Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/95/2012 z 24. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. septembra 2012, sp. zn. 23To/95/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111012001.1 Krajský súd Trenčín | 23To/95/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3111012001.1 | 2012-09-24 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach Citované ustanovenia: § 348 ods. 1 písm. d) TZ, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f00a92be-0182-4030-825d-4b243f3482b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111012001.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/95/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111012001
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111012001.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. septembra 2012
prejednal odvolanie obžalovaného

A.. H. E.

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom X. G., H. L. XXX/X, t.č. v mieste bydliska

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 3T/177/2011-65 zo dňa 12.06.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 3T/177/2011-65 zo dňa 12.06.2012 bol obžalovaný A.. H.
E. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
pretože dňa 07.08.2011 v čase o 03.30 hod. jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. O. O., EČ:A.-XXX
L. v Dubnici nad Váhom po námestí sv. Jakuba smerom k podniku G., kde bol na námestí sv. Jakuba
zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Dubnica nad Váhom, pričom následnou
lustráciou bolo zistené, že vykonával jazdu aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 2T/59/2011 zo dňa 11.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, mu bol uložený
peňažný trest vo výmere 300 € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu
18 (osemnásť) mesiacov.

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu na jeden rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého
druhu na dobu jedného roka.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním
obžalovaného, ktoré zahlásil proti výroku o vine a treste. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
uviedol, že dôvody odvolania spočívajú v tom, že traja svedkovia okrem neho potvrdzujú, že auto
neriadil, aj keď jeden zo svedkov na súde povedal, že si nič nepamätá, ale pôvodná výpoveď bola v
tom, že auto neriadil. Ďalší dôvod je, že na námestí, na ktorom mal riadiť auto, sú minimálne dve
policajné kamery, toto bolo pred súdom ignorované, pretože policajt povedal, že na zázname nič
nebolo. Nemyslí si, že policajt je ten, ktorý by mal posúdiť, že na tom zázname niečo bolo, alebo nebolo.



Výpovede policajtov boli účelové, pretože jeden stál pri aute, druhý sedel v aute a nemohol vidieť to isté.
Ďalší dôvod je, že policajt na neho mieril zbraňou a v takom prípade potom nastáva situácia, že aj
svedkovia z tohto pocitu, že je mierené zbraňou, si nič nepamätajú.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla toto podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala na správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa,
že obžalovaný bol usvedčený výpoveďami príslušníkov PZ, ktorí vykonávali zákrok, na druhej strane
výpovede jeho priateľov sú rozporné, pretože jeden z nich pripustil, že obžalovaný preparkovával
predmetné motorové vozidlo. Pokiaľ sa týka kamier, s týmito sa súd prvého stupňa zaoberal a bolo
zistené, že zo záznamu nebolo vidno priestor, v ktorom mal obžalovaný riadiť vozidlo, resp., bol tam
nezrozumiteľný záznam.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podľa
názoru krajského súdu tieto aj správne vyhodnotil a na základe takéhoto vyhodnotenia dôkaznej
situácie správne ustálil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Ani odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemal žiadne pochybnosti o správnosti
skutkových zistení súdom prvého stupňa. Obžalovaného z toho, že v inkriminovanej dobe riadil v
skutku uvedené osobné motorové vozidlo, jednoznačne usvedčovali príslušníci PZ A. a J., ktorí toto
videli a vzhľadom na porušenie pravidiel cestnej premávky a nedostatočný technický stav vozidla
vykonali kontrolu vodiča. Ako vyplynulo z výpovedí týchto svedkov, keď obžalovanému na mieste vytýkali
porušenie dopravných predpisov a zlý technický stav vozidla, s tým, že zaplatí pokutu, tento sa vôbec
nebránil tým, že nie je vodičom a že vozidlo riadila iná osoba - jeho brat, čo by v prípade, že si len
presadol na miesto vodiča, ako to tvrdil, bolo logické. Pokiaľ sa týka svedkov F. a Y., ktorí sedeli
vzadu vo vozidle a ktorí mali potvrdiť obranu obžalovaného, že vozidlo neriadil, tieto výpovede sú
navzájom rozporné. Svedok F. oproti svedkovi Y. totiž pripustil, že obžalovaný vozidlo preparkovával
z dôvodu, aby vozidlo nepoškodili opití návštevníci podniku G. a to v čase keď si policajti overovali
doklady obžalovaného. Nelogičnosť tohto tvrdenia a snaha pomôcť obžalovanému je zrejmá, pretože
akokoľvek opitý návštevník podniku by nepoškodzoval vozidlo v prítomnosti policajtov. Príslušníkom PZ
vykonávajúcim kontrolu vodiča nemožno vytýkať ani okolnosť, že jeden z nich držal v rukách brokovnicu.
Pri kontrole vozidla o 03.30 ráno, v ktorom sedeli tri osoby je takéto istenie namieste. Vychádzajúc z
takejto dôkaznej situácie nemal ani odvolací súd pochybnosti o vine obžalovaného a jeho odvolanie
vzhľadom na horeuvedené skutočnosti nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa v postupe pri ukladaní
trestu. Uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby spolu s jeho podmienečným
odkladom, považoval aj odvolací súd za zákonný a správny postup. Keďže obžalovaný nerešpektoval
predchádzajúce rozhodnutie súdu o uloženom treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, správne
mu bol uložený aj ďalší trest takéhoto druhu na jeden rok.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval potom odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné
a toto podľa § 319 Tr. por. následne ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.