{"guid": "7ab15ff7-826e-41ca-b765-8447463db247:8f29dedd-d8bc-47b9-824b-1d148b6a3b0f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1", "spisova_znacka": "6CoP/69/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/69/2012 z 23. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. septembra 2012, sp. zn. 6CoP/69/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1", "identifikacne_cislo": "3211203447", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2012-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f29dedd-d8bc-47b9-824b-1d148b6a3b0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203447
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203447.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou,
dieťa rodičov, matky I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V., V. O. XXX, štátna občianka SR,
právne zastúpenej JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou,
Radlinského č.678/1 a otca F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. nad B., J. č. XXXX/X,
štátny občan SR, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom
957 01 Bánovce nad Bebravou, Jesenského č. 69, IČO: 36 789 925, za účasti Okresnej prokuratúry
Bánovce nad Bebravou, v konaní o návrhu otca mal. dieťaťa na zverenie mal. do striedavej starostlivosti,
na odvolanie otca a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 18. júna 2012, č. k. 1P/97/2011-211, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      z r u š u j e    a vec     v r a c i a      okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. júna 2012, č. k. 1P/97/2011-211, bolo
rozhodnuté tak, že súd návrh otca mal. dieťaťa zo dňa 09.08.2011 zamieta a žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 09.08.2011, sa otec
mal. dieťaťa domáhal zverenia mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX,  do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
z dôvodu, že obaja rodičia sú spôsobilí mal. dieťa vychovávať, striedavá osobná starostlivosť je v záujme
mal. dieťaťa a budú lepšie zaistené potreby mal. F.. Matka s návrhom na nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti o mal. F. nesúhlasila.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej podrobne uviedol obsah jednotlivých vykonaných dôkazov,
vrátane prednesov právnych zástupcov rodičov maloletého (podrobnejšie viď odôvodnenie rozsudku
okresného súdu) a poukázal na znenie ustanovení    § 26, § 36 ods. 1 a § 24 ods.1 až 5 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletý sa narodil mimo manželstva
rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2P 149/2009-56 zo dňa 26.11.2009,
právoplatným dňa 29.12.2009, bola schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej bol mal. F. F. zverený
do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. F. výživným vo
výške 120 eur mesačne s účinnosťou od 07.10.2009. Následne, rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou č. k. 4P 13/2011-106 zo dňa 06.05.2011, právoplatným dňa 17.05.2011, bola schválená
dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. F. v znení: \"Otec je oprávnený stretávať sa s mal. F. nar.
1.8.2007 každý párny víkend od soboty od 9:00 hod do nedele do 18:00 hod., každý prvý nepárny týždeň
v mesiaci v piatok v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v mesiaci vo štvrtok
v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod.\"



Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z vykonaného dokazovania, najmä
s poukazom na závery znaleckého posudku, mal okresný súd preukázané, že striedavá starostlivosť
sa v danom prípade nejaví ako optimálne riešenie ani z pohľadu mal. dieťaťa, ktorému by nariadením
striedavej osobnej starostlivosti chýbalo stabilné rodinné prostredie a ani z pohľadu jej realizácie rodičmi
mal. dieťaťa, medzi ktorými zlyháva základná komunikácia. Komunikácia rodičov je problematická a
nepostačujúca, naviac rodičia mal. dieťaťa nemajú zjednotené výchovné postupy a pevné pravidlá
(požiadavky) na výchovu mal. dieťaťa. Matka podľa vyjadrenia znalkyne poskytuje maloletému istotu,
vnáša do jeho života poriadok a pevne stanovené pravidlá, na strane druhej otec mal. dieťaťa je vo
výchove benevolentnejší, skôr zdrojom zábavy.  Táto nejednotnosť názorov rodičov vo výchovnom
postupe pritom môže narušiť maloleté dieťa v oblasti jeho fyzického, psychického a sociálneho
vývinu. Ako ďalej vyplynulo z výsluchu znalkyne, v súčasnej dobe neodporúča striedavú starostlivosť,
pričom hoci rodičia komunikujú ohľadom maloletého, ich komunikácia je konfrontačná, takmer na
ničom sa nedohodnú. Otec mal. dieťaťa navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok. Okresný súd
vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru závery znaleckého posudku boli jasné, zrozumiteľné
a jednoznačné, na pojednávaní konanom dňa 18.06.2012 znalkyňa na svojich záveroch zotrvala a
podrobne objasnila svoje závery uvedené v znaleckom posudku, sa s týmito závermi stotožnil. Preto
návrh na vykonanie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Zároveň okresný súd zamietol i návrh
na doplnenie dokazovania navrhnutý kolíznym opatrovníkom a to zaviazanie rodičov k pravidelným
konzultáciám a odročenie pojednávania o tri mesiace, a to najmä z dôvodu rýchlosti konania. Poukázal
na to, že konzultácii sa rodičia v predmetnom konaní zúčastnili u psychologičky Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Partizánske, ako i u klinických psychológov X.. P. X. a X.. L. I.. Na základe vyššie uvedených
skutočností, najmä s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, výsluchu znalkyne v konaní,
okresný súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností, teda v danom prípade nenastala podstatná zmena pomerov v
zmysle § 26 Zákona o rodine, odôvodňujúca zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov z doterajšej výlučnej starostlivosti matky o mal. F..

Rozsah úpravy styku otca s mal. F. okresný súd nemenil, pretože otec na pojednávaní dňa 18.06.2011
výslovne uviedol, že v prípade, ak súd zamietne jeho návrh, nechce, aby súd rozšíril stretávanie s mal.
F.. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že otec mal. dieťaťa sa s mal. F. stretáva i nad rámec
súdom upraveného stretávania.

O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods.1 písm. a.) O.s.p., nakoľko ide
o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu a kolízny
opatrovník.

Otec v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že nevzal do úvahy odporúčania kolízneho opatrovníka
a napriek spochybneniu záverov znaleckého dokazovania zo strany otca a kolízneho opatrovníka
nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. V súvislosti so závermi znaleckého posudku otec uviedol,
že tieto sú rozporuplné, znalkyňa použila nedostatočné metodické postupy pri vypracovaní znaleckého
posudku nedôsledne zodpovedala všetky položené otázky. Podľa názoru otca sú neodôvodnené závery
znalkyne o rozdielnej výchove maloletého zo strany rodičov, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že
si osvojila len tvrdenie matky. Za rozporné považuje otec aj tvrdenie znalkyne o tom, že maloletý nie
je schopný pochopiť pojem striedavá starostlivosť, keď podľa správy psychologičky X.. I. maloletý si
uvedomuje, že rodičia nežijú spolu a maloletý nemá problém tráviť čas aj u otca. Preto podľa názoru
otca sa nemal okresný súd stotožniť so závermi znalkyne a vychádzať z nich pri svojom rozhodnutí.
Otec ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky, podľa ktorej nesúhlas jedného z
rodičov so striedavou starostlivosťou nemôže byť sám osebe prekážkou pre jej nariadenie a poukázal na
právne úvahy, súvisiace so striedavou starostlivosťou, ako inštitútom realizácie základných práv dieťaťa
a jeho rodičov. Navrhol alternatívne zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že bude nariadená striedavá
starostlivosť alebo zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník v odvolaní navrhol alternatívne zmeniť rozsudok tak, že bude nariadená striedavá
starostlivosť rodičov o maloletého alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Kolízny opatrovník sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku. V posudku absentujú použité



metódy pri znaleckom skúmaní, pričom na pojednávaní znalkyňou označenú použitú Rorschachovu
metódu, Hand test a Luscherov test považuje vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu za minimálne
neštandardné a nevhodne zvolené. Podľa názoru kolízneho opatrovníka znalkyňa nevedela vysvetliť,
prečo je proti zvereniu maloletého do striedavej starostlivosti, hoci konštatovala, že obaja rodičia sú
vyrovnané osobnosti bez patologických prejavov a obaja dokážu zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Vytýkal
tiež okresnému súdu, že nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania.

K podaným odvolaniam sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podľa
názoru matky tvrdenie znalkyne o potrebe oboch rodičov pre vývoj dieťaťa si neodporuje s jej ďalším
tvrdením, podľa ktorého v súčasnosti pre maloletého nie je vhodná striedavá starostlivosť hlavne z
dôvodu, že rodičia nedokážu riadne kooperovať. Pokiaľ ide o ostatné výhrady otca voči záverom
znaleckého dokazovania v odvolaní, matka ich považuje za nedôvodné a otcom tvrdené skutočnosti
sa nezakladajú na pravde. Poukázala na to, že otec sa o maloletého stará len dva víkendy v
mesiaci a ostatný čas zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka. Matka nesúhlasí so striedavou
starostlivosťou a poukázala na názor niektorých odborníkov, podľa ktorých pri rozhodovaní o striedavej
starostlivosti je potrebné prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom, na vzdialenosť bydlísk rodičov a vek dieťaťa. Matka poukázal na to, že otec
podal predmetný návrh z dôvodu, že mu matka mala brániť v styku s maloletým, pričom v konaní bolo
preukázané, že styk otca s maloletým sa realizuje nad rámec, určený súdnym rozhodnutím a javí známky
striedavej starostlivosti. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca  a kolízneho opatrovníka ako
nedôvodné zamietol.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril prokurátor. Vo vyjadrení poukázal na to, že otec v odvolaní uviedol
tie isté okolnosti, ktoré prezentoval už na pojednávaní a okresný súd sa s nimi vyporiadal. Podľa jeho
názoru nie je dôvod na pribratie ďalšieho znalca, nakoľko znalkyňa neodporúča striedavú starostlivosť,
ktorý záver znalkyňa podrobne vysvetlila. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného
súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny.

Krajský  súd, ako  súd odvolací,  vec preskúmal podľa  § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že  rozsudok okresného je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaných odvolaní, otec a kolízny opatrovník odôvodnili jeho podanie tým, že okresný
súd pri úprave práv a povinností k maloletým deťom neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle  § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p.

V súvislosti s prejednávanou vecou považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom uvedeného
konania je posúdenie možnosti aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa podľa
§ 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý inštitút bol nedávno zavedený do platného právneho poriadku
Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným inštitútom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že jeho zavedenie do platného právneho poriadku je nepochybne nevyhnutným dôsledkom povinnosti
štátu zabezpečiť realizáciu základných práv ako dieťaťa, vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa,
tak aj rodičov podľa čl. 5 Protokolu č. 7  Dohovoru  o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“).

Podľa  § 24 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak musí súd skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa

Z doslovného znenia citovaného ustanovenia sa na prvý pohľad javí, že by malo ísť o fakultatívnu
možnosť súdu rozhodnúť o striedavej starostlivosti a aj to len v prípade, že budú lepšie zaistené potreby
dieťaťa. S poukazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (prednosť medzinárodných zmlúv
o ľudských právach a základných slobodách pred zákonom),  s poukazom na čl. 5 Protokolu č. 7
Dohovoru a s poukazom na Dohovor o pávach dieťaťa je podľa názoru odvolacieho súdu právo dieťaťa



na rovnocennú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov v hierarchii potrieb dieťaťa na poprednom
mieste. Z tohto pohľadu prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v prípade záujmu
oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa môžu byť len okolnosti, ohrozujúce zabezpečenie potrieb
dieťaťa, ktoré sú v hierarchii potrieb dieťaťa vyššie (najmä ochrana zdravia, života a riadneho vývinu
dieťaťa), ako je právo dieťaťa na rovnocennú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné inštitút striedavej osobnej starostlivosti podľa  § 24 ods.
2 Zákona o rodine aplikovať vždy,  ak je to v záujme dieťaťa, pričom v zmysle čl. 9 ods. ods. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa sa prezumuje, že v zásade je vždy v prospech dieťaťa udržiavať rovnocenné osobné
kontakty so svojimi rodičmi, ak sa nepreukáže opak.  Z tohto pohľadu je potrebné posudzovať aj splnenie
podmienky lepšieho zabezpečenia potrieb dieťaťa, zakotvenej v ustanovení § 24 ods. 2 prvá veta Zákona
o rodine.

V súvislosti s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o
výkone rodičovských práv a povinností má okrem iného prihliadať aj na stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, odvolací súd vo
svetle ustálenej súdnej praxe a v zmysle vyššie uvedených právnych úvah považuje za potrebné uviesť,
že uvedené ustanovenie je nevyhnutné aplikovať ústavne konformným spôsobom.

Pokiaľ ide o stabilitu budúceho výchovného prostredia už zavedenie samotného inštitútu osobnej
striedavej starostlivosti do platného právneho poriadku znamená, že za stabilné výchovné prostredie
nie je bez ďalšieho možné považovať len bývanie dieťaťa u jedného z rodičov, nežijúcich spolu. Zákon
zavedením uvedeného inštitútu do platného právneho poriadku priamo predpokladá, že striedanie
bydliska dieťaťa v rámci striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť bez ďalšieho považované za nie
stabilné výchovné prostredie pre dieťa.

K posudzovaniu schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom v
zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine odvolací súd poukazuje najmä na ustálenú súdnu prax Európskeho
sudu pre ľudské práva, podľa ktorého nedostatok spolupráce medzi rodičmi nezbavuje príslušné
orgány štátu uplatniť všetky prostriedky k zachovaniu rodinnej väzby medzi rodičom, u ktorého nie sú
spochybnené výchovné schopnosti, s dieťaťom (viď aj rozsudok zo dňa 27.10.2011 vo veci Bergmyn proti
Českej republike). Keďže aj inštitút striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine je
právnym prostriedkom k zachovaniu rodinnej väzby rodičov a dieťaťa, samotná nezhoda rodičov ohľadne
výchovných postupov a pevných pravidiel vo výchovnom postupe k dieťaťu, nemôže by sama osebe
okolnosťou v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, vylučujúcou aplikáciu inštitútu striedavej osobnej
starostlivosti podľa § 24 ods. Zákona o rodine. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že platná právna
úprava v ustanovení § 35 Zákona o rodine nepochybne počíta s existenciou nezhôd rodičov vo veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a takúto situáciu aj priamo upravuje.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah na základe preskúmania rozsudku okresného súdu odvolací súd
dospel k záveru, že odvolania otca a kolízneho opatrovníka sú dôvodné.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd oprel svoje rozhodnutie o závery znaleckého posudku,
podľa ktorých striedavá osobná starostlivosť sa v danom prípade nejaví ako optimálna z dôvodu
chýbania stabilného rodinného prostredia, z dôvodu zlyhávania komunikácie medzi rodičmi a z dôvodu
nezjednotených výchovných postupov a pravidiel medzi matkou, ktorá poskytuje maloletému istotu a
vnáša do jeho života poriadok a pevne stanovené pravidlá a otcom, ktorý je vo výchove benevolentnejší
a je skôr zdrojom zábavy.

Podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku
absentujú konkrétne skutkové zistenia okresného súdu, z ktorých by vyplývalo, že rozličné bydliská
rodičov a pomery v nich by pre maloletého vytvárali výchovné prostredie, nezlučiteľné so záujmami
maloletého, keď ako bolo už vyššie uvedené rozdielne bydlisko rodičov je vždy imanentnou zložkou
inštitútu striedavej osobnej starostlivosti.

Pokiaľ okresný súd poukazoval na nejednotné výchovné postupy rodičov, v odôvodnení rozsudku
absentujú konkrétne skutkové zistenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť správnosť záveru
okresného súdu, že tieto rozdielne názory rodičov by v danom prípade boli v takom antagonistickom
rozpore, ktorý by bol na ujmu maloletého. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že aj v riadne



fungujúcich rodinách sa vyskytujú rozdielne názory rodičov na výchovu dieťaťa, ktoré rozdiely nemusia
byť na umu detí. Odvolací súd pripomína, že inakosť je v demokratickej spoločnosti všeobecne
uznávanou vlastnosťou každej ľudskej bytosti a teda ani rozdielne názory rodičov na výchovu detí
bez pristúpenia ďalších konkrétnych skutočností nemôžu byť posúdené, ako rozporné so záujmami
maloletého dieťaťa.

Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania sa rodičia maloletého
boli schopní dohodnúť na styku otca aj nad rámec určený súdom, na zabezpečení ošetrenia maloletého
u lekára prostredníctvom otca, čo spochybňuje správnosť záveru znalkyne, na ktorý poukazoval okresný
súd, o tom, že by u rodičov zlyhávala základná komunikácia ohľadne maloletého.

S poukazom na to, že podľa odôvodnenia rozsudku okresný súd oprel svoje rozhodnutie najmä o
závery znaleckého posudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že znalecký posudok je dôkaz
ktorý je súd povinný v zmysle § 132 O.s.p. hodnotiť ako každý iný dôkaz. Znalecké dokazovanie má
svoje špecifikum len v tom, že súd nie je oprávnený sám posudzovať správnosť odborných záverov
znalca, avšak je povinný skúmať, či tieto závery vychádzajú zo správnych skutkových zistení a či v nich
majú oporu. Súd je pritom povinný dbať na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky. Keďže
posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky pre určenie striedavej osobnej starostlivosti, je právnou
otázkou, ktorú je oprávnený posudzovať výlučne súd, v danom prípade preto nemohlo byť úlohou znalca
vyslovovať záver o tom, či je striedavá osobná starostlivosť optimálnym riešením, alebo nie. Odvolací súd
sa  musel stotožniť aj s názorom odvolateľov, podľa ktorých znalkyňa náležite neodôvodnila svoj záver o
nedoporučení striedavej osobnej starostlivosti, keď zistenia znalkyne o schopnosti rodičov vychovávať
maloletého, o vzťahu maloletého k obom rodičom a psychologických predpokladoch rodičov vychovávať
maloletého (odpovede na otázky 1 až 3) neobsahujú také konkrétne skutočnosti a o ne opreté odborné
závery, ktoré by mohli byť na ujmu dieťaťa.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa
zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací  súd poukazuje aj na ustálenú
súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom
ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie
svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil
a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a
zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne za účelom
doplnenia, aké skutkové zistenia ju viedli k záverom o absencii stabilného rodinného prostredia
(konkrétne rozdiely v rodinnom prostredí rodičov), na základe akých konkrétnych situácií dospela k
záveru o zlyhávaní základnej komunikácie medzi rodičmi a o aké konkrétne názory rodičov na výchovu
dieťaťa oprela svoj záver o nejednotnosti výchovných postupov a pravidiel na výchovu maloletého.
Okresný súd bude pritom povinný dbať na to, aby sa znalkyňa riešila výlučne odborné otázky. Až na
základe objasnenia podkladov k uvedeným záverom s poukazom na vyššie vyslovené právne názory
odvolacieho súdu bude môcť okresný súd posúdiť otázku, či znalkyňou zistené odborné závery v spojení
s ďalšími výsledkami vykonaného dokazovania predstavujú zákonnú prekážku pre nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1P/97/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "9c66dda8-1a1e-4b5e-a228-e69a6343bb5e:ac9bf1dd-5257-4afc-961c-7b0b9ae3d388", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210203205.2", "spisova_znacka": "6CoP/92/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/92/2012 z 19. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210203205.2"}]}