Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/165/2011 z 5. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2012, sp. zn. 23CoE/165/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3106222663.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/165/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3106222663.2 | 2012-03-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 35 ZRK, § 45 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f521468e-ed66-43db-8dd8-bb236cf9e59c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3106222663.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/165/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106222663
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3106222663.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: K. P., bytom R. XX, V. R., o vymoženie 916,15 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 63Er/2143/2006-33 zo dňa 3.
októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex. por., § 58 ods. 1 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993. Uviedol, že poverením č. 5309
019565 zo dňa 18.12.2006 poveril súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú vykonaním exekúcie
na vymoženie istiny 916,15 eur, trov predchádzajúceho konania 215,09 eur a trov exekúcie v prospech
oprávneného. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 1935/06 zo dňa 07.06.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2006 a vykonateľnosť dňa 29.06.2006. Poukázal na to, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym
aktom, preto nemožno vykonať exekúciu. Ustanovenie exekučného titulu - tzv. rozhodcovskú doložku,
súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa vyžadovala,
aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Zo zmluvy o fungovaní Európskej
únie, čl. 288 vyplýva, že smernice, ako prameň práva Európskej práva, sú záväzné pre každý členský
štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Výklad práva EÚ, ktorý
je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora EÚ, je v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, záväzný a tvorí súčasť právnej doktríny európskej únie. EÚ prijala smernicu Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola v
súlade s uvedeným transponovaná do nášho právneho poriadku v Občianskom zákonníku. Napriek jej
transpozícii a skutočnosti, že adresátom smernice sú členské štáty, smernice majú tzv. nepriamy účinok,
ktorý okrem iného znamená, že súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami
a cieľmi smerníc. Na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že
umožňuje alternatívnu voľbu medzi rozhodcovským a obyčajným súdom v Slovenskej republike, nakoľko
táto voľba je vždy na strane žalujúceho, a nie je možné ju následne zmeniť, a je len logickým dôsledkom,
že žalujúcou stranou v takýchto prípadoch nebýva spotrebiteľ, teda voľba súdu je iba formálne iluzórna.



Súd prvého stupňa takto dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú aj s poukazom na § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie súd vykladá eurokonformným výkladom v súlade
s cieľmi vyššie uvedenej smernice. Rešpektujúc medzinárodné zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavu SR
a rozhodujúc v súlade s cieľmi Európskej únie dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným
a povinným v neprospech povinného. Tiež úrok vo výške 95,4 % ročne - v zmluve nazvaný oprávneným
ako príslušný poplatok a úrok vo výške 0,25 % denne pri splatnosti celého dlhu sú v rozpore s dobrými
mravmi, keď táto sankcia predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne, čo je skoro 10 násobok úroku
dovoleného ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pretože boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd prvého stupňa exekúciu
zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého rozhodcovská doložka v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, t. j. dáva možnosť vždy sa pred podaním
žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, nebude
dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Nemožno sa preto stotožniť s
právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto
argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Je zrejmé pritom, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.
V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá
pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných
bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa
rozhodcovskej doložky v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam súdu o
aplikácii smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť.
Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský
štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola
implementovaná do právneho systému SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže
používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je
táto smernica obsiahnutá. Predmetný poplatok nie je podľa oprávneného neprimerane vysoký vzhľadom
na skutočnosť, že oprávnený je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
náklady sú rozdielne vyššie oproti bankám. Príslušný poplatok v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
povinnému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné
prostriedky od oprávneného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Čo sa týka príslušného
poplatku tento v 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Nie je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z
omeškania, oprávnený uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade,
že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený
poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na
podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného.
Poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť
pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany
dohodnúť. Následne oprávnený poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004
zo dňa 21.12.2004, sp. zn. 2 Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005 a sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa
22.09.2005, kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky
dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré
mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť
zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku
ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a
včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Záverom poukázal,
že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. K otázke udeleného
poverenia oprávnený uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného,
súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti,
návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného



vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný,
a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie
uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského
konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu
rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5309 019565 zo dňa 18.12.2006 poveril súdnu exekútorku
JUDr. Evu Šteinerovú na vymoženie 916,15 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 1935/06 zo dňa 07.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2006 a
vykonateľnosť dňa 29.06.2006.

Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku
reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,
v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a
samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu
právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je
vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.
por.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v ustanovení § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu
predmetnej zmluvy o úvere, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč.
zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu
v Obč. zákonníku.



Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.