené znenie §
203 bolo účinné do 31.01.2002 a na daný prípad sa nevzťahuje. Exekučné konanie sa začalo na návrh
oprávneného dňa 18.01.2006 a v tom čase účinné znenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku jasne
stanovovalo, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený.

Krajský súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .