{"guid": "f8587644-3eb9-4f5c-aa66-1d9b210d8c05:5be9e6f3-bf4e-45bd-b178-76f346136341", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1", "spisova_znacka": "23To/22/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/22/2012 z 28. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. marca 2012, sp. zn. 23To/22/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1", "identifikacne_cislo": "3110010586", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2012-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-183.odsek-1", "nazov": "§ 183 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-183.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-183", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5be9e6f3-bf4e-45bd-b178-76f346136341", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110010586
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110010586.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. marca 2012
prejednal odvolania obžalovaných

X) W. Z.

nar. XX.XX.XXXX v G. trvale bytom R. č. XXX/XX, G., t. č. v mieste bydliska,

2) W. W.

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom O. č. XXX/XX, G., t. č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/47/2010-259 zo dňa 27.10.2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1  písm. b), d) Tr. por.   z r u š u j e   sa napadnutý rozsudok  v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa  obžalovaní

X) W. Z., nar. XX XX.XXXX v G.,  trvale bytom R. č. XXX/XX, G.,
X) W. W., nar. XX.XX.XXXX v G.,  trvale bytom O. č. XXX/XX, G.,

u z n á v a j ú    v i n n ý m i ,

že dňa 28.09.2008 v čase medzi 14.00 h a 15.00 h v Trenčíne na Ul. Partizánskej,  obžalovaná W. Z.
zastavila osobné motorové vozidlo  zn. G. L. X,  striebornej farby, EČ G.-XXX Z., pri poškodenom G.
N., na čo z vozidla vystúpili obžalovaní W. W. a W. Z.,  G. N. vtlačili do uvedeného motorového vozidla
na zadné sedadlo takým spôsobom, že poškodeného chytili pod pazuchy, snažili sa ho natlačiť  do
predmetného motorového vozidla,  pričom sa poškodený bránil tým spôsobom, že mal pravú nohu  vo
dverách a tlačil proti nim,  následne W. Z. prešiel  na druhú stranu vozidla,  nastúpil do tohto vozidla a
zvnútra vozidla poškodeného ťahal za ruku dovnútra a keď obžalovaný W. W. chytil nohu poškodeného
a zatlačil mu ju do vozidla a zatvoril zadné dvere,  po zatvorení dverí odviezli poškodeného k lesnému
porastu v katastrálnom území Košeca, kde  po zastavení vozidla  W. Z. kázala poškodenému G. N.
vystúpiť z vozidla,  po jeho vystúpení z neho strhla košeľu a tričko, taktiež mu prikázala, aby si vyzliekol
nohavice, pod ktorými mal tepláky, vyzul topánky,  pričom košeľu, tričko a nohavice mu zobrala,  vzápätí



spolu s obžalovaným W. W., W. Z. odišla na uvedenom vozidle späť do Trenčína a poškodeného G. N.
ponechala na mieste bez oblečenia,

t e d a

spoločným konaním inému bez oprávnenia  bránili užívať osobnú slobodu,

t ý m    s p á c h a l i

prečin obmedzovania osobnej slobody  spolupáchateľstvom podľa § 20  k § 183 ods. 1 Tr. zák.

z a      t o    s a    o d s u d z u j ú  :

1) obžalovaná  W. Z.,  podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3  Tr. zák., § 36 písm. j),  § 56 ods.
2 Tr. zák., § 57 ods. 1  Tr. zák.  k peňažnému trestu  vo výške  500 € (päťsto eur). Podľa § 57 ods. 2 Tr.
zák.  pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,  sa obvinenej stanovuje
náhradný trest odňatia slobody  na 2 (dva) mesiace.

2)  obžalovaný  W. W.,  podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.,§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.  §
56 ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1  Tr. zák.  k peňažnému trestu  vo výške  300 € (tristo eur). Podľa § 57
ods. 2 Tr. zák.  pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,  sa obvinenému
stanovuje náhradný trest odňatia slobody  na  1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/47/2010-259 zo dňa 27.10.2011  boli obžalovaní W.
Z. a W. W. uznaní vinnými zo zločinu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. i) Tr. zák., pretože čin spáchali
závažnejším spôsobom konania (organizovanou skupinou) na skutkovom základe tak, ako je tento
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.  Boli za to odsúdení obaja k podmienečným trestom odňatia
slobody  s uložením probačného dohľadu  a k povinnosti   osobne sa ospravedlniť poškodenému G. N..

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote  napadnutý odvolaním oboch
obžalovaných.  V písomných dôvodoch odvolania namietali, že  súd prvého stupňa  nesprávne vyhodnotil
dôkaznú situáciu, ale najmä  nevzal do úvahy  výpoveď svedka V. W., ktorý  oboch obžalovaných
jednoznačne  z trestnej činnosti  vyviňuje.  Podľa tohto svedka  poškodený G. N. odišiel do  vozidla
obžalovanej W. Z. dobrovoľne a dobrovoľne aj do neho nastúpil.  Poškodený N. a svedok V. W. boli
k výpovediam   nahovorení zo strany  R.. F.. V. W., s ktorým má obžalovaná dlhodobé spory.  Pokiaľ
sa týka svedka J., tento síce potvrdil, že  poškodenému nejaké oblečenie dal, ale nebol prítomný  pri
tom, akým spôsobom sa poškodený dostal do vozidla obžalovanej.  Výpovede poškodeného a svedka
W. je potrebné od začiatku považovať  za spleť poloprávd a výmyslov,  v snahe pomôcť  R.. F. W. a
poškodiť obžalovaným.  Poukazovali  na to,  že  poškodený N. skutok oznámil až s odstupom času,
čo svedčí o tom, že to bolo na podnet R.. F.. W..  Poškodený mal dosť času a možností pri ceste
peším spôsobom  z obce Košeca  do Trenčína kontaktovať  niekoľko obvodných oddelení PZ a celú vec
nahlásiť.  Taktiež, pokiaľ by to bola pravda, mohol vec  telefonicky nahlásiť od  pána J.  z J. v Košeci.
Vzhľadom k tomu, že svedkovia, poškodený a obžalovaný oproti  výsluchom z prípravného konania
neuviedli žiadne nové skutočnosti, nie je zrejmé, z akého dôvodu použil súd prvého stupňa  prísnejšiu
právnu kvalifikáciu oproti obžalobe.  Napokon namietali pochybenie zo strany súdu prvého stupňa v tom,
pokiaľ odmietol dokazovanie vo forme  konfrontácie  medzi poškodeným N.  a svedkom W..  Žiadali preto,
aby  odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a vec tomuto vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby vo veci rozhodol rozsudkom sám
tak,  že  obžalovaných spod obžaloby oslobodí.



Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla   odvolanie
obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako  nedôvodné zamietnuť. Poukázala na to, že okresný súd
dostatočne vyhodnotil všetky dôkazy,  najmä výpovede svedkov  na hlavnom pojednávaní,  a to W., J. a
W.,  z ktorých výpovedí jednoznačne vyplýva vina obžalovaných.  Napokon  poukázala na to, že  súd nie
je viazaný  právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe, a vzhľadom na  zmenu dôkaznej situácie ju môže
zmeniť  tak, ako to urobil  súd prvého stupňa.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobami oprávnenými,  odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal  zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania
obžalovaných sú čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a správne
zistil a ustálil skutkový stav tak,  ako bol tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.  Ani
odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal  a že ho spáchali  obaja obžalovaní spolu
s ďalším  už odsúdeným páchateľom Z..  Predovšetkým je potrebné uviesť, že na výpoveď svedka W. v
predmetnej trestnej veci  nie je možné prihliadať.  Samotní obžalovaní  od počiatku tvrdili, že  k prvotnému
stretnutiu  a kontaktu s poškodeným N. a svedkom W.  došlo na   Ulici Partizánskej,  neďaleko  prameňa
s vyvierajúcou vodou.  Taktiež poškodený N. a svedok W. od počiatku uvádzali, že   si boli z prameňa
nabrať vodu a neďaleko tohto prameňa  zastavilo pri nich auto s obžalovanými, ktorého majiteľka a ktoré
riadila, bola W. Z..  Pokiaľ teda svedok   W.   vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa  14.12.2009
tvrdil,  že  poškodený N. a svedok W. boli u neho doma  vo vnútri, kde sedeli za stolom a keď tam prišla
obžalovaná, ktorú zavolal dovnútra a N. dobrovoľne  s ňou odišiel do auta,  takáto výpoveď svedka je
absolútne nepoužiteľná. Aj na hlavnom pojednávaní tento svedok hovoril v tom zmysle, že bol N., keď
išiel do auta, otvoriť bránku. Svedok buď hovorí o inej situácii, alebo   pri predmetnej udalosti nebol,
resp. si vôbec nepamätá na udalosť. Taktiež  odvolací súd nemohol prisvedčiť námietke odvolateľov, že
poškodený N. bol  navedený  na túto výpoveď  zo strany R.. F. W.,  o čom svedčí to, že  udalosť bol
oznámiť  na polícii  oneskorene.  Poškodený N.  vypovedal, že   po vyložení z auta obžalovanej v Košeci
prešiel peši do Trenčína a na chatku, kde prebýval so svedkom W., prišiel v ranných hodinách.  Keďže
bol unavený, celý deň prespal a až na ďalší deň išiel udalosť oznámiť na políciu.  Jeho vysvetlenie je
vcelku logické.

Pokiaľ sa týka násilného natlačenia  poškodeného N. do auta obžalovanej, o tomto  nemal  odvolací súd
žiadne pochybnosti.  Tak poškodený N., ako aj svedok W., sú  jednoduchí ľudia a celý priebeh  udalosti
popisovali zhodne.  Teda  spôsob ako poškodeného N. vtláčali obžalovaní W. a Z.  do auta obžalovanej
Z.,  ako sa zapieral nohami a rukami,  ako prešiel  obžalovaný Z. na druhú stranu auta, kde otvoril dvere
a vťahoval  poškodeného N. dovnútra.  Napokon o pravdivosti tvrdenia poškodeného N. a  o ďalšom
plynutí udalostí nasvedčuje aj výpoveď M. v Košeci W.. J., ku  ktorému  v kritický deň v popoludňajších
hodinách  na J. prišiel  polovyzlečený  poškodený  s prosbou o oblečenie, ktoré mu poskytol.  V tomto
smere teda  odvolací súd  nepovažoval odvolanie obžalovaných, pokiaľ sa týka spáchania predmetného
skutku, za dôvodné.

Odvolací súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou  konania  obžalovaných, tak ako túto  ustálil  súd
prvého stupňa, teda že skutok spáchali ako organizovaná skupina.  Súd prvého  stupňa síce  v dôvodoch
napadnutého rozsudku   teoreticky popísal  znaky  organizovanej skupiny v zmysle ustanovenia §
129 ods. 2 Tr. zák., avšak bez ďalšieho konštatuje,  že obžalovaní ako členovia trojčlennej skupiny
mali medzi sebou rozdelené úlohy,  konali plánovane a koordinovane (keď W. a Z. bez akejkoľvek
komunikácie  začali poškodeného tlačiť  do uvedeného vozidla na zadné sedadlo, pričom vedenie tohto
vozidla mala na starosti Z., čo svedčí o naplánovaní tohto skutku),  bez toho, aby tieto skutočnosti mal
vôbec preukázané a ktoré vôbec z dôkaznej situácie nevyplývajú.  Práve naopak,  obžalovaní pred
spáchaním skutku zhodne  tvrdili, že  boli  na sídlisku Juh, odkiaľ sa vracali do centra mesta (najkratšia
cesta je práve  po Ul. Partizánskej), kde náhodne  stretli poškodeného N. so svedkom W., čo je logické,
pretože  nemali odkiaľ vedieť,  že títo  si budú  práve na Ulici Partizánskej pri prameni naberať vodu.  Nie
je pravdou, že  by boli vopred dohodnutí na svojom konaní, čo súd prvého stupňa dovodzuje z toho,  že
poškodeného bez akejkoľvek komunikácie začali tlačiť  do  motorového vozidla.  Sám poškodený N.  vo
svojich výpovediach   uviedol,  že keď vystúpili z auta, do auta ho natlačili  obžalovaní W. a Z.  na pokyn
obžalovanej Z., ktorá im  povedala, „aby ho dali do auta“.  Aj podľa svedka W.,  po vystúpení z vozidla
obžalovaná Z. povedala N.,  že „pôjdeš s nami“.  Poškodený potvrdil, že motor naštartovaný nebol,  čo



tak isto  nezodpovedá tomu, ak by sa obžalovaní vopred dohodli na násilnom odvoze poškodeného.
Predchádzajúcej dohode nezodpovedá ani skutočnosť, že  obžalovaná Z.  vystúpila z auta.  Ak by boli
dohodnutí dopredu a ona by mala úlohu ako vodička,  nevypínala by motor a nevystupovala by z auta.
A že motorové vozidlo  viedla ona, je logické, pretože majiteľkou bola ona.  Uvedené okolnosti prípadu
práve naopak nasvedčujú o spontánnosti konania  obžalovaných  od stretnutia  s poškodeným, jeho
natlačením do auta a odvozom,  keď aj cestou hľadali vhodné miesto, kde by ho vysadili, pretože nechcel
v aute prezradiť,  čo urobil s kotlinami.

Odvolací súd vzhľadom na toto pochybenie  podľa § 321  ods. 1 písm. b), d) Tr. por.  zrušil  napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por.,  rozhodol vo
veci rozsudkom sám tak,  že pri nezmenenom skutkovom stave  uznal obžalovaných vinnými z prečinu
obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20  k § 183 ods. 1 Tr. zák., pretože títo
spoločným  konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu.

Pri úvahách o treste  potom odvolací súd musel vziať do úvahy, že obžalovaným poľahčovalo vedenie
riadneho života pred spáchaním skutku, keď priťažujúce okolnosti zistené neboli a že v dôsledku ich
konania nevznikol poškodenému  žiadny závažný následok. Dospel potom k záveru, že účel trestu bude
naplnený aj uložením  peňažných trestov, ktoré však vzhľadom na  podiel jednotlivých páchateľov na
trestnej činnosti  primerane diferencoval a uložil obžalovanej Z.  peňažný trest vo výške 500 € spolu
s náhradným trestom odňatia slobody  v prípade nezaplatenia na dva mesiace a obžalovanému W.
peňažný trest vo výške 300 € spolu s náhradným trestom odňatia slobody   v prípade nezaplatenia na
jeden mesiac.  Takéto tresty podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajú  zásadám  ukladania trestov
v zmysle § 34 Tr. zák. a budú spôsobilé splniť svoj účel  vyžadovaný Trestným zákonom.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8T/47/2010", "guid": "af10da0b-738a-4fce-956c-d47133f28a49:6e919f77-547b-441f-adb9-7650f5cf7da1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}