{"guid": "c0094fb7-d99e-4ae0-98f5-fac1b9953bec:e7ec2262-5267-4401-a2ad-0daa1702c8fb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210200469.1", "spisova_znacka": "19CoE/184/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/184/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 19CoE/184/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210200469.1", "identifikacne_cislo": "3210200469", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7ec2262-5267-4401-a2ad-0daa1702c8fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200469.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200469.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200469.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19CoE/184/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3210200469\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200469.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka\n5, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,\nBratislava, IČO: 36613843 proti povinnému I. U., bytom V. XXXX/X, B. Z. B., o vymoženie 1.210,06 eur\ns príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\nzo dňa 30. apríla 2012, č.k. 4Er/118/2010-19 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu      p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd  vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju  podľa § 57\nods. 1 písm. g)  Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia sa vedie\nna základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku  Rozhodcovského súdu zriadeného pri\nSlovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynská 2,  sp.zn.: EP 71867/09 zo dňa\n29.10.2009. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého\npočtu. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 24.10.2005 žiadosť o vydanie a\npoužívanie pôžičkovej karty Quatro (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy\ns poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona\no spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na\npredmet činnosti dodávateľa. Za zrejmé považoval, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom.\nNa základe uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na\nprávny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou\nobsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd pri rozhodovaní poukázal na § 52 ods. 1, 2, 4 písm.\nr), 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vyzdvihol rozsudok Súdneho dvora (ES)  vo veci C-240/98\nzo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a vo veci C-168/05 zo dňa\n26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38. Dojednanie rozhodcovskej\ndoložky v spotrebiteľskej zmluve považoval okresný súd za neprijateľnú podmienku, ktorá je zmysle §\n53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd  opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní\ns dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň\ninformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom\nbez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný\nnemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj\nvšeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol\nprijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.\nLen veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou\ndojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej\n\ndoložky súd opieral aj o stanovisko Súdneho dvora (ES)  vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon\nGSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená\npodmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES),\nktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy\nsúdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby\nmohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na základe\ndodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd zvolený\noprávneným. Súd dodal, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval,\nje podnikateľský subjekt založený v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého\ncieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvu uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti,\npričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom\nzriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie\nv čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená\nokolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vzhľadom na spomenuté mal súd za to, že dojednanie\nrozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k\ntomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka a tiež smernica Rady 93/13/EHS.\n\nProti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mal za to,\nže v prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný\nporiadok. Citoval ust. § 35, 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 159 Občianskeho\nporiadku. Namietal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd,\nz čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie.\nAk by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či\nje v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku\nvoči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Platný právny poriadok\nvšak neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k\nrozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007. Ďalej\npoukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť\nstabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli\nnapadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov\nalebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Uviedol, že nemožno\nvyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd\nmal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich\nprávach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne\niné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu že by\nbola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa\nvzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na\niné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho\nzákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských\núveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť\nuvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením\n§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje\nsa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Oprávnený má podľa jeho názoru\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom\na v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm.\nr) Občianskeho zákonníka, na základe ktorej uvedené ustanovenie  v žiadnom prípade nespôsobuje\nneplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Tiež namietal, skutočnosť, že oprávnený, resp. jeho právny\npredchodca, predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b\nzákona č. 483/2011 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom sa jedná o špeciálny\npredpis. V závere oprávnený vyzdvihol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3M Cdo 11/2010 zo\ndňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že\npreskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod\nuvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č 244/2002 Z.z. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor\n\ns dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje\nneprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj\nrozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje\nalebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.\nOprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 46,01 eur s\nDPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške\n36,85 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,16 eur (t.j. 7,63 eur + 20%).\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným\nvznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si v\ntejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle §\n219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:\n\nExekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku\nRozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice,\nMlynská 2, sp. zn.: EP  71867/09 zo dňa 29.10.2009.\n\nKrajský súd v prvom rade uvádza, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania\nskúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť,\nsamotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení\nexekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný\nsúd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v\n§ 40 písm. a), b) Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka\nrozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje\ndobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6\nsmernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných\npodmienok.\n\nV zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.\nEurópsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je\nkogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi\nprávami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť\nrovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym\nzásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho taktiež rozhodol,\nže vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má\nk dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú\nlen obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho\nkonania a len za určitých osobitných podmienok. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na\ntakýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné.\nAkékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú\nod kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce\npožiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu\nspotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že predmetná Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty\nVÚB, a.s. v spojení obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet\nvydávaných VÚB, a.s., uzavretá medzi účastníkmi dňa 24.10.2005, na základe ktorej rozhodcovský súd\npriznal oprávnenému plnenie voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou\nspotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor\nna dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku\nspĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť\nnemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd zdôrazňuje, že v\nzmysle § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy,\n\nspotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,\nako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch,\na je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, tak ako tomu je aj v\ntomto prípade. Preto je na vec nepochybne potrebné aplikovať akékoľvek ustanovenia, obsiahnuté či už\nv Občianskom zákonníku, zákone o ochrane spotrebiteľa alebo aj v iných právnych predpisoch, ktorých\núčelom je ochrana spotrebiteľa a jeho práv.  Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský\nrozsudok, z aspektov ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., bolo preto\npotrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy) a smernice Rady 93/13/EHS. Uvedeným postupom a rozhodovaním súdu nedošlo k\nneoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, ani k porušeniu princípov\nprávnej istoty v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n\nAj v prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky v zmluvných\ndojednaniach vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka sa z\ndôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ čo\nveriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi,\nv danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem\ntoho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými\nv odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre\nmimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný\ncharakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie\nspotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Veriteľ\nmôže na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si\nsám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. V tomto konkrétnom prípade je rozhodcovská\ndoložka zakotvená v bode XI. bod 59 obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o vydaní\na používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ\nešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v\nmieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so\nzreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.\n\nPokiaľ oprávnený namietal, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sú\nbanky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a\nprvostupňový súd túto skutočnosť nevzal do úvahy. Krajský súd preskúmal zmluvu o úvere, a dospel k\nzáveru, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka\nje súčasťou Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných\nVÚB , a.s. v článku  XI bod 5* pod názvom Rozhodcovská doložka.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd uznesenie okresného súdu  potvrdil v celom rozsahu,\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.\n\nRozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.\n\nEva Oravcová\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/118/2010", "guid": "da29eb8c-b3b4-42e0-b833-62e12abae54c:b098a576-d6a1-4a1f-a2d3-a43999549890", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "640d51c5-1706-401c-891d-9bf859c9e907:eea813b7-f520-4da4-925e-85985cdc845e", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/118/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Er/118/2010 z 20. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2012-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/640d51c5-1706-401c-891d-9bf859c9e907:eea813b7-f520-4da4-925e-85985cdc845e"}], "citovane_v": []}