{"guid": "0d8241b8-5f41-4d75-a1b1-1e2fd0a214d8:77043517-f755-42b0-81b3-70e2341a9a06", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3209201962.1", "spisova_znacka": "19CoE/185/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/185/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 19CoE/185/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3209201962.1", "identifikacne_cislo": "3209201962", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77043517-f755-42b0-81b3-70e2341a9a06", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3209201962.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3209201962.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3209201962.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/185/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201962
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3209201962.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO:
36 864 421 proti povinnému X. O., O. č. XXX/XX, W. A. W., o vymoženie 406,27 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného a Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. júna 2012, č.k. 4Er/454/2009-36

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu      p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol o nepripustení vstupu Združenia
na ochranu finančného spotrebiteľa OFS do konania ako vedľajšieho účastníka a zamietol návrh
Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že súd má v ktoromkoľvek
štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré
je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Skonštatoval,
že v danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je podkladom pre exekúciu, a
ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že oprávnený ako dodávateľ
a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 15.08.2008 Zmluvu o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z okolností uzatvárania zmluvy a  s ohľadom na povahu zmluvných
strán je zrejmé, že  dodávateľ  pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou, nepodnikateľom. Na základe toho mal okresný
súd jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v
článku 17. Rozhodcovská doložka upravujú rozhodcovskú doložku nasledovného znenia: Všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:  a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 821 02  Bratislava, IČO: 35 992 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len \"rozhodcovský súd\"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu,  a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Podľa názoru okresného súdu sa zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od



ustanovení Občianskeho zákonníka  o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať, podľa § 53
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.03.2010  výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie
je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Svoj názor okresný súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné
obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať
buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený
a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,
sú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne
poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Keďže zmyslom, cieľom
a účelom právnych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, je poskytnúť spotrebiteľom minimálne
takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný
vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok
stanovený predmetnou smernicou. Okresný súd uzavrel, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Okresný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu,
keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok  rozhodcu  alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods.
1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali.  S poukazom na § 93 O.s.p. a  § 37 ods. 1 Exekučného poriadku
súd nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, nakoľko v zmysle Exekučného poriadku mu nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania,
keďže Exekučný poriadok striktne vymedzuje účastníkov konania v § 37. Návrh Združenia na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS na vylúčenie súdneho exekútora okresný súd zamietol s poukazom na
ustanovenie § 30  Ex. poriadku, keď združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je oprávnené na
podanie takéhoto návrhu.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§
205 ods. 2 písm. b) O.s.p.); nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
(§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení  s § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.); okresný súd svojim postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d) O.s.p.); okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a
rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.). V súvislosti s odvolacou námietkou, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci
oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať všetky úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovať veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul
zrušený. Mal za to, že k takejto situácii došlo, keď exekučný súd skúmal súlad exekučného titulu so



zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Skonštatoval, že ochranu práva, pre ktorú existovala
právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (aplikácia § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z.), nie
je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly
rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Uviedol, že  exekučný  súd môže pristúpiť k zastaveniu
konania o výkone  rozhodovania  rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na
podklade  takéhoto  rozhodnutia len na návrh účastníka konania  (§ 45 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z.). Aj v takomto prípade je však exekučný  súd pri revízii rozsudku  rozhodcovského súdu limitovaný
ústavne konformnou  interpretáciou  ust. § 40 a nasl. ZoRK.. Oprávnený aj keď výkon a ochrana  jeho
práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne
nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.  Namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho
právnom postavení. Taktiež nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu,
pričom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučnému
súdu vytýkal, že postup, ktorý zvolil dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby
bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Poukázal na to,
že oprávnený je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny
dlh. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd nevykonal vo veci náležite dokazovanie a k svojim
záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Konštatoval, že
úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. V súvislosti so záverom okresného
súdu o tom, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi oprávnený
uviedol, že v zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky je účastníkom zmluvy daná možnosť voľby či
sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nejde pritom o fiktívnu možnosť, ale o reálnu
a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť
nesplnil spotrebiteľ, a teda žalobcom bol dodávateľ nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu
nie je spotrebiteľom. Rovnako na tomto základe nie je možné dospieť k záveru, že možnosť voľby
medzi rozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. môže patriť  len spotrebiteľovi. Takéto zdôvodnenie
nemá podľa oprávneného logický, právny ani faktický základ. Na záver oprávnený uviedol, že otázku,
či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude
vykonávať v celom rozsahu alebo nie súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol, keď
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu podalo odvolanie aj Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa  OFS
(ďalej združenie). Vyjadrilo nesúhlas s tvrdením  okresného súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo
vylúčené v exekučnom konaní.  Združenie  uviedlo, že  okresný  súd  rozhodoval arbitrárne, bez
zákonného opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ust. § 93 ods. 3 O.s.p., pri absencii návrhu
na takéto  rozhodnutie.  V danej veci  pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva
zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie  vedľajšieho účastníka v súdnom
konaní je výsledkom  objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie
sociálne princípy.  Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý  združenie podalo bol vecný, podnetný  a súd sa
nemôže  tváriť ako keby vôbec neexistoval.  Ide o návrh účastníka konania, pretože za takýto  návrh sa
rozhodne  musí považovať aj návrh  vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v záujme hlavného intervienta.
Vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci,
pretože  priemerný spotrebiteľ nedokáže  poukázať na neprijateľné podmienky  a súdy  si dôsledne
neplnia svoju  funkciu ex offo zabezpečiť zákonný, spravodlivý a nestranný exekučný proces. V závere
odvolania  združenie navrhlo, aby odvolací  súd  napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil  okresnému
súdu na nové prejednanie.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné  v celom jeho rozsahu
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť.  Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli
v odvolaní oprávneným a Združením na ochranu finančného spotrebiteľa OFS  vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje    s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.  a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:



Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu  v Bratislave,  sp. zn.  SR 00259/09 zo dňa 11.05.2009. Rozhodcovský súd pri
rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z oprávneným predloženej zmluvy o úvere, uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 15.08.2008.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný
súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne
aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu, aj pokiaľ ide o
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice
je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže
znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho Súdny dvor
konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti
existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci
súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú
zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa
platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto
zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne, a preto ich vykonanie nie je možné.
Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle smernice 93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú
od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho musia považovať za odporujúce
požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu
spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Krajský súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť, že
citovaná smernica bola do Slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne
v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade
priamy účinok a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými
osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano
Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis
Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor
ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle
presného znenia a účelu smernice.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva,
uzavretá medzi povinným a oprávneným dňa 15.08.2008, je štandardnou  zmluvou, ktorá bola
vopred pripravená na predtlačenom formulári. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, resp.
podmienok  alebo jej zmeny. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade zmluva o úvere zo dňa
15.08.2008 je zmluvou  spotrebiteľskou podľa  ust. Obč. zákonníka.

Vo veci  nie sú pochybnosti  o tom, že oprávnený poskytol v rámci svojej obchodnej činnosti povinnému
finančné prostriedky vo forme úveru a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. V čase
uzavretia zmluvy  právny predpis definoval pojem spotrebiteľská zmluva (§ 3 ods. 3 zákona  č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008), pričom tento zákon, zhodne s ust. § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zakazoval dojednať zmluvné



podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán.

V prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene konštatoval, že predmetná rozhodcovská
doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal, javí ako absolútne nevyvážená,  a preto nekalá. Zatiaľ,
čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi
súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa.
Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami
obsiahnutými odporúčaní komisie 98/257/ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány
príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne
záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní
o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych
zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru
je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže
na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu,
ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie
je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto  treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva  v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na
povahu spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde  o spotrebiteľský úver. Súd
prvého stupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku pritom ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu tak, ako tomu bolo v tomto prípade.

Pokiaľ  Združenie na ochranu spotrebiteľa OFS  v odvolaní namietalo, že nebol jeho   vstup do konania
ako vedľajšieho účastníka  pripustený  odvolací  súd  uvádza, že podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania,
v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom
konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného
konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom
účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne
vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom
konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach, ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť
vedľajšieho účastníka.

Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty (určenia)
je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené.

Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie
aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.).



Po preskúmaní veci v tomto  smere odvolací súd sa  rovnako  stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS nemôže byť účastníkom exekučného
konania ako vedľajší účastník, pretože s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku,
účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi len v tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Exekučný poriadok inštitút vedľajšieho
účastníka nepozná, a preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že v tomto exekučnom konaní nemožno
konať so Združením na ochranu finančného spotrebiteľa OFS ako s vedľajším účastníkom a vstup do
konania nepripustil.

Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu  potvrdil  v celom
rozsahu  ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/454/2009", "guid": "2114a26e-26d9-4f78-bda6-93ed1ba90133:625bed43-7f9d-4351-99e7-abbb72dba9e8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3d89afa7-5431-4297-a713-9ce357e0c80b:5f07011d-5aab-46a3-8e36-39a49963a567", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/454/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Er/454/2009 z 7. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2011-10-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d89afa7-5431-4297-a713-9ce357e0c80b:5f07011d-5aab-46a3-8e36-39a49963a567"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e3bae750-cb64-4917-a59d-7010ed7c87a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:9359c8f0-b799-421d-a742-cdd0ee68f5d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9359c8f0-b799-421d-a742-cdd0ee68f5d8"}, {"guid": "ussr:c426f1aa-2634-4481-b6c4-f6c304a38562", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c426f1aa-2634-4481-b6c4-f6c304a38562"}, {"guid": "0d316268-0e88-4265-809c-f0b051ff99d5:f9279b0a-8822-423f-84b8-5cc68c74ceb2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3215202096.1", "spisova_znacka": "16CoE/109/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/109/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215202096.1"}]}