{"guid": "ebde0636-64d5-4669-a62f-710044fa2e39:05f3b2bf-c389-4e91-8d59-7b44c8e8c2cf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2", "spisova_znacka": "6CoE/162/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/162/2012 z 2. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 2. augusta 2012, sp. zn. 6CoE/162/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2", "identifikacne_cislo": "3210202215", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2012-08-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "nazov": "§ 218 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05f3b2bf-c389-4e91-8d59-7b44c8e8c2cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6CoE/162/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3210202215\nDátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Q. Q., bytom O. K. O., S. XXX/XX, o vymoženie\n165,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie G. R. a odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného\nsúdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. mája 2012, č.k. 5Er/296/2010 - 54, jednohlasne v senáte, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolanie  G. K.   o d m i e t a  .\n\nUznesenie okresného súdu  vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení     p o t v\nr d z u j e    .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu vyhlásil za neprípustnú, v druhom\nvýroku exekúciu zastavil, v treťom výroku vstup G., so sídlom K., V.. XX, IČO: XX XXX XXX  do\nkonania ako vedľajšieho účastníka nepripustil a napokon v štvrtom výroku návrh G. na vylúčenie\nsúdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zamietol. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie\nza neprípustnú a jej zastavení odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného\nporiadku. Uviedol, že súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v\nprípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť\nza neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je\npodkladom pre exekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky,\nktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo\nukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského\nrozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za neúčasti spotrebiteľa\na že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ako dodávateľ a\npovinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.12.2008 Zmluvu o úvere (vo formulárovej podobe), ktorá\nmá povahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa posúdil\npredmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností\nutvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy\nkonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou\nnepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že ide\nspotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní,\naplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú\nkogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o\núvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 18 upravujú rozhodcovskú doložku.\nMal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou,\nktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd prvého stupňa oprel o\nto, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o\n\nvyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky\nvopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj\nv predmetnom prípade povinná nemala  možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy\novplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,\nto znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky\nbol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý\nvšetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom\npre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku\naj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES, a to najmä citované ustanovenia,\nktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred\nrozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,\nktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernica Rady 93/13/EHS.\nDospel preto k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je\nneprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a  táto je v rozpore  príslušnými ustanoveniami\nnajmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/\nEHS. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú a zastavil. S poukazom na § 93 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a § 37 ods. 1\nExekučného poriadku súd prvého stupňa nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka G., nakoľko\nv zmysle Exekučného poriadku mu nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania, keďže Exekučný\nporiadok striktne vymedzuje účastníkov konania uvedeným ustanovením § 37 Exekučného poriadku.\nNávrh G. na vylúčenie súdneho exekútora súd prvého stupňa zamietol s poukazom na ustanovenie §\n30 Exekučného poriadku, keď uvedené združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je oprávnené\nna podanie takého návrhu.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podalo v zákonnej lehote odvolanie G. so sídlom K., V. XX,\nIČO: XXX XX XXX, pričom z obsahu podaného odvolania vyplýva, že menované zduženie namieta\nvýrok uznesenia okresného súdu o nepripustení tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka.\nUviedlo, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu\nvedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatenia a bez\npredpokladu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie.\nNesúhlasil ani s názorom, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Poukázal\nna skutočnosť, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do O.s.p. zavedená tzv. druhá skupina subjektov,\nktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že vstup\nvedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci. Ak\nby mal súd pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu\nspotrebiteľa, navrhol toto konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ\npredložiť prejudiciálnu otázku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na\nnové prejednanie.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,\nodvolanie aj oprávnený, pričom z obsahu jeho odvolania vyplýva, že namieta výroky o vyhlásení\nexekúcie za neprípustnú a jej zastavení a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205 ods.\n2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ a d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu,\nže súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal\nza to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať\núkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto\nrozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,\nako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o\nrozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje\nv konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.\nExtenzívna interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný\nsúd, je v priamom rozpore s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý\nsúdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a\nprincípom právnej istoty. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 331/09\nzo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký\nvýklad, je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Zákonodarca priznal všeobecným\nsúdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o\n\nzrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe\nzákona, ktorý by na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu\ntuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý (ust. § 1 ods. 1 zákona\no rozhodcovskom konaní). Ďalej uviedol, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný\nrovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či\nmeniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,\nv ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky\nexekučného titulu. Uviedol, že ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní explicitne\nupravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku\nrozhodcovského súdu. Zastával názor, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone\nrozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto\nrozhodnutia len na návrh účastníka konania. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského\nsúdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom\npostavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho\nrozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Mal za to, že postupom exekučného\nsúdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho\nkonania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd vydal rozhodnutie\nbez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných\nprávnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu\nochranu. Porušením princípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený exekučným súdom do\ntakého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných\nosôb v porovnateľnom postavení. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť\npodania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v\npodmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Poukázal na\nskutočnosť, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní\noprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi\na nie otázkou súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Ak by odvolací súd usúdil, že exekučný\nsúd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná.\nUviedol, že dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje,\nže spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že účastníkom\nzmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nie je možné sa\nstotožniť s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné, resp. že by samo\no sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a už vôbec nie\nnerovnováhu kvalifikovanú - značnú. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o\nspotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva obsahuje podstatné\nnáležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve o úvere\nnemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného ročná percentuálna miera nákladov\ntak, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení súd prvého stupňa. Poukázal na nesprávne posúdenie\nneprimeranosti úrokov z omeškania. Vyslovil názor, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka si mohol\ndojednať odplatu - príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na\nvypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. K poplatku\nza zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré\nsú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú\nupomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 Eur, ako paušálnu náhradu nákladov\na administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym\nporiadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz\nposudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil\nsúlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Mal\nza to, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie\nzačatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zároveň uviedol, že nie sú dané\ndôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe\nvykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným\na vykonateľným. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\n\nSkôr, ako krajský súd ako súd odvolací pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania,\nzisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie\nodvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný\nprostriedok pripúšťa.\n\nV zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa\npoužijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa však vždy uznesením.\n\nPodľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to\nzákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom\na vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.\n\nPodľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú\núčastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje\no trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci\nv bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel\npovinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva\ndohodou alebo súdnym rozhodnutím.\n\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na\nodvolanie nie je oprávnený.\n\nZ citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade\noprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Exekučný poriadok obsahuje úplnú\nprávnu úpravu účastníkov konania, pričom G. nie je v danom prípade ani oprávneným ani povinným a\nzákon mu postavenie účastníka v tomto exekučnom konaní nepriznáva.\n\nOdvolací súd zároveň konštatuje, že Exekučný poriadok nepripúšťa existenciu vedľajšieho účastníctva\nv exekučnom konaní, a preto má odvolací súd za to, že so G. nemožno konať v predmetnom exekučnom\nkonaní ani ako s vedľajším účastníkom. V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že vedľajšie\núčastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v\npostavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného) s protichodnými právnymi záujmami, a teda\nnie v exekučnom konaní, ktoré má osobitný nesporový charakter a v rámci ktorého dochádza k nútenému\nvýkonu vykonateľného exekučného titulu. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) ako inštitút len základného\nkonania už zo svojej podstaty (určenia) je tak v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Na základe\nuvedeného ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné\n(k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2008, sp. zn. 1\nCdo 106/2008).\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd mal za to, že G. nie je v danom prípade osobou\noprávnenou na podanie odvolania. Odvolací súd preto za daných okolností nemal inú zákonnú možnosť\nako odvolanie uvedeného združenia podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť. Z tohto dôvodu\nsa nezaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani samotnými dôvodmi\nodvolania. Vzhľadom na to, že uvedené združenie nemá postavenie účastníka konania ani vedľajšieho\núčastníka, krajský súd o jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodoval, navyše odvolací súd v tejto\nsúvislosti uvádza, že v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie v zásade nemožno\nprerušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.\n\nOdhliadnuc od vyššie uvedeného považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na to, že, ak by aj\nzákonné ustanovenia Exekučného poriadku pripúšťali existenciu vedľajšieho účastníka v exekučnom\nkonaní, uvedené združenie ako vedľajší účastník by s poukazom na ust. § 201 O.s.p. v danom prípade\n\nnemohlo byť osobou oprávnenou na podanie odvolania, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.\n\nPokiaľ išlo o odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie\nza neprípustnú a jej zastavení, krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez\nnariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie\nsúdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,\npričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie\nsúdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.\n\nPreskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval\npríslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského\nrozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa\n§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,\nb/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia §\n45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom\nzákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa\nvýkon rozhodnutia, resp. exekúcia nachádza.\n\nPre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého\nstupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného\nzákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nZa správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere\nje zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe\nspotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predložená zmluva o úvere zo dňa\n09.12.2008, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej\nzmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na\nprávnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a\nplnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako\nfyzickou osobou nepodnikateľom, keď povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na\nvzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V\nzmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa\nzmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech\nspotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,\nalebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.\n244/2002 Z. z., preto správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho\nzákonníka o spotrebiteľských zmluvách a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová\nzmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má\nnekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská\ndoložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán\nznačnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v bode 18. Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej\nneplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva\n\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo\nspotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti\nje tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie\nzneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek\nzmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod\ntlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo\nsústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj\npríjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.\n\nZa neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou\nVšeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom\nnebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Neobstojí ani námietka\nzo strany oprávneného v tom smere, že tu existuje možnosť voľby riešiť spor z predmetnej zmluvy\nbuď súdnym konaním alebo rozhodcovským konaním. V danom prípade veriteľ mohol na základe\npredmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu,\nresp. rozhodcovi, ktorého si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto\nrozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči\ntakýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.\nrozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej\ndoložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných podmienkach poskytnutia\núveru. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má\npodľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa\ntakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je\npotom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v\nnáväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ/ES (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,   C-473/00, C-243/08,\nC-168/05).\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu\na rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.\nAk by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ\nju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nOdvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany\npráva na súdnu i inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie práva na\nspravodlivý súdny proces a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinnej.\n\nOdvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský\nrozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na\nzáklade neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2\npísm. d/ Exekučného poriadku a správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/296/2010", "guid": "143644b7-6d9a-40f6-b1b9-dc4ca4ebcc27:817c1df0-cd08-4784-b167-591034d9966f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ed070cf1-05df-4bbf-a121-378144bd3bbd:1d24df3a-9574-4e34-92cb-d5c664a917c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/296/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/296/2010 z 16. 9. 2013", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2013-09-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed070cf1-05df-4bbf-a121-378144bd3bbd:1d24df3a-9574-4e34-92cb-d5c664a917c4"}], "citovane_v": [{"guid": "ebde0636-64d5-4669-a62f-710044fa2e39:5cf52ada-7c30-492e-95eb-ccfc701b233a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2", "spisova_znacka": "6CoE/162/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/162/2012 z 2. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-08-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202215.2"}]}