Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/4/2012 z 18. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. januára 2012, sp. zn. 2Tos/4/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.2 Krajský súd Trenčín | 2Tos/4/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.2 | 2012-01-18 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Ostatné Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP, § 32 ods. 3 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4eba34f6-446b-42d7-8dfa-e357749a00e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010966
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu
JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti obžalovanému D. D., pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm. b/, písm. c/, písm. d/,
ods.2 písm. e/ Tr.zák., sčasti spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., na neverejnom zasadnutí
dňa 19. januára 2012, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn.
2T 90/2011 zo dňa 10. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného D. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný D. D. podal dňa 10.1.2012 na hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej proti nemu na
Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2T/90/2011 námietku zaujatosti voči prísediacemu sudcovi Ing.
C. C.. Obžalovaný svoju námietku odôvodňoval tým, že pred pár dňami obdržal od rodinného príslušníka
list, v ktorom mu pripomenul, že s Ing. C. sa v roku 1997 dostal do slovnej potýčky a v minulosti mal mať
s ním nejakú potýčku tiež nebohý otec obžalovaného, s ktorým sa neznášali.

Prísediaci sudca Ing. C. sa k vznesenej námietke vyjadril tak, že pokiaľ obžalovaný hovorí o svojom
otcovi, tohto dobre poznal, boli priatelia, pracovali spolu v jednom podniku v TOS-ke a pozná aj jeho
matku. Pravidelne sa stretávali na prechádzke, avšak prvýkrát počuje, že mal syna, ktorého v živote
nevidel, ani sa s ním nestretol.

K tomuto vyjadreniu prísediaceho obžalovaný uviedol, že jeho otec nikdy nepracoval v TOS-ke, je
pravdou že pred 6-timi rokmi zomrel a jeho matka tiež už nežije, takže ľudia, ku ktorým sa prísediaci
vyjadroval sú menovcami.

Na to prísediaci uviedol, že žiadneho iného D., ani rodinu D. nepozná a s obžalovaným sa nikdy nestretol.

Následne senát Okresného súdu v Trenčíne uznesením zo dňa 10.1.2012, sp. zn. 2T/90/2011 podľa §
32 ods.3 Tr.por. rozhodol tak, že námietku zaujatosti voči prísediacemu Ing. C. C. vznesenú obžalovaným
ako nedôvodnú zamietol s tým, že prísediaci Ing. C. C. nie je vylúčený z prejednávania trestnej veci
obžalovaného D. D. vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 2T/90/2011.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť obžalovaný D. D., v ktorej zopakoval dôvody podanej
námietky. Dodal, že vyjadrenia prísediaceho Ing. C. k vznesenej námietke považuje za nepravdivé,
nakoľko bývajú na tom istom sídlisku, preto sa určite poznajú. Preto považuje námietku zaujatosti za
opodstatnenú, vzhľadom na uvádzané skutočnosti, nemôže byť prísediaci nestranný a nezaujatý a
žiadal, aby bol z ďalšieho konania vo veci vylúčený.



Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť napadnutého
uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

V zmysle § 31 ods.1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny
tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho
pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcom, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Ide o taxatívne vymenované dôvody, v dôsledku ktorých môže dôjsť k pochybnostiam o nestrannosti
(nezaujatosti) sudcu pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Musí pritom ísť o konkrétne
skutočnosti, z ktorých by sa dala vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudcu, ktorého zaujatosť je
oznamovaná. Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť zainteresovanosť orgánu trestného
konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (napr. sudca alebo jeho príbuzní sú poškodení
trestným činom). Pomerom k osobám uvedeným v § 31 ods.1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k
niektorej z tam uvedených osôb, ktorý môže vyvolať u procesných strán alebo vo verejnosti pochybnosti
o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne jestvuje aj mimo rámec trestného konania.
Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania však prichádza do
úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. V prejednávanom prípade
však takýto vzťah, alebo pomer nebol preukázaný. Ako vyplýva z vyjadrenia prísediaceho sudcu,
obžalovaného nepozná, nikdy ho nestretol a teda nemohol mať s ním žiadne konflikty. Skutočnosť
uvádzaná obžalovaným, že bývajú na jednom sídlisku neznamená, že ho prísediaci musí poznať, no ani
prípadné samotné preukázanie toho, že sa poznajú, nemôže bez ďalšieho zakladať dôvody vylúčenia
prísediaceho z prejednávanej veci v zmysle § 31 ods.1 Tr.por. Taktiež pokiaľ sa týka vzťahu prísediaceho
k rodičom obžalovaného, sám obžalovaný uviedol, že osoby, ku ktorým sa prísediaci vyjadroval sú
menovcami a teda neboli jeho rodičmi. Pritom prísediaci Ing. C. uviedol, že žiadnych iných D. nepozná,
len tých ku ktorým sa vyjadril.

Krajský súd preto dospel k záveru, že obžalovaný neuviedol žiadnu takú konkrétnu skutočnosť, ktorá
by mala objektívne preukazovať zaujatosť prísediaceho Ing. C. v zmysle citovaného ustanovenia § 31
ods. 1 Tr. por. a vzhľadom na uvedené dôvody sťažnosť obžalovaného D. D. ako nedôvodnú podľa §
193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.