{"guid": "6b96bf10-ae01-4c12-a04b-5bb92522f88e:372c1906-bda1-495b-8914-423841e1f034", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2", "spisova_znacka": "17CoP/36/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/36/2012 z 19. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. júna 2012, sp. zn. 17CoP/36/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2", "identifikacne_cislo": "3110216012", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2012-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/372c1906-bda1-495b-8914-423841e1f034", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110216012
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110216012.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členov senátu JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., C. U. XXXX/XX, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky E.. L. E., bytom C. U. XXXX/XX, Q., obe právne zastúpené D.. D.
A., advokátom so sídlom v Q., F.. J.. I. XX a otca O.. S. E., bytom Q., D.. U. XXXX/X, o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti k t.č. už plnoletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2012, č.k. 32P/194/2010 - 195, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Otec   j e   p o v i n n ý    zaplatiť   trovy odvolacieho konania  vo výške 154,56 eur,    plnoletému dieťaťu,
k rukám právneho zástupcu D.. D. A., I.,  do troch  dní od  právoplatnosti tohto  rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým   rozsudkom okresný  súd  zvýšil vyživovaciu povinnosť k C. E., z doterajších 1.500,- Sk
mesačne na 100 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám plnoletej dcéry, vždy do 15-dňa v
mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2010. Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2010 do 29.02.2012
vo výške 1.050 eur  súd prvého stupňa povolil otcovi splácať k rukám C., popri bežnom výživnom v
mesačných splátkach po 20 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Týmto zároveň  v časti výživy a platobného miesta zmenil rozsudok
Okresného súdu Trenčín, č.k. 6C 4/2004-81 zo dňa 17.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 5Co/52/2005-93 zo dňa 31.05.2005. V odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na zákonné
ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3) súd prvého stupňa
uviedol, že  z vykonaného  dokazovania  mal za preukázanú zmenu pomerov, akú má na mysli vyššie
citované zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. K zmene pomerov došlo predovšetkým
na strane dieťaťa  C., ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola vo veku XX  rokov a
navštevovala druhý stupeň základnej školy, t.č. je o X  I. H. roka staršia, fyzicky vyspelejšia, je študentkou
tretieho ročníka na gymnáziu, čím sa matke zvýšili všetky výdavky na krytie jej odôvodnených potrieb,
a to nielen výživného v pravom slova zmysle. C. dosiahla plnoletosť, čo sa odrazilo i na jej potrebách
(športové, kultúrne vyžitie). U rodičov došlo k zmene pomerov v tom smere, že otcovi sa znížil priemerný
mesačný príjem zo sumy 679,41 eur na sumu 72 eur a matke sa priemerný mesačný príjem zvýšil
zo sumy 33,19 eur na sumu 578 eur. Otec však napriek svojmu deklarovanému príjmu v priemernej
celkovej výške cca 72 eur mesačne vykonával rekonštrukciu bytu v jeho osobnom vlastníctve za sumu
viac ako 23.000 eur, ktorú  financoval z pôžičky. Súdu predložil zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu
veriteľ v osobe O.. C. E. poskytuje priebežné bezúročné pôžičky podľa potreby vo výške od 200 eur až
po 3.700 eur mesačne. Napriek svojim nízkym príjmom zo závislej činnosti, si nehľadá zamestnanie v
riadom pracovnom pomere. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu je jeho



prvoradou povinnosťou a je povinný urobiť všetko preto, aby túto vyživovaciu povinnosť mohol náležite
plniť. Keďže matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o
rodine), ktoré by boli dôvodom na  úpravu výživného  podľa  návrhu s účinnosťou od 01.09.2009, výška
vyživovacej povinnosti bola upravená až od 01.06.2010, teda od podania návrhu. Zročné výživné vo
výške 1.050 eur (21 mesiacov x 50 eur) súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať za
podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov  súd prvého stupňa
rozhodol  v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Právnemu zástupcovi plnoletého dieťaťa náhradu trov konania za zastupovanie nepriznal  z dôvodu, že
hoci C. už dosiahla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, konanie vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti začalo
podaním návrhu na okresnom súde dňa 07.06.2010, teda v čase jej neplnoletosti.

Proti  rozsudku  v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby  odvolací  súd
rozhodnutie  súdu  prvého stupňa  zrušil  a vec  vrátil  na ďalšie konanie s tým, že  výživné  bude  zvýšené
na sumu 61,54 eur  mesačne, pričom  nedoplatok  na výživnom  predstavuje celkovo sumu  176,25 eur
za obdobie od  júna 2010 do augusta 2011. V odvolaní analyzoval vývoj príjmových pomerov matky spolu
s poberaním prídavku na dieťa a daňového bonusu matky dieťaťa v rokoch 2004 a 2010 - 2012, ako  aj
vývoj svojich príjmových  pomerov v rokoch 2002 - 2012. Uviedol, že  úprava výživného musí rešpektovať
§ 78 ods. 2 Zákona o rodine. Namietal, že  rozhodnutie  súdu  prvého stupňa je  plné preklepov a neprávd.
Od 01.07.2010 nie je prihlásený na nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože Sociálna poisťovňa
ho vyradila z dôvodu nízkeho príjmu, takže ani v 2/2012 nebol poistený. Za komunálny odpad platí ročne
25,44 eur a nie 5,44 eur. Živnostenské oprávnenie nemá, pretože  projektové práce sa riadia osobitným
zákonom. Nie je  vyučený strojár, ale je vyštudovaný strojný inžinier. Predaj bytu v T. sa  nemal realizovať,
ale  má zámer tento  prenajímať, keďže  už vystavil  prvú  faktúru za mesiac marec 2012 záujemcom o
nájom bratislavského bytu. Zakupovanie oblečenia matkou pre dcéru mesačne otec označil  za plytvanie
finančnými prostriedkami. Náklady na jej zdravotnú starostlivosť minimálne v rozsahu 10 eur mesačne
považuje za absurdné. V roku 2002 ani v rokoch ďalších nemal príjem zo závislej činnosti, pretože je  J.
- slobodné  povolanie.  Byt v Q. si od bratranca neprenajíma, pretože tento mu ho poskytuje ako pomoc
„blížnemu v núdzi“. Poukázal ďalej, že  jeho dcéra je v rozsudku premenovaná na  krstné meno C.  a   v
júli 2005 nemala  XX  ale XX  rokov. Návrh  matky  zo  04.06.2010 označil za rozporný, pretože  jeho
dôvod je v rozpore s dôkazovými prílohami. Matka má dostatok  financií na všetky potreby pre dieťa,
dokonca  tieto sú nadštandardné. Ďalej uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny  nepreukázal
potrebu zvýšenia výživného na 100  eur, čo je jeho zvýšenie o 100 %.  Sudca tiež nepreukázal, že po
zvýšení výživného  zostane  odporcovi aspoň  životné minimum.  Súd by mal  rozlišovať medzi čerpaním
pôžičiek a ich splácaním. Pôžičky od svojho brata čerpá na prežitie a dočasné zabezpečenie svojho
majetku pred exekúciou. Avšak to, že matka  čerpá dotácie na dieťa aj od svojich rodičov, na to už  súd
neprihliadol.

Dcéra v písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu otca  označila rozhodnutie
za vecne  správne a navrhla, aby odvolací  súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal  otca k povinnosti
zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,56 eur. Uviedla, že  zvýšenie výživného  je
opodstatnené, keďže  na strane  dieťaťa došlo k zmenám pomerov v náraste jeho  životných nákladov.
V konaní bolo preukázané, že napriek tomu, že otec vlastní byt v T., na ktorý mesačne vynakladá
okolo 110 eur, býva v Q., kde  má ďalšie náklady na bývanie okolo 180 eur, pričom  vzhľadom na
charakter jeho pracovnej činnosti nie je na bývanie v Q. viazaný. Jedná sa teda o neúčelne  vynakladané
náklady, ktoré podstatne prevyšujú  zvýšenú vyživovaciu  povinnosť voči navrhovateľke. Poukázala
na  nákladnú rekonštrukciu jeho bytu  v T. v sume 23.000 eur, v dôsledku čoho si vytvoril finančný
záväzok zo zmluvy o pôžičke. Napriek vysokoškolskému vzdelaniu a možnostiam  získania primeraného
zamestnania, otec nevyvíjal  dostatočnú snahu zamestnať sa. Ona sama zabezpečuje dieťaťu bývanie,
stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, ako aj hradenie nákladov súvisiacich so vzdelávaním.
Plnenie zvýšenej vyživovacej povinnosti je v možnostiach otca, ktorý okrem tejto povinnosti  k plnoletej
dcére inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolanie otca neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla
relevantným spôsobom správnosť rozhodnutia  spochybniť.

Kolízny opatrovník sa  k odvolaniu otca  písomne  nevyjadril.



Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust.  § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu  je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keďže nebol dôvod na jeho nariadenie ani
podľa jedného z ustanovení § 214 ods. 1 písm. a/ - c/ O.s.p.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia  zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 62 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ust. § 62 ods. 1 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné  samé sa živiť. Výživné sa určuje podľa stavu
zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene  výživného treba  porovnať  okolnosti
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Nestačí
len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Zmenou pomerov podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o
rodine sa rozumie taká  výrazná zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného,
ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov, pripojeným spisovým materiálom a preskúmal
všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými, ako aj právnymi závermi  súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne poukazuje  v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

V predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu C. E.  naposledy  určená  rozsudkom
Okresného súdu Trenčín  zo dňa 17.12.2004, č.k. 6C 4/04-81 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 5Co 52/2005-93 zo dňa 31.05.2005 vo výške  1.500,- Sk mesačne, keď v tom
čase  bolo  dieťa  ešte  dieťaťom maloletým. Manželstvo  rodičov v tom čase  už  bolo  rozvedené
(rozsudkom  Okresného súdu Trenčín  6C 4/2004-52 zo dňa 28.05.2004). Dieťa malo v tom čase
11 rokov, navštevovalo základnú  školu a žilo s matkou v spoločnej domácnosti. Matka pracovala v
materskej škole ako učiteľka a dosahovala  príjem  mesačne  v čistom 10.252,- Sk (sp. zn. 6C 4/2004,
č.l. 74).  Súd prvého stupňa  vychádzal  z príjmu otca  dosiahnutého za rok 2003 vo výške 20.468,- Sk
(základ dane mal vo výške 64.424,- Sk), keďže tento  podával  daňové priznanie ako fyzická  osoba.
Otec ani matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali.

Návrhom  doručeným súdu  prvého stupňa  dňa 07.06.2010 sa matka,  v tom  čase  maloletej C.,
domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 125 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku. Počas  konania  žiadala  priznať  zvýšené výživné,  s účinnosťou od 01.09.2009, keďže od
tejto doby sa stala maloletá žiačkou  gymnázia.

Od poslednej úpravy výživného  uplynulo viac ako sedem rokov, maloletá sa medzičasom stala  plnoletou
a v súčasnosti je  žiačkou  X. ročníka  gymnázia v Q.. Zároveň navštevuje X. ročník  jazykovej školy,
v ktorej hradí polročný poplatok 37,60 eur a poplatok  za učebnice po 28,50 eur.  Okrem štandardných
nákladov, primeraných  veku dieťaťa a školským povinnostiam matka  má s ňou výdavky  za zdravotnú
starostlivosť pri ochorení J., poplatky u stomatológa, ďalšie náklady predstavuje  plavecký kurz, rôzne
školské výlety, šetrenie  finančných prostriedkov na stužkovú, poplatky na ZRŠ. Plnoleté dieťa žije
naďalej v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Naďalej pracuje ako
učiteľka v materskej škole a jej príjem  v období od júna 2009 do  augusta  2011 bol priemerne  mesačne
vo výške 577 eur.  Uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok na dieťa vo výške  22,54 eur. Otec
dieťaťa je vlastníkom bytu v T., avšak žije v Q. v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho bratranca. Náklady
hradí mesačne vo výške  181,07 eur. Pracovný pomer  nemá uzavretý a pokiaľ  nejaké práce  vykonáva,
tak ich realizuje ako samostatne zárobkovo činná osoba.  V konaní uviedol, že v roku 2011 dosiahol
príjem 710 eur a na zbere surovín zarobil  159,48 eur.  Byt, ktorý vlastní v T.,  v roku 2010 rekonštruoval
a za rekonštrukciu zaplatil 23.235,74 eur, ktoré si zapožičal, pričom  vzniknuté  dlhy nespláca.  Do apríla



2012 bol byt  prázdny a mesačne ho stál na nákladoch 105,69 eur, inkaso 4,64 eur a ročne daň vo
výške 19,92 eur.

Na základe uvedeného  odvolací  súd  konštatuje,  že  zvýšenie  výživného  o 50,20 eur  mesačne
je  primerané  zvýšeným   potrebám  plnoletého dieťaťa,  na ktoré  náklady  od  poslednej  úpravy
výživného nepochybne  vzrástli, keďže je  už  žiačkou  stredného typu školy.  Nestabilná situácia otca  v
obstarávaní si finančných prostriedkov nemôže  byť na  úkor dieťaťa, aj keď už plnoletého, ktoré  je stále
dieťaťom študujúcim a ktoré je na výživu rodičov odkázané.  Odvolací  súd  poukazuje na skutočnosť,
že  otec  má byt v T., ktorý   doposiaľ neprenajímal, avšak platí  zaň mesačne  cca 105 eur, čo sa   rovná
takmer   výške  určeného výživného. I keď za prenajatý  byt v Q., v ktorom  býva,  nájom údajne neplatí,
platí  aspoň  úhrady za jeho užívanie, pričom otec nepreukázal, že by jeho práca  bola viazaná  na  túto
lokalitu. Aj napriek tomu, že  má otec  dosiahnuté  vysokoškolské vzdelanie,  jeho  dosiahnutý  príjem
je len minimálny.  Keďže je schopný obstarať si finančné prostriedky na   prevádzku dvoch  bytov, či
už  z príležitostných  prác alebo  formou rôznych pôžičiek, možno od neho dôvodne vyžadovať, aby
si prostriedky v prvom rade  obstaral  na  výživné pre svoje dieťa. Odvolací súd tiež akcentuje, že vo
zvýšenom výživnom na plnoleté dieťa  bolo  potrebné  zohľadniť aj  osobnú  starostlivosť  matky  o
dieťa, ktorú  zabezpečuje  matka  sama bez akejkoľvek  účasti otca, vynímajúc jeho  finančné plnenie
si vyživovacej povinnosti. Tiež je nutné  zdôrazniť, že  právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa, keď
každý  rodič je povinný  vyživovať dieťa, aj na úkor svojho minima, pričom výživné má prednosť pred
inými  výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.    Bezvýznamná bola aj námietka
otca, že  s financovaním  nákladov  na dieťa matke  pomáhajú  starí rodičia, pretože  takáto  skutočnosť
nemá  žiadny  vplyv na  určenie výživného  povinnému rodičovi.

Odvolací  súd  dáva  za pravdu otcovi, že v odôvodnení rozhodnutia   došlo k zámene   krstného mena
dieťaťa, avšak  tento  jeho  odvolací argument ako aj  ďalšie, ktoré uviedol v odvolaní,  sú  právne
irelevantné vo  vzťahu k výške  zvýšeného výživného, zohľadňujúc  celkové majetkové pomery  otca,
ako aj jeho zákonnú  vyživovaciu povinnosť.

Súd prvého stupňa  sa dostatočne  riadil ust. Zákona o rodine  (§ 62 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1), dostatočne
zistil skutkový stav a rozhodol správne  o zvýšení výživného na 100 eur mesačne, a preto  rozsudok
ako vecne  správny podľa § 219 ods. 1 a 2  O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že otec je povinný
zaplatiť  úspešnej účastníčke konania, t.č. už plnoletému dieťaťu C. E. náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 121,17 eur za  jeden úkon  právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu. Pri výpočte odvolací súd
vychádzal z tarifnej hodnoty 3.012,60 eur, t.j. 5-násobku ročného plnenia vo výške 50,21 eur mesačne,
čo predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným  výživným (100 eur - 49,79 eur) + režijný
paušál 7,63 eur +  25,76 eur, t.j. 20 % DPH. Celkovo  tak odvolací súd  na trovách  odvolacieho konania
priznal  právnemu zástupcovi  dieťaťa 154,56 eur.  Trovy odvolacieho konania odvolací  súd  priznal
s poukazom na  ust. § 10 ods. 1,3, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách  a náhradách advokátov za poskytnutie  právnych služieb. Odvolací súd nezistil dôvod
pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách odvolacieho konania tak, ako to žiadal
otec v žiadosti zo dňa 11.05.2012. V predmetnej veci nezistil z horeuvedených dôvodov dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by neúspešný otec nemal úspešnej dcére zaplatiť trovy konania, pričom
odvolací súd poukazuje na to, že pri použití ust. § 150 O.s.p. treba prihliadať nielen na pomery toho,
komu je uložená povinnosť trovy konania zaplatiť, ale tiež na to, či možno od druhej strany spravodlivo
žiadať, aby tieto trovy, ktoré by inak platil neúspešný účastník konania, znášala sama.

Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom krajského súdu  jednohlasne.

Poučenie:



Proti  tomuto  rozsudku  odvolanie    n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32P/194/2010", "guid": "15d1939c-13fd-4d4d-91d7-16219b539ff3:5bd4db14-bc6e-4312-8cfd-498c9fd6a6d7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}