{"guid": "51719405-f423-4cb7-9261-f5e3cba1bc1b:ada8d46f-1a26-4591-ae46-42521d335039", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210201646.1", "spisova_znacka": "4CoE/129/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/129/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 4CoE/129/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210201646.1", "identifikacne_cislo": "3210201646", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ada8d46f-1a26-4591-ae46-42521d335039", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210201646.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210201646.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210201646.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4CoE/129/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3210201646\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210201646.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so\nsídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,\nIČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému: W. K., bytom M. I. Z. č. XXX,\no vymoženie 211,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu\nBánovce nad Bebravou zo dňa 4. mája 2012, č.k. 4Er/446/2010-14, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V\nodôvodnení uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním\nexekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského  rozsudku  Rozhodcovského súdu\nzriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Košice, Mlynská 2, sp. zn.: EP\n70395/09 zo dňa 14.01.2010. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú\noprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého\ndruhu a neurčitého počtu. Súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť\na v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môž ex offo exekúciu\nvyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je\npodkladom pre exekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky,\nktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo\nukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského\nrozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a\nže spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ako dodávateľ a\npovinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 07.02.2005 Zmluvu o úvere (vo formulárovej podobe), ktorá má\npovahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj\ns poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah\nako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania zmluvy a s\nohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na\nzáklade uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah\nmedzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku\nbez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o\núvere poskytované spoločnosťou TatraCredit,  ktoré v článku IV. Spoločné ustanovenia, písm. j) upravujú\nrozhodcovskú doložku, ktorá uvádza nasledovné: \"Zmluvné strany sa dohodli, že všetky majetkové,\npríp. iné spory, ktoré by medzi nimi vznikli  z tejto zmluvy budú riešené prostredníctvom:  všeobecného\nsúdu odporcu, alebo v rozhodcovskom konaní podľa z.č. 244/2002 Z. z. nezávislým rozhodcom určeným\nveriteľom alebo prostredníctvom zmluvnej spoločnosti veriteľa na vymáhanie pohľadávok. Podpisom\ntejto zmluvy dáva spotrebiteľ svoj súhlas veriteľovi na výber najvhodnejšieho  spôsobu z uvedených\n\nalternatív. Formálna právoplatnosť rozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie vyjadruje, že\nrozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný\n(suspenzívny účinok). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi\nktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného\nnároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči\nvšetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo\nnie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho\nväčšou flexibilnou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne\nprávoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby\nmateriálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná a z vážnych\ndôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej\nprávoplatnosti nemá prihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takejto\nvyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi\nalebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom. Tieto princípy\nsa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§\n35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Toto ustanovenie v spojení s § 159 Občianskeho\nsúdneho poriadku určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku\nnie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona\nč. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie\n§ 15 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný\ninštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.\nV zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie\núplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť\nexekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom,\nktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.\nÚčinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\nvylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002\nZ.z. o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne\nprávoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku a môže ho\npreskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj čo do\njeho materiálnej správností a môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 Občianskeho\nsúdneho poriadku (resp. v súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v\n§ 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský\nrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému\nsúdu jeho preskúmanie. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu\nžiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o\ntýchto otázkach. Môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom\nkonaní (§ 1 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané\nprávoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej\nrozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené\nalebo priečiace sa dobrým mravom. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35\nzákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje\nlen na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať\nvšetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek  výsledku\nsvojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je\nsúkromnoprávnym konaním. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút\nneprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov\nsúkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich\nvýznamu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá\nsprávania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho\nhodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka\nnevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v\nspotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka\naž v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo\nštandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,\n\nnevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým\nmravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú\nzmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu o plnenie z\ntakejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou\nbola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore\ns dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský\nrozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej\nrozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS -\npostarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí\nnezaväzovali. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky\nosobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a\nprávom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže\nsa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva\narbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom\nnejde o výkon verejnej moci ( nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02 judikuje: \"rozhodčí soud není orgánem veřejné\nmoci a tudíž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci... Jeho moc tedy\nnení delegována svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svůj\nosud\". Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky\nv predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a  táto\nje v rozpore  príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s\nustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Podľa\n§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a\nv akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť\nsúdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť\no trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne\nposúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej\npreskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti. Poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. a         § 159 O.s.p., z ktorých vyplýva, že\nprávoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,\nčo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je\nvykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho\ndvora C - 40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov,\nako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali\nkonečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na\npodanie týchto oprávnených prostriedkov. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže\nvyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,\nktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v\nspore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o\nneplatnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené nemožno potom vyvodzovať z európskeho\npráva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať\nexekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil\nsi ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému\nsúdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského  rozsudku, okrem\nprípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007\nsa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo\na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho\nzákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských\núveroch č. 258/2001 Z. z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť\nuvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008\nbola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dátumom z\ntejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 OZ. Tieto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa v\nsúlade s § 261 ods. 1 písm. b/ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov.\nS poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR  a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd zastával názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému\n\nzásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovanie princípov právnej istoty,\nčím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré\nprebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť\nzodpovednosť štátu za škodu. Dal do pozornosti súdu aj dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ,\nz ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi\nrozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladala\nvýlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto\nustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.\nSpotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi, ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej\ndoložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba\nv zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná\npodmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za\nneprijateľnú. Uvedené ustanovenia teda v žiadnom prípade nespôsobujú neplatnosť celej rozhodcovskej\ndoložky. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške\n21,11 eur.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého\nstupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým\nsa stotožňuje.\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa\nnasledovné:\n\nRozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,\nmá pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\nRozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný\npodľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu\nrozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o\nrozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru\nodvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)\nbuď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou,\npretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského\nkonania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne\nrozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže\nexekučný súd postupovať, ak zistí, že  rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). V tomto prípade ide o protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.\n\nSmernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa\nmá vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi\ns právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu\nrozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v\nakom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných\nopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky\ndôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ\nnebol uvedenou doložkou viazaný.\n\nSystém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza\nv nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej\nschopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu\nvyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica\n\nmusí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni  prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum\nneprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo\nprimeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani\nv jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne\naplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 57 ods. 1\npísm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 52, § 53 a § 54 Občianskeho\nzákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Za správny tak odvolací súd\npovažuje  právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,\nteda, že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého\nstupňa správne a dostatočne odôvodnil posúdenie danej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej a\ndostatočne aj odôvodnil, prečo nemožno daný právny vzťah medzi účastníkmi podriadiť pod ustanovenia\nObchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na ne\npoukazuje.\n\nOdvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  ako vecne správne podľa                     §\n219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e      j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/446/2010", "guid": "19d9d3c8-1c20-4a76-9f45-afbfd1285243:32961616-7041-4e23-8b85-08546007336f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a479a849-2118-40ff-8650-5ae841f3da91:85e33cee-7e9a-4b94-a6ab-3937ae622230", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/446/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Er/446/2010 z 6. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a479a849-2118-40ff-8650-5ae841f3da91:85e33cee-7e9a-4b94-a6ab-3937ae622230"}], "citovane_v": []}