Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/112/2012 z 28. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. mája 2012, sp. zn. 6Co/112/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3110216301.2 Krajský súd Trenčín | 6Co/112/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3110216301.2 | 2012-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 63 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f7b5c48-564c-4a0e-901a-64764fdc4a04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3110216301.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/112/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110216301
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3110216301.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Bc. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom
P. nad B., V. č. XXXX/XX-XX, práv. zast. JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej
Bystrici, Tatranská č. 300/8 proti odporcovi Q. S., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom P. nad B., V.
č. XXXX/XX-XX, práv. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny
č. 15/25, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom S.: V., nar. XX.XX.XXXX a Q.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, na
odvolanie odporcu proti výroku o výživnom na maloletých rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.
februára 2012, č. k. 14C/136/2010-246, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloletých zo strany odporcu z r u š u
j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2012, č. k. 14C/136/2010-246, bolo
rozhodnuté tak, že mal. deti S.: V., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode
zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca je povinný platiť výživné mal. V. po 100 eur a mal. Q. po 80 eur mesačne vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Okresný súd zároveň upravil styk odporcu s mal. deťmi tak,
že odporca je oprávnený sa s deťmi stýkať po dobu prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku,
každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a po troch mesiacoch každú párnu sobotu od 9,00 hod.
do 18,00 hod. a každý druhý nepárny víkend od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., pričom
navrhovateľka je povinná deti riadne pripravené v stanovenom čase odporcovi odovzdať v mieste jej
bydliska a odporca je povinný deti vrátiť po skončení styku na to isté miesto, kde ich prevzal s tým,
že styk s mal. deťmi sa bude realizovať bez prítomnosti navrhovateľky, priateľky otca detí a jej detí a
bez prítomnosti odporcovej sestry a jej detí. Odporca bol zaviazaný zaplatiť náhradu trov konania štátu
483,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trenčín.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu
manželstva s odporcom, zverenia mal. detí do jej starostlivosti a určenia výživného po 100 eur a
80 eur. So striedavou výchovou detí nesúhlasila. Pokiaľ ide o úpravu styku, žiadala ho upraviť na
každý druhý týždeň po 2 hodiny v jej prítomnosti. Pokiaľ ide o výživné, navrhovateľka by uvítala, keby
odporca prispel na oblečenie, prípadne ďalšie potreby detí. Odporca s rozvodom manželstva súhlasil.
Po vykonaní znaleckého dokazovania na striedavej výchove netrval. Nesúhlasil s navrhovanou výškou
výživného, navrhol výživné po 50 eur a 70 eur mesačne. Odporca sa domáhal úpravy styku a to: každý
párny týždeň od soboty do 9,00 do nedele do 15,00 hod.. každý párny rok počas jarných prázdnin od
prvého dňa prázdnin od 9,00 do tretého dňa prázdnin do 16,00 každý nepárny od 4 dňa od 9,00 hod.
do posledného dňa prázdnin do 16,00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 9,00 hod. do 31.07.
do 18,00 a od 15.08. od 9,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. počas Veľkonočných sviatkov každý párny
rok od štvrtku od 16,00 hod. do soboty do 18,00 hod., každý nepárny rok od soboty od 16,00 hod. do



pondelka do 18,00 hod. a počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 16,00 hod. do 26.12
do 18,00 hod. a každý nepárny rok od 27.12. od 9,00 hod. do 01.01. do 18,00 hod. Kolízny opatrovník
sa nevedel vyjadriť k striedavej výchove a podporil dohodu ohľadne zverenia detí do výchovy. Výživné
žiadal upraviť rovnako, ako v konaní o úprave rodičovských práv pred rozvodom manželstva.

Okresný súd poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 14C/136/2010-106, zo dňa
27.10.2010 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Súd mal. deti S.: V., nar. XX.XX.XXXX a Q.,
nar. 23.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal platením výživného mal. V. po 80 eur mesačne a
mal. Q. po 60 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Styk odporcu
s mal. deťmi Krušinovými upravil tak, že odporca je oprávnený sa deťmi stýkať každú párnu sobotu od
8,00 hod. do 18,00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 8,00 hod. do 18,00 hod, počas prvých 3 mesiacov
v mieste bydliska maloletých detí, počnúc právoplatnosťou rozsudku a následne počas nasledujúcich
mesiacov odporca je oprávnený deti prevziať v stanovenom čase v mieste ich bydliska, kam deti na to
isté miesto po skončení styku vráti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. 6Co/13/2011-13 zo dňa 21.2.2011
rozsudok Okresného súdu č.k.14C/136/2010-106 zo dňa 27.10.2010 zrušil vo všetkých výrokoch o
úprave práv a povinností k maloletým deťom a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení súdu I. stupňa
vytkol to, že nenariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia podmienok a vplyvu možnej
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o mal. deti.

Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 14C /136/2010-106
zo dňa 27.10.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2010 čo do rozvodu a trov konania
a v časti výchovy, výživy a úpravy styku bolo rozhodnutie odvolacím súdom zrušené. V súčasnej dobe
má odporca známosť s inou ženou, býva v prenajatom byte v W. A. diakonie v S.. Navrhovateľka žije
sama s deťmi v byte. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania okresný súd vychádzal zo záverov
znalkyne, podľa ktorých striedavá výchova by znamenala pre deti psychický traumatizmus a preto ju
znalkyňa v danom prípade neodporučila.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 113 ods.1 O.s.p., § 62 ods.1 až 3, § 24 ods.1, 2, 4, § 25
ods.1, 2 a § 75 ods.1 Zákona o rodine. Poukázal na to, že po rozvode manželstva rodičov maloletých
sa zaoberal len rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníkov konania k deťom z ich vzťahu na čas
po rozvode ich manželstva. Zistil, že v súčasnosti výchovu detí zabezpečuje navrhovateľka, ktorá sa o
deti riadne stará. Mal. V. navštevuje 4. ročník základnej školy, chodí pešo, stravuje sa v školskej jedálni
a za obedy sa platí 25 eur mesačne. Navštevuje družinu, kde sa platí 25 eur na 1/2roka, navštevuje
šachový krúžok v rámci školy. Mladší syn chodí do škôlky, náklady sú 20 eur za stravu a 15 eur, poplatky
za škôlku a 5 eur za hračky. Obe deti majú problémy s očami, chodia 2x ročne na kontroly do G.. Mal.
V. trpí tupozrakosťou, musí mať odľahčené sklá na okuliaroch, náklady na okuliare sú 82,98 eur a tieto
sa menia po každej kontrole. Žiaden z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti. Maloleté deti zveril
do výchovy navrhovateľke. Striedavú výchovu v danom prípade na základe vykonaného dokazovania
nepovažoval za prospešnú pre zdravý psychický vývoj mal. detí.

Pri určení výživného okresný súd vychádzal z toho, že navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem 367,97 eur (za 11/2010 do 10/2011) a poberá rodinné prídavky na 2 deti. Odporca dosiahol v
roku 2010 priemerný čistý mesačný príjem ako živnostník podľa daňového priznania 326,97 eur. Pracuje
ako vodič kamiónu vo firme, kde je aj konateľom a má vykazovaný príjem 300 eur mesačne, čiže jeho
príjem mesačne predstavuje 626,90 eur. Odporca vlastní aj obchodný podiel v spoločnosti AT P., s.r.o.
so sídlom v P. nad B., založenej v roku 2010. Príjem 300 eur uvádzal odporca z tejto spoločnosti aj v
roku 2010 a keďže je jediným zamestnancom, zároveň konateľom aj spoločníkom. Tento príjem okresný
súd nepovažoval za reálny. Odporca poukazoval na vysoké výdavky, spojené s nákladmi na udržiavanie
vozového parku, údržby, mýta a pod., ale nespomenul svoje príjmy ani diéty. Okresný súd poukázal aj
na tú skutočnosť, že v roku 2011 rozšíril svoj vozový park o vozidlo zn. Mercedes Benz triedy C a pokiaľ
má finančné prostriedky na nákup ďalšieho motorového vozidla, môže platiť aj deťom vyššie výživné.
Býva v prenajatom byte, náklady sú 120 eur mesačne. Okresný súd s prihliadnutím na príjmy odporcu



určil výživné na V. po 100 eur mesačne a na Q. po 80 eur mesačne, čo je výživné, primerané potrebám
detí, ako aj príjmom rodičov. Okresný súd v poukázal na to, že odporca platí deťom len výživné 40 eur
mesačne pre každé dieťa a nad tento rámec nič deťom nekupuje, ani neprispieva na náklady s úhradou
ich potrieb v škole, nákupom oblečenia alebo výdavkov väčšej hodnoty. Od roku 2010, kedy okresný
súd rozhodoval pri výživnom pri rozvode, sú deti staršie a ich náklady na zaopatrenie vzrástli, pričom
príjem ich matky v dôsledku zmeny zamestnania (aby sa mohla venovať deťom) poklesol.

Pri určovaní styku odporcu s maloletými okresný súd vychádzal z toho, že účastníci konania sa na
úprave styku nedohodli a odporca sa s deťmi nestretol od 31.10.2010. Preto mal za to, že nie je dôvod
upravovať takým širokým spôsobom styk, ako požadoval odporca a upravil styk odporcu s deťmi v súlade
s návrhom súdneho znalca. Okresný súd zároveň na návrh znalkyne vylúčil pri styku odporcu s deťmi
jeho priateľku a jej deti ako aj sestru odporcu s jej deťmi.

O náhrade trov konania štátu okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. V danom prípade sa
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie vykonalo na základe požiadavky odporcu na
striedavú výchovu a štát znášal z rozpočtu náklady vo výške 483,64 eur na znalecký posudok č. 20/2011.
Odporca nebol v konaní o nariadenie striedavej výchovy úspešný a preto ho okresný súdu zaviazal na
to, aby tieto trovy štátu zaplatil, pričom u neho nie sú dané predpoklady pre oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov.

Proti výroku tohto rozsudku o výživnom na maloleté deti podal včas odvolanie odporca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odporca považuje postup okresného súdu pri
skúmaní jeho majetkových pomerov a možností na účely výživného pre maloleté deti za nesprávny a
nedostatočný. Celkom nesprávne sú úvahy okresného súdu o nereálnosti príjmov odporcu z obchodnej
spoločnosti. Pokiaľ okresný súd poukazoval na príjem odporcu ako živnostníka, ktorý dosiahol v roku
2010, z dôvodu ukončenia tejto činnosti k 10.07.2010 nie je tento príjem významný pre potreby výživného
na maloletých na čas po rozvode manželstva. Preto názor okresného súdu o jeho príjme 626,97 eur
považuje odporca za nesprávny. Odporca poukázal na to, že v roku 2011 mal len príjem vo výške čistej
mesačnej mzdy v sume 277,05 eur zo zamestnania v obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom
a konateľom. Za výkon funkcie konateľa nepoberá žiaden príjem a preukázateľne nemá príjem ani z
kapitálovej účasti v tejto spoločnosti vo forme výplaty podielu zo zisku. Odporca ďalej poukázal na
výdavky obchodnej spoločnosti, ktoré vôbec neumožňujú tvorbu zisku a vytýkal okresnému súdu že na
tieto okolnosti neprihliadol. K okresnému súd poukazovanému zakúpeniu motorového vozidla uviedol,
že odporca nerozšíril svoj vozový park, lebo vozidlo nadobudol iný subjekt, obchodná spoločnosť, ktorý
nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom. Odporca tiež vytýkal okresnému súdu, že neprihliadol na
súdom právoplatne určené výživné na maloleté deti na čas pred rozvodom manželstva vo výške 80
a 60 eur mesačne, ktoré rozhodnutie vychádzalo v zásade z tých istých pomerov účastníkov. Preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že odporcu zaviaže prispievať na
výživné maloletého V. sumou 80 eur mesačne a na maloletého Q. sumou 60 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu. Poukázala na to, že odporca od júna 2010 prispieva na
výživu maloletých len sumou po 40 eur mesačne na každého. Uviedla, aké má výdavky na potreby
maloletých. Odporca pracuje pre vlastnú spoločnosť a podľa jej názoru si môže určiť takú výšku príjmu,
ktorá mu vyhovuje. Odporca za obdobie dvoch rokov zhodnotil firmu o viaceré vozidlá, na ktoré dokáže
zarobiť. Výška fakturácie za deväť mesiacov roku 2010, kedy bol jediným zamestnancom, vyprodukoval
tržby v hodnote 90.000 eur.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.



Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaného odvolania, odporca odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri rozhodovaní
o výživnom na maloletých zo strany odporcu na čas po rozvode sa nedostatočne vyporiadal s
okolnosťami, podstatnými pre jeho určenie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd pri určovaní výživného na maloletých vychádzal z
priemerného čistého príjmu otca zo živnosti v roku 2010 vo výške 326,97 eur a z odporcom uvádzaného
príjmu v roku 2010 vo výške 300 eur mesačne, ako zamestnanca v obchodnej spoločnosti, v ktorej je
zároveň aj konateľom a spoločníkom, spolu vo výške 626,97 eur mesačne. Odporca v odvolaní namietal,
že takto určená priemerná mesačná výška jeho príjmu nie je správna, nakoľko živosť vykonával do
10.07.2010. V tejto súvislosti pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že odporca už pri svojom výsluchu
na pojednávaní dňa 22.09.2010 tvrdil, že má príjem 300 eur mesačne zo zamestnania vo firme, kde je
jediným zamestnancom a aj konateľom. Z odpovedi daňového úradu vyplýva, že odporca mal v roku
2010 základ dane 3.923,23 eur. S poukazom na tieto dôkazy z odôvodnenia rozsudku okresného súdu
nie je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov a na základe
akých úvah okresný súd vyvodil skutkový záver o čistom mesačnom príjme odporcu za rok 2010 vo
výške 626,97 eur (za rok by to predstavovalo čistý príjem vo výške 7.526,64 eur).

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že odporca je osobou, ktorá v rozhodnej dobe mala príjmy z inej
než závislej činnosti.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

S poukazom na okresným súdom zistený príjem odporcu a s poukazom na ustanovením § 63 ods. 2
Zákona o rodine určenú povinnosť súdu skúmať nevyhnutnosť výdavkov, ktoré je potrebné vynaložiť
v súvislosti s inou, než závislou činnosťou, nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako okresný súd
aplikoval na daný prípad citované ustanovenia. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine pritom
povinnému rodičovi ukladá predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a súdu
nepriamo ukladá povinnosť trvať na splnení tejto povinnosti rodiča pod hrozbou aplikácie zákonnej fikcie
v poslednej vete uvedeného ustanovenia. Keďže z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo sa
okresný súd v súvislosti so zisťovaním príjmu zo živnosti odporcu v roku 2010 uspokojil len s oznámením
daňového úradu o výške základu dane odporcu, ako osoby, ktorá mala príjmy z inej než závislej činnosti,
z ktorého oznámenia nie je možné zistiť ani výšku hrubého príjmu a náklady v podnikaní, nieto posúdiť
nevyhnutnosť vynaložených nákladov, nie je preskúmateľné, ako okresný súd aplikoval na daný prípad
citované ustanovenia.

S poukazom na uvedené odvolací sú dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu
nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje
na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v
predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe,



pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje
rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako
súd v ich veci vyložil a aplikoval procesné príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého
súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu podľa § 120 ods. 2 O.s.p. doplniť dokazovanie za účelom
úplného objasnenia majetkových pomerov odporcu, vrátane posúdenia účelnosti výdavkov, aj podľa §
63 ods. 1, 2 Zákona o rodine. S poukazom na ukončenie živnosti odporcom v roku 2010, z hľadiska
objasňovania jeho majetkových pomerov bude tiež nevyhnutné zaoberať sa aj tým, v akej hodnote
bol majetok, súvisiaci s vykonávaním živnosti a čo sa s týmto majetkom stalo po ukončení živnosti.
Pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť, ktorej je odporca jedným zo spoločníkov a aj konateľom, odvolací
súd sa stotožňuje s názorom odporcu v odvolaní, že obchodná spoločnosť je iným subjektom, ako
odporca. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov odporcu z hľadísk, uvedených
v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, však nie je možné opomenúť, že účasť spoločníka v
spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka aj
majetkovým právom, zahŕňajúcim právo na zisk z tejto spoločnosti. V tejto súvislosti odvolací súd
pripomína, že spoločnosť s ručením obmedzeným je podnikateľským subjektom, pričom podnikanie je
v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka činnosťou, vykonávanou za účelom dosiahnutia zisku.
Preto aj spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má právo riadiť a kontrolovať činnosť
spoločnosti v zmysle § 122 Obchodného zákonníka, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
považovať za osobu v zmysle § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pričom z tohto hľadiska nie je rozhodné, či
uvedená spoločnosť v rozhodnom období vykázala zisk alebo nie. Na základe odporcom predložených
dokladov k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa bude musieť vyporiadať najmä
s vykazovanými záväzkami obchodnej spoločnosti voči zamestnancom (z roku 2010 je to suma 3.243
eur, keď odporca tvrdil, že v uvedenom roku bol jediným zamestnancom spoločnosti a z roku 2011 je to
suma 1.074 eur pri neznámom počte zamestnancov) a s nárastom záväzkov spoločníkov z roku 2011
vo výške 29.550 eur oproti trom eurám ku koncu roka 2010 (viď strana pasív v súvahe k 31.12.2011).
Nie je pritom vylúčené, že pre posúdenie efektivity činnosti obchodnej spoločnosti (napr. zjavný nárast
tržieb, majetku, nákladov a záväzkov) bude nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie. S poukazom
na ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. bude tiež nevyhnutné trvať na tom, aby odporca zdokladoval svoje
majetkové pomery (príjmy a výdavky) aj v roku 2011. Úlohou okresného súdu bude ustáliť aj to, akú
sumu na výživnom odporca skutočne zaplatil na výživu maloletých od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva a ustáliť prípadný dlh na výživnom pre potreby rozhodnutia o zaplatení tohto dlhu za čas od
rozvodu manželstva do rozhodnutia okresného súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .