Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/534/2011 z 24. 5. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 24. mája 2012, sp. zn. 4CoE/534/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3511207207.1
Krajský súd Trenčín | 4CoE/534/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3511207207.1 | 2012-05-24 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7ace76b-b86e-4b38-a4e6-98bc30dd2bf9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3511207207.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/534/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207207
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511207207.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej E. N., bytom J. XXX, o vymoženie 805,81 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 19. septembra 2011, č. k. 2Er/707/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa
19.08.2011 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
oprávneného proti povinnej, pre vymoženie 805,81 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: RK-175/09-MK vydaného dňa 08.10.2009 v Žiline rozhodcom
JUDr. Michalom Krnáčom. Spolu so žiadosťou bola súdu doručená fotokópia zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8400006554, uzavretej dňa 15.02.2008 medzi oprávneným a povinným, spolu so zmluvnými
dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha
plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400006554 uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka dňa 15.02.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur) a dlžník
sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o zmluvnú odmenu, t. j. vo výške 10.500,- Sk (348,54 eur) v 30-tich
mesačných splátkach po 550,- Sk (18,26 eur) ku 19. dňu v mesiaci. Charakter úveru ako absolútneho
obchodu nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedená
zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež
všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
a pre veľký počet spotrebiteľov. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným
súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj
to či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by
bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj
bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu
k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku



za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo
k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)
alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd ja tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu je, že
vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti
exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a) v spojení s ods. 2  zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný súd je povinný dbať o to, aby trovy
exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie. Výklad, podľa
ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, keď je zjavné, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom
rozpore. Súd zistil, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného, ktoré
tvoria súčasť zmluvy, v článku 18.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v
zmysle zhora citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedenej doložky čl. 18.2,
akékoľvek spory mali byť riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom
konaní pred jedným z  uvedených rozhodcov. Súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.
Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú
za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie
z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z.z., § 44 Exekučného poriadku). Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami
je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o
právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov
súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom
konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde (čl. 18.2 zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere). Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa



tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie vnúti (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa
o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako
inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007 Z. z. účinný
od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský
právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného
plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne
právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson,
Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho
dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero
(C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom
rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného
práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je
to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci treba mať na
zreteli predovšetkým čl. 6 ods. 1 vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
a bod 1 písm. q) prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, nevhodne obmedzovať
prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Súd považuje za potrebné poukázať na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08  - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez
Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú
doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť  všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Z uvedených dôvodov súd



podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil tým, že rozsah
preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu /rozhodcovskému rozsudku/
je vymedzený predovšetkým na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia
právom dovolaného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie vo veci C -
40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktoré ako jediné sa týka
otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Popieranie platnosti v rozhodcovskej doložke je jedným
z dôvodov pre podanie žaloby  o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1
písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť
niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že
opomenutie alebo zmeškanie lehoty nahradil na základe svojej úvahy a svojvôle svojím postupom ex
offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia  Exekučného poriadku ho
neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch, uvedených v citovanom ustanovení zákona
o rozhodcovskom konaní. Pre konanie o výkon rozhodnutia ustanovenie právneho poriadku nemá žiadne
ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené  v predchádzajúcich štádiách
konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ.
Základnou otázkou, ktorú si mal exekučný súd vyriešiť je rozsah jeho právomoci v exekučnom konaní,
nakoľko v konaní nevystupuje v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o platnosti zmluvy, alebo
o priznaní plnenia a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd
Nové Mesto nad Váhom mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda mal vychádzať z povahy
konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku). Ďalej uviedol,
že z formulácie možnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, ktorá bola dohodnutá  v čl. 18 ods.
18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže
rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom Zmluva pritom
neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania.
Z jej obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne,
a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Osobitne poukázal aj na
dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka, podľa ktorej cieľom takejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, čo čl. 18 ods. 18.1 zmluvy plne rešpektuje a
nebráni spotrebiteľovi využiť občianske súdne konanie. Súčasne aj dôvodová správa k zák. č. 568/2007
Z.z., ktorým bolo doplnené ustanovenie § 53 ods. 1 O.s.p. o písmeno r/ k nemu uvádza, že toto
ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zastával názor,
že vychádzajúc zo zákonného ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka a jeho logického a gramatického
výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, predmetná rozhodcovská doložka
nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,54 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..
Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam oprávneného len dodáva:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných
predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť  buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka



konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že  rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide
protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu. Skutočnosť, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ďalej na námietky
povinného proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku a tiež na prípadný návrh povinného na
odklad alebo zastavenia exekúcie v zmysle § 56 a § 58 Exekučného poriadku. Exekučný súd je však
tiež oprávnený ex offo skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že
nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu
zastaviť.

Preto správne súd prvého stupňa skúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul,
ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany, zavedený spomínanou smernicou, vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni  prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,
ktorý vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie
zákona § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a napokon aj  Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 uvádza, že za neprijateľné zmluvné  podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia vymenované pod písm. a/ až r/. Súd prvého
stupňa preto v zmysle uvedeného správne skúmal Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola
dojednaná medzi účastníkmi ako formulárová zmluva, súčasťou ktorej boli zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere napísané drobným písmom, ťažko čitateľným.  V týchto zmluvných dojednaniach
v článku 18 je zakotvené riešenie sporov - rozhodcovská doložka. Podľa čl. 18.1 sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením, ukončením či neplatnosťou  zmluvy, budú
riešené  cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky v článku 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov
podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 18.2 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením,
ukončením či neplatnosťou  zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom



rozhodcovskom konaní pred jedným  z nasledujúcich /tam určených rozhodcov/. Odvolací súd k
tomuto dodáva, že je však všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch
spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ zmluvy aj so všetkými zmluvným dojednaniami
prijme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto zmluvy. Podľa rozhodcovskej
doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ v prípade sporov začatých na návrh oprávneného a
vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu, keď je zrejmé, že oprávnený si spravidla
vyberie práve rozhodcovské konanie.  Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná v celom rozsahu.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa  § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.