{"guid": "b25bb40a-2d56-4f74-801e-c1864e6d56cf:af25b3e2-f1dd-452b-83a3-f22c13731a38", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210201529.1", "spisova_znacka": "19CoE/128/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/128/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 19CoE/128/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210201529.1", "identifikacne_cislo": "3210201529", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af25b3e2-f1dd-452b-83a3-f22c13731a38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210201529.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210201529.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210201529.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19CoE/128/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3210201529\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210201529.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka\n5, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,\nBratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnej S. X., bytom Z. XX, L., o vymoženie 28,55 Eur s\npríslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo\ndňa 4. mája 2012, č.k. 4Er/420/2010-14, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu      p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju  podľa § 57\nods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia sa vedie na\nzáklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej\nhospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynská 2,  sp. zn.: EP 70370/09 zo dňa 26.02.2010.\nRozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti používa                        v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a\nneurčitého počtu. Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 11.11.2004 Zmluvu\no úvere (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom  na znenie § 52\na nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nSúd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa.\nZa zrejmé považoval, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti\na zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal\nsúd jednoznačne za preukázané, že ide                         o spotrebiteľskú zmluvu a na\nprávny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou\nobsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd pri rozhodovaní poukázal na § 52 ods. 1, 2, 4 písm.\nr), 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach                  v spotrebiteľských zmluvách. Vyzdvihol rozsudok Súdneho dvora (ES)\nvo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a vo\nveci                         C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil\nMilenium SL    bod 38. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve považoval okresný\nsúd za neprijateľnú podmienku, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor\nsúd opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza                               v\nznevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti               a\ntáto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby\nmohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť\npodstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné\nobchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď\nako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.  Len\nveľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou\n\ndojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej\ndoložky súd opieral aj                            o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08\nzo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor\nkonštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v\nzmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky\nspory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,\nspĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.\nV rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky\nrozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Súd dodal, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu,\nktorý v predmetnej veci rozhodoval,  je podnikateľský subjekt založený v zmysle Obchodného zákonníka\nza účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvu uzatvára rovnako\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil\nrozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol\ntento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude\nprislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vzhľadom na spomenuté\nmal súd za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom\nviedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú\nustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka        a tiež smernica Rady 93/13/EHS.\n\nProti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby krajský súd napadnuté\nuznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že\nv prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný\nporiadok. Citoval ust. § 35, 45 ods. 1, 2 zákona                            o rozhodcovskom konaní, § 159 Občianskeho\nporiadku. Namietal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho\nvyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný\nsúd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným\nprávom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je\nexekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Platný právny poriadok však neupravuje takýto postup\nexekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako\nsúdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky zo dňa 30.10.2009, sp. zn.                   33 Cdo 2675/2007. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho\ndvora C - 40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov,\nako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa\nstali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených\nna podanie týchto opravných prostriedkov. Uviedol, že nemožno vyvodzovať          z európskeho práva za\nsúčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný\ntitul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel                o svojich právach, no neuplatnil\nsi ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti\npreskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu že by bola narušená zásada\nrovnocennosti. Oprávnený dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia §\n52 až             § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy\nupravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.\nZmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č.\n258/2001 Z. z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v\nprechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1\nObčianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť\nprávnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Oprávnený má podľa jeho názoru v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo,\naby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje\nzákon. Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na\nzáklade ktorej uvedené ustanovenie  v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej\ndoložky. V závere oprávnený vyzdvihol rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3M\nCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy,\ntreba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len\npokiaľ ide o dôvod uvedený                       v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č 244/2002 Z. z. Z tohto\nzákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,\nči samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená\n\nako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len,\nči plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný\ndôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v\nodvolacom konaní vo výške 19,12 Eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej\nodmeny za úkon právnej služby vo výške 9,96 Eur s DPH                                 a režijného paušálu k\núkonu právnej služby vo výške 9,16 Eur (t. j. 7,63 Eur + 20 %).\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným\nvznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného  súdu. Z daného titulu si v\ntejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle §\n219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:\n\nExekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku\nRozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice,\nMlynská 2, sp. zn.: EP 70370/09 zo dňa 26.02.2010.\n\nKrajský súd v prvom rade uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné\nrozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného\ntitulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.\nz. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený                        v každom štádiu exekučného konania\nskúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť,\nsamotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení\nexekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný\nsúd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v\n§ 40                         písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.\nUvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/\nEHS a umožňuje zastaviť exekúciu, aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.\n\nV zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.\nEurópsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je\nkogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi\nprávami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť\nrovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym\nzásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho taktiež rozhodol,\nže vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má\nk dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len\nobmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad                   v rámci\nsúdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú\nna takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne,                  a preto ich\nvykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS, a\nktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho musia považovať\nza odporujúce požiadavke dobrej viery                              a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).\n\nKrajský súd poukazuje na to, že predmetná zmluva o pôžičke v spojení so všeobecnými podmienkami\nposkytnutia pôžičky, uzavretá medzi účastníkmi  dňa 11.11.2004, na základe ktorej rozhodcovský súd\npriznal oprávnenému plnenie voči povinnej, je  typizovanou spotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou\nspotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor\nna dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá oprávneným túto charakteristiku\nspĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia pôžičky,\nktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.\nSúd zdôrazňuje, že v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase\n\nuzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú\nvo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,\ntak ako tomu je aj v tomto prípade. Preto je na vec nepochybne potrebné aplikovať akékoľvek\nustanovenia, obsiahnuté či už v Občianskom zákonníku, zákone o ochrane spotrebiteľa alebo aj v iných\nprávnych predpisoch, ktorých účelom je ochrana spotrebiteľa a jeho práv.  Pri posudzovaní exekučného\ntitulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, z aspektov ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č.\n244/2002 Z. z., bolo preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka (v znení\nplatnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a smernice Rady 93/13/EHS. Uvedeným postupom a\nrozhodovaním súdu nedošlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu\nochranu, ani k porušeniu princípov právnej istoty v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nAj v prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky v zmluvných\ndojednaniach vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka sa z\ndôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ\nčo veriteľ má zjavne viaceré výhody                            v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná\nriadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre\nspotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými\nzásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre\norgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá\nprávne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti\nkonaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré                   z nich sú založené na všeobecných\nprávnych zásadách. V tomto konkrétnom prípade je rozhodcovská doložka zakotvená v bode IV. písm.\ni) Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytovanom spoločnosťou TatraCredit, a.s.,\nktoré boli súčasťou Zmluvy                o úvere. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ\nešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v\nmieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so\nzreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil                      v celom\nrozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.\n\nRozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/420/2010", "guid": "5df9f2e2-de00-4a47-b957-b0ba7d7ed96b:cc04bde8-1b64-49b7-9af7-12048baa5112", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8022baaf-5a29-4e02-b704-b84df9c11864:ed361df0-c37b-4b18-995c-35f8917e6cb2", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/420/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Er/420/2010 z 24. 10. 2014", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2014-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8022baaf-5a29-4e02-b704-b84df9c11864:ed361df0-c37b-4b18-995c-35f8917e6cb2"}], "citovane_v": []}