{"guid": "261a0cfb-e737-4214-bcf1-293b5fe826b1:f3da0742-41cd-464b-834f-e8a3f97ea604", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3208201323.1", "spisova_znacka": "4CoE/152/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/152/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 4CoE/152/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3208201323.1", "identifikacne_cislo": "3208201323", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3da0742-41cd-464b-834f-e8a3f97ea604", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3208201323.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3208201323.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3208201323.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4CoE/152/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3208201323\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208201323.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, so sídlom v\nBratislave, Bottova 7, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,\nPartizánska 2, IČO: 367 15 662 proti povinnému: J. Y., bytom U. Q. U., X.. H. XXX/XX, o vymoženie\n617,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou zo dňa 14. mája 2012, č.k. 4Er/2808/2008-32, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V\nodôvodnení uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním\nexekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského  rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., IČO: 35 862 882 , Trnavská cesta\n7, Bratislava, sp. zn. : 1207219 zo dňa 14.03.2008. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu\nformulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch\nuzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie\npovinnosť skúmať jej prípustnosť  a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia\nneprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade je dôvodom\nneprípustnosti exekučný titul, ktorý je podkladom pre exekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom\nkonaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej\nneplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť\nexekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že\narbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 18.12.2006 Zmluvu o\núvere a ďalších úverových produktoch ( vo formulárovej podobe ), ktorá má povahu spotrebiteľskej\nzmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie\n§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s\nohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán\nzmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti\na zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal\nsúd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi\nje nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o\nspotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na\ndohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch sú aj Obchodné podmienky\núverových produktov (verzia 2/2006), ktoré v článku V. Spoločné a záverečné ustanovenia upravujú\nrozhodcovskú doložku. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech\nspotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú\nobsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú\n\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie §\n53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet\nneprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu\nneustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú\nprax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka,\npožadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom\nriešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto\npríkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od\nspotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd\nvychádza z teleologického výkladu, teda z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho\nciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť\nspotrebiteľom v SR ako členskom štáte Európskej únie minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje\nsmernica Rady 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou\npodmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd  opiera o\nto, že spotrebiteľ  sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o\nvyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky\nvopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.\nAj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy\novplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,\nto znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky\nbol dodávateľom vopred pripravený.  Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý\nvšetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom\npre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku\naj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES, a to najmä citované ustanovenia,\nktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok\npráva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného\nvýkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame\ndosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho\nsúdu, a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a\núčelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom  minimálne takú\núroveň ochrany, aká je stanovená  smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný\nvykladať predmetné ustanovenia smernice  a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok\nstanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej\ndoložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES)  vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon\nGSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená\npodmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES),\nktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo\nzmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky,\naby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na\nzáklade dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský\nsúd zvolený oprávneným. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského\nsúdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval,  je podnikateľský subjekt založený v zmysle Obchodného\nzákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvu uzatvára\nrovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní\nzaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme\nbude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie\nktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Dojednanie\nrozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k\ntomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka a tiež smernica Rady 93/13/EHS. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví\nsúd na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne\nzastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi\nk takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok,\nustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného tak vyplýva,\nže súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody\nna ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd je preto povinný v priebehu celého exekučného\nkonania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z\n\ntýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V\ndanom prípade rozhodnutie súd opiera práve o neexistenciu relevantného exekučného titulu uplatnením\npríslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Exekučného poriadku. Súd akceptoval na\njednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia,\nktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát (princíp právnej\nistoty prameniaci z konečného súdneho rozhodnutia) a na druhej strane základné právo občana -\nspotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce\no. i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať\nvysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky\nnezaťažovali (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08\nASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.\nPodľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon\nrozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému\nbol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom\npredpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak\nrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia\nalebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,\nak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Rozhodcovský rozsudok\nsíce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie\npriznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Formálna právoplatnosť\nrozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať\nna základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný (suspenzívny účinok). Materiálna\nprávoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,\nsa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom\nnemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna\nprávoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi\nopravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom\nporiadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy\nprávnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.\nMateriálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.\nUrčenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,\nurčuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takejto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ\nnie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami,\nktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom. Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské\nrozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní). Toto ustanovenie v spojení s § 159 Občianskeho súdneho poriadku určuje,\nže účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý\ntento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 15 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút -\nprieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V\nzmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne\nstratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť\nexekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom,\nktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.\nÚčinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nvylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne\nprávoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku a môže ho\npreskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj čo do\njeho materiálnej správností a môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 Občianskeho\nsúdneho poriadku (resp. v súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v\n§ 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský\nrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému\n\nsúdu jeho preskúmanie. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny\nrozhodcovský rozsudok nebol, teda tak ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto\notázkach. Môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní\n(§ 1 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané\nprávoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej\nrozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené\nalebo priečiace sa dobrým mravom. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje\nlen na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať\nvšetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek  výsledku\nsvojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je\nsúkromnoprávnym konaním. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút\nneprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov\nsúkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich\nvýznamu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá\nsprávania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho\nhodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka\nnevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v\nspotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka\naž v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo\nštandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,\nnevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým\nmravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú\nzmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu o plnenie z\ntakejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou\nbola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore\ns dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský\nrozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej\nrozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať\nsa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.\nV porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože\nv krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených\nzáujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v\nsúkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane\nprincípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon\nverejnej moci ( nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02 judikuje: \"rozhodčí soud není orgánem veřejné moci\na tudíž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci... Jeho moc tedy\nnení delegována svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svůj\nosud\". Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky\nv predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a  táto\nje v rozpore  príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s\nustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Podľa\n§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a\nv akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť\nsúdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť\no trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dal do pozornosti dôvodovú\nsprávu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,\nv zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom\nrozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo\nvýlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto\nustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.\nSpotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej\ndoložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie\niba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a\n\nzmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná\nza neprijateľnú. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v súlade\nso zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi\nuplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva\nvoči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že\nv období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č.\n258/2001 Z. z. a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku\ntoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vyplývajúca z § 879f ods. 3 Občianskeho\nzákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3\nmesiacov od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Oprávnený\nďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, sp. zn. 9CoE/18/2010,\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci\nAsturcom, C- 40/08. Na základe vyššie uvedeného bol presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť\nuvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je\nvydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v\nrozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého\nstupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým\nsa stotožňuje.\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa\nnasledovné:\n\nRozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,\nmá pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\nRozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný\npodľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu\nrozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o\nrozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru\nodvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)\nbuď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou,\npretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského\nkonania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne\nrozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže\nexekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom\n(§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.\n\nSmernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa\nmá vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi\ns právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu\nrozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,\nv akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných\nopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť\nvšetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby\nspotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.\n\nSystém ochrany, zavedený spomínanou smernicou, vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza\nv nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej\n\nschopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu\nvyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica\nmusí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni  prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum\nneprimeranej povahy zmluvných podmienok, týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo\nprimeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani\nv jednej z odvolateľom namietaných okolností. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná Zmluva o\núvere a ďalších úverových produktoch, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 18.12.2006, je\nštandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane\nspotrebiteľa, účinného v čase jej uzavretia. Takúto povahu nepochybne majú aj Obchodné podmienky\núverových produktov (verzia 2/2006), ktoré boli inkorporované do zmluvy. Taktiež nie sú pochybnosti\no tom, že oprávnený poskytol  v rámci svojej obchodnej činnosti povinnému peňažné prostriedky vo\nforme úveru a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. V čase uzavretia zmluvy právny predpis\ndefinoval pojem typová zmluva (§ 23a zákona  č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), pričom tento\nzákon, zhodne s ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy\nzakazoval dojednať zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú\nnápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Z uvedených dôvodov sa vo veci\npoužije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj\nustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prejednávanej veci súd prvého\nstupňa potom opodstatnene poukázal na to, že Obchodné podmienky úverových produktov, ktoré sú\nsúčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská\ndoložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto\nnekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná\nriadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre\nspotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými\nzásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných\npre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Na zreteľ treba vziať aj ust.\n§ 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.\n\nOchranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu\nspotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého\nstupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo\nvšeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom\nindividuálne dojednaná,                  a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na\nnávrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.\n\nOdvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  ako vecne správne podľa                      §\n219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/2808/2008", "guid": "fd6efe29-43ac-47d2-ab15-0cc441c6d341:41f15066-1406-4455-8240-2780276b5b7a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "cad8bf71-8328-4edb-afbd-d05b9269e15e:1bf77666-c1cb-46ba-bc21-b6b1179f1d55", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/2808/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Er/2808/2008 z 30. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cad8bf71-8328-4edb-afbd-d05b9269e15e:1bf77666-c1cb-46ba-bc21-b6b1179f1d55"}], "citovane_v": []}