{"guid": "a954043d-cbb8-48bc-9ebf-3d70c428c595:befe0304-fd1b-4c6b-a486-20978a8d34b4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210200845.1", "spisova_znacka": "4CoE/94/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/94/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 4CoE/94/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210200845.1", "identifikacne_cislo": "3210200845", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/befe0304-fd1b-4c6b-a486-20978a8d34b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200845.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/94/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210200845
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200845.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Haanova 12, IČO: 43 770 207, zastúpeného advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Žabotova 2, IČO: 36 866 881, proti povinnému: R. G., bytom Z. I. Z., X. XXX/X, o vymoženie
120,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 05. marca 2012, č.k. 5Er/114/2010-27 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že návrhom zo dňa 23.02.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému
a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. NRS 134/09, ktorý vydal
dňa 19.01.2010 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s.,
IČO: 44 246 480, pobočka Žabotova 2/B, Bratislava, ktorý rozsudok mal nadobudnúť vykonateľnosť
dňa 02.02.2010. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému ( povinnému ) uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške spolu 120,75 Eur  s príslušenstvom.
Súdny exekútor predložil súdu dňa 19.03.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27.07.2009, medzi
oprávneným a povinným, pričom  sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských
úveroch. Ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvný typ zmluvy o pôžičke však v danom
prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis a tiež preto, že podľa §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vyššie uvedená
zmluva o pôžičke je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom
( t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver
(dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy  o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru)  a spotrebiteľ  sa    zaväzuje   poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie
citovaného § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady
kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Podľa článku 14, bod 14.4 Zmluvných
podmienok spoločnosti Ferratum Slovakia, s.r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke,
sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej výklad, platnosť a zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným



zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., IČO: 44 246 480, pobočka Žabotova 2/B, Bratislava, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súd, rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy na považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu. V bode 14.4 je síce daná možnosť povinnému podať žalobu na príslušný súd
Slovenskej republiky a tak splniť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, avšak táto je v danom
prípade aj tak súčasťou zmluvy, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, teda povinný nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah individuálne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným
súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj
to či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by
bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj
bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu
k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku
za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo
k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm.
a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský
rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu,
tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku  ak súd zistí rozpor exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd
ja tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným
obmedzením exekučného súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1
písm. a, v spojení s ods. 2  zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je
napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods.
4 OSP). Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora,
ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie
pre súdneho exekútora aj vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje
ustanoveniu § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné
konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Účinky materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo
vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný
nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku a môže ho preskúmavať
z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej
správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 Občianskeho súdneho
poriadku (resp. súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a)
alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom



konaní) potom treba považovať za ono \"zákonné zmocnenie\", ktoré umožňuje exekučnému súdu  toto
skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský
rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach.
Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§
1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané
právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej
rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi.
Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté i s posúdením platnosti zmlúv, prípadne iných právnych
úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa preskúmava,
ako aj s posúdením toho, či tento nárok riadne vznikol, existuje, je splatný  a pod.. Tomuto záveru
napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie
je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami
rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek
výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské
konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli
súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou
mocou. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08  - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd zistil, že v Zmluvných podmienkach spoločnosti Ferratum
Slovakia, s.r.o., je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne
uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu
dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka,
ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu
sa rozhodcovskej doložky ( z. č. 568/2008 Z. z. účinný od 01.01.2008 ), takéto ustanovenie, ak je
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy
nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd
bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť
exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku  v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu. Zákon
explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom
sledovaného cieľa ratio legis, nie je potrebné použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje,
prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie
z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola



samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 uvádza, že za neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia vymenované pod písm. a) až r).
Súd preto v zmysle uvedeného skúmal zmluvu o úvere, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi ako
formulárová zmluva, súčasťou ktorej boli Zmluvné podmienky spoločnosti Ferratum Slovakia, s.r.o. V
bode 14.4 v  Zmluvné podmienky je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, sa predložia na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Povinný ako spotrebiteľ prijal v rámci zmluvných podmienok
túto rozhodcovskú doložku, preto nemožno konštatovať, že by si ju vyjednal. Je všeobecne známou
skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ
zmluvy aj so všeobecnými obchodnými podmienkami príjme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám
vyjednal podmienky takejto zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ
v prípade sporov vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu. Za týchto okolností,
súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného
konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom  a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, má exekučný súd možnosť exekúciu zastaviť, resp. v
danom prípade zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského
súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský
rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj
povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam
právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo
smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo
je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo
Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
(C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu
(C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii
ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica,
interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej
exekučnej veci aj vzhľadom na neúplnú transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004 Z.
z. ( účinný od 01.04.2004 ), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, treba mať na zreteli o. i. bod 1
písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré zapríčiňujú vyhlásiť exekúciu
za neprípustnú a zastavenie exekúcie, súd zamietol návrh oprávneného zo dňa 11.10.2011 na zmenu
súdneho exekútora a to z dôvodu neúčelnosti.

Proti  tomuto  rozhodnutiu  podal v zákonom stanovenej lehote  odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
odvolací  súd  rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.  Rozhodnutie
označil za nesprávne, nakoľko súd  vec nesprávne právne posúdil , nedostatočne zistil skutkový
stav, pričom  konal nad rámec právomoci. Poukazujúc na  § 44 ods. 2  Ex. poriadku  uviedol,
že  okresný súd nekonal ako súd exekučný ale ako súd vyššej inštancie, rozhodujúc o opravnom
prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.  Skúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného
rozhodcovským   rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka.  Z výkladu e ratione
legis, z logického, systematického, teleologického, doktrinálneho, komparatívneho i historického výkladu
vyplýva, že  oprávnenie exekučného súdu  preskúmať súlad exekučného titulu  so zákonom podľa § 44
ods. 2 Ex. poriadku nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Cieľom exekučného konania
je zabezpečiť   nútený  výkon  právoplatne  rozhodnutej veci  a tým zavŕšiť realizáciu ústavného
práva oprávneného na súdnu ochranu.  Exekučný súd  je oprávnený  posudzovať  výlučne splnenie



formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený vykonať
hmotnoprávny prieskum exekučného titulu.  Tento záver potvrdzuje  historický výklad, ktorý  názorne
rozobral Najvyšší súd  ČR v rozsudku sp.zn. 33 Cdo 2675/2007. S odvolaním sa na ust. § 44 ods. 2  Ex.
poriadku  a   § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2  ZoRK ďalej uviedol, že exekučnému súdu nemožno priznať
kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných orgánov.  Novému uplatneniu práva na všeobecnom
súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného  rozhodcovského rozsudku. Zákonodarca
prepožičal  rozhodcovskému rozsudku  rovnakú vlastnosť ako súdnemu rozsudku - právoplatnosť  a z nej
vyplývajúcu záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť (§ 35 ZoRK).  Až do okamihu, kým nebude výrokom
rozhodnutia právoplatne zrušený či zmenený, trvá prekážka res iudicata. Občianske procesné právo
vrátane exekučného práva má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako
nástroj pre znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil.
Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje
splatné dlhy. Existenciu dlhov čo do základu, ani čo do výšky pritom nikdy nespochybnil a nevyužil žiadny
z prostriedkov ochrany, ktorý mu právny poriadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv, pokiaľ
by chcel tvrdený a dôkazmi podložený nárok spochybniť (najmä žalobná odpoveď a žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak by sme pripustili, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať
rozhodcovský rozsudok, potom by sme rovnakú právomoc museli pripustiť do vzťahu k všetkým
exekučným titulom. Takýmto postupom by došlo k neprípustnému zásahu do ústavného princípu deľby
moci a do právomoci iných orgánov, napr. správnych orgánov (§ 41 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ a orgánov
EÚ písm. a/). Ak by sme pripustili, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský
rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva
na spravodlivý súdny proces.   Ďalej oprávnený uviedol, že  rozhodcovská doložka  nebola neplatne
dojednaná, nakoľko  povinný  pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky, bol povinný sa oboznámiť
s VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou  súčasťou zmluvy o pôžičky a je
zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu bola  pôžička  poskytnutá.  Zmluvné strany    sa dohodli ,
že pokiaľ žalobca podá  žalobu  o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku  rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety
sa nepoužije v prípade, ak pred  podaním žaloby  na súde  bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade  s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. Predmetnou rozhodcovskou doložkou  nie je  dotknuté právo
navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu SR, s čím zmluvné strany súhlasili. V
závere odvolania oprávnený uviedol, že je zrejmé, že po začatí konania na príslušnom  rozhodcovskom
súde, nie je možné si zvoliť na rozhodovanie sporu všeobecný súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. bol povinný
vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohol podať vzájomnú žalobu a v neposlednom rade
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný sa  nevyjadril k žalobnej odpovedi a nijakým
spôsobom v čase sporu nenamietal uplatnené právo. Dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala
možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto má oprávnený za to, že rozhodcovský
súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola
uzatvorená v súlade so zák.č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Povinná sa k odvolaniu  oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..
Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam oprávneného len dodáva:

Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi  na ktorých sa právoplatnosť
vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno
znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa



považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými
prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje  väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak
existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych
vzťahov sa na ne hľadí, ako by materiálne právoplatne neboli.  Materiálna právoplatnosť rozhodnutí
preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 46 písm.
a) b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je
podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť
rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol,
že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má
k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len
obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania
a len za určitých osobitných podmienok. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na zmluvných
ustanoveniach, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu  spotrebiteľa,  sa
považujú za protiprávne, nie sú pre spotrebiteľa záväzné,  a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek
podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných
ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej
viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods.
1 smernice Rady 93/13/EHS).

Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero
(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES
konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluvné
podmienky zmluvy uzavretej konkludentne medzi povinnou a oprávneným  boli vopred pripravené na
predtlačenom formulári.  Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, resp. podmienok alebo jej zmeny.
Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade zmluva o pôžičke  č. 10015219 je zmluvou spotrebiteľskou
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene
poukázal na to, že predmetná rozhodcovská doložka (pod č. 14.4. zmluvných podmienok) sa z dôvodov,
na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, spôsobujúca značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré
výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený
vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské
konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie
98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad
zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom



niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami
je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy  je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie
konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal pôžičku. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej
doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd,
ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu
pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto
treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že spotrebiteľov ako slabšie zmluvné strany je potrebné chrániť
extenzívnym spôsobom, a preto v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd povinnosť zabezpečiť
právo každého dovolať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva, ako aj zabezpečiť mu istotu,
že sa mu takáto ochrana poskytne. V rámci  zabezpečenia uvedeného práva, súd má oprávnenie a
povinnosť preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie ako exekučné tituly, a to aj z hľadiska toho, či takýmto
rozhodnutím bolo priznané dovolené právo, prípadne či priznané právo neodporuje dobrým mravom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/114/2010", "guid": "642ae09f-a49e-41bf-8241-e8ae61e3cf2e:e5df38d8-9bdd-464a-a18a-c3fab79c5dec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "5882393a-a034-4cd5-a570-54d317761ad4:6ee21af2-d801-4db8-99e8-8c20f6f44da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/114/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 5Er/114/2010 z 18. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5882393a-a034-4cd5-a570-54d317761ad4:6ee21af2-d801-4db8-99e8-8c20f6f44da1"}], "citovane_v": []}