{"guid": "bdf1f47a-9f58-45d5-9477-950c36b76c93:03178da9-f02f-4aa7-b603-e6fe05adea51", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3208201228.1", "spisova_znacka": "19CoE/135/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/135/2012 z 30. 7. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2012, sp. zn. 19CoE/135/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3208201228.1", "identifikacne_cislo": "3208201228", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-07-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03178da9-f02f-4aa7-b603-e6fe05adea51", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3208201228.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3208201228.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3208201228.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19CoE/135/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3208201228\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208201228.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného E. J. I., s.r.o., M. 5, D., IČO:XXXXXXXX,\nzastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému K. D.,\nX.apríla XXX/XX, D. nad D., o vymoženie 829,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.04.2012, č.k.3Er/37/2008-15 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a  zastavil ju podľa § 57 ods. 1\npísm. g/ Ex. por. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade ide o vykonanie rozsudku Rozhodcovského\nsúdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 16.07.2007,  sp.zn. JA 2025/07.\nKonštatoval, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 30.11.2004 zmluvu\no pôžičke, ktorá má povahu formulárovej zmluvy s poukazom na znenie  § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd\nposúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa.\nZ okolností uzatvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri\nuzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej  činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako\ns fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané že ide\no spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné, okrem zmluvných dojednaní,\naplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka  o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú\nkogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o\npôžičke sú aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., ktoré v\nčlánku IX. Záverečné ustanovenie, písm. o) upravujú rozhodcovskú doložku, v ktorej sa zmluvné strany\ndohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským\nsúdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom.  Súd citoval § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1\npísm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Obč. zák., čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 6 ods. 1 smernice\nRady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázal\nna rozsudky Súdneho dvora (ES)  vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA\nproti Roció Murciano Quintero, a vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro\nproti Centro Móvil Milenium SL bod 38. Ďalej uviedol, že podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné\npodmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. nemôžu\nodchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách\na nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák.). Ust. § 53 ods. 4\nObč. zák. obsahuje len príkladný, t.j. neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách, ktorý je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s\núčinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa\nv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom\n\nkonaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase\nuzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že nie je neprijateľnou podmienkou. Súd pritom\nvychádzal   z teleologického výkladu, teda z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na\njeho ciele a zmysel. Svoj názor o neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel o to,\nže spotrebiteľ  sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o\nvyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky\nvopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj\nv predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy\novplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj OP. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď\nako celok, resp. odmietnuť, pričom obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.\nVýkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe\nzásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES. Použitie\nsmernice sa opiera o nepriamy účinok  práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov,\nktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym\nimplementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom\nprostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem\ntýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká\nje stanovená  smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné\nustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou\nsmernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd podporil aj\no stanoviskom Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti\nErzsébet Sustikné Győrfi bod 40. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného\nobsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Zriaďovateľom\nrozhodcovského súdu je podnikateľ založený v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania,\nktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy uzatváral rovnako v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti, pričom za prejednanie veci              v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu\npoplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený\nna rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena,\nčo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Ďalej súd uviedol, že formálna právoplatnosť rozhodnutia\nvyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane\nodkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými\nmá táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku,\no ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým\nformálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou\nflexibilnou. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z\nnej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá\nprihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takejto vyjadrenej právnej úpravy,\npokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými\nzmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom. Tieto princípy sa vzťahujú aj na\nrozhodcovské rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona č.\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v\nzmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 cit. zákona\nvylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Ďalej uviedol, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva\nnepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná\npodmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom\nvzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky\nnerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči\ndobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne\nneplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu\no plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon\npráv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je\nrozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z\nneprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí\nnezaväzovali.  Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej\ndoložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, a spotrebiteľ ňou nie je\n\nviazaný.           S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú\na zastavil ju.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho\nkonania. Namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný\nrozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne\nzáväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný. Účelom exekučného konania je nútený výkon\npráva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom\nkonaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,\nže exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie.  Ak by exekučný súd\nmeritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným\nprávom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré\nje exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.  Namietal, že pokiaľ ide o dôvody podľa § 45\nods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného\nkonania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri  výklade významu tohto\nustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na\nmeritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti,\nnie rozhodnutie samotné. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde sa uvádza, že ak sa\nmá zabezpečiť stabilita práva, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť\nsúdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo\npo uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa Súdneho dvora zásada\nprocesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného\ncharakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva. Preto nemožno vyvodzovať z európskeho práva za\nsúčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný\ntitul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa. Dával tiež do pozornosti, že do 31.12.2007 sa vzťahovali\nustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy,\nupravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.\nZmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá\nzmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti, vzniknuté pred 01.01.2008, z tejto zmluvy posudzovať\npodľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods.\n4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej vyplýva, že postup a úvahy okresného súdu nie sú\nsprávne.\n\nPovinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2\nO.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa              § 219 ods. 1 O.s.p.,\npretože je vo výroku vecne správne.\n\nFormálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné\nriadnymi opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.\nMateriálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi,  na ktorých sa právoplatnosť\nvzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno\nznova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa\npovažuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými\nprostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje  väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak\nexistujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych\nvzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí preto\nnie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.\n\nMožnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona\no rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť\nexekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a),\n\nb) citovaného zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania\nna plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.\n\nVzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa stala členom Európskej únie až od 01.05.2004,\nje potrebné konštatovať, a to i s poukazom na judikatúru ESD ohľadne temporálneho pôsobenia\npráva EÚ, že okresný súd mal prioritne na vec aplikovať slovenské hmotné právo, platné a účinné\nku dňu, v ktorom nastali rozhodujúce skutočnosti, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy. Na druhej strane nie\nje vylúčený eurokonformný výklad slovenských právnych noriem pre obdobie pred pristúpením, a to\ns poukazom na predprístupovú obligatórnu aproximáciu a harmonizáciu slovenského práva s platným\nprávom európskych spoločenstiev. Z tohto dôvodu zohľadnenie Smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS zo\ndňa                  5. apríla 1994 súdom prvého stupňa vo veci nezakladá odvolací dôvod nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Po preskúmaní veci však krajský súd konštatoval, že i pri aplikácii výlučne\nvnútroštátnych predpisov predstavuje rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve prekážku vydania\npoverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.\n\nZ obsahu exekučného spisu krajský súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva,\nuzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 30.11.2004, je štandardnou\nformulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,\núčinného v čase jej uzavretia. Takúto povahu nepochybne majú aj Všeobecné obchodné podmienky\npôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. inkorporované do zmluvy. V čase uzavretia zmluvy\n(30.11.2004) právny predpis definoval pojem typová zmluva (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane\nspotrebiteľa), pričom tento zákon v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zakazoval dojednať zmluvné\npodmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú nápadný nepomer medzi právami\na povinnosťami zmluvných strán.\n\nV prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene poukázal na to, že VOP, ktoré sú súčasťou\nzmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa\nz dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, javí ako absolútne nevyvážená v neprospech spotrebiteľa.\nZatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná\nriadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre\nNa základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo\nbrániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Vec je treba vykladať aj so\nzreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.\nOdvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že dojednanie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,\nktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, by v\nsúčasnosti predstavovalo neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm.\nr) v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.\n\nOchranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu\nspotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Okresný súd\npreto vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo\nvšeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom\nindividuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh\ndodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora, pretože je v rozpore\nso zákonom (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) a je zo zákona neplatná (§ 39\nObčianskeho zákonníka).\n\nV postupe okresného súdu, preto nezistil krajský súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné\nnahrádzanie procesnej pasivity povinného.\n\nKrajský súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,\npotvrdil.\n\nRozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}