{"guid": "92d01771-c433-4057-af6c-ba6057528293:1229101a-21c1-4802-b1e3-55c4527f3f61", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1", "spisova_znacka": "19CoP/41/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/41/2012 z 6. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. júna 2012, sp. zn. 19CoP/41/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1", "identifikacne_cislo": "3511209268", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1229101a-21c1-4802-b1e3-55c4527f3f61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/41/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209268
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511209268.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky Z. R., bytom A. E., I. XXX/
XX, zastúpenej B.. T. J., advokátkou, so sídlom v K., J. XX, IČO: XX XXX XXX proti odporcovi T.. P.
R., bytom A. E., I. XXX/XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. februára 2012, č.k. 4P/47/2011-55, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti        p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania      n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 170 Eur mesačne s účinnosťou od 19.10.2011 s tým, že výživné je povinný zasielať na účet
navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2011 do 29.02.2012 odporcovi neurčil.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil                   ust. § 62 Zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že navrhovateľka je stále odkázaná výživou na svojich rodičov. Navrhovanú výšku
výživného 300 Eur však vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby navrhovateľky, študentky vysokej
školy, považoval za neprimerane vysokú. Za primerané považoval výživné vo výške 170 Eur mesačne, a
to vzhľadom nielen na výdavky navrhovateľky, ale aj vzhľadom na príjmové možnosti a schopnosti oboch
jej rodičov. Vzhľadom na príjem odporcu zastával okresný súd názor, že určenie vyživovacej povinnosti
vo výške 170 Eur mesačne odporcu žiadnym spôsobom neohrozí pri uspokojovaní bežných životných
potrieb. I keď považoval výdavky odporcu za preukázané (napríklad splátka leasingu), mal za to, že ich
výška nemôže ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že priemerný
mesačný príjem odporcu minimálne vo výške 1/12-ina sumy vyplatenej na osobnú spotrebu - 745,30 Eur,
ako aj príjem zo zisku z podnikateľskej činnosti za rok 2011 (268 Eur) je dostatočným príjmom na úhradu
výživného v stanovenej výške. Dôvodil, že pokiaľ na výživu navrhovateľky prispeje aj matka sumou
zodpovedajúcou jej príjmu, napríklad 100 Eur spolu s prídavkami na dieťa, bude mať navrhovateľka na
pokrytie vlastných potrieb sumu 292 Eur, čo je suma postačujúca. Zároveň zohľadnil pri určení výšky
výživného skutočnosť, že rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére G., ku ktorej o určení a výške
výživného nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Nárok na výživné od odporcu priznal navrhovateľke
s účinnosťou od podania návrhu, nedoplatok na zročnom výživnom však odporcovi neurčil, nakoľko
mal zo zhodného tvrdenia účastníkov i matky navrhovateľky za jednoznačne preukázané, že výdavky
navrhovateľky boli uhrádzané zo spoločných finančných prostriedkov oboch rodičov. Poukázal na tú
skutočnosť, že nárok na výživné na plnoleté dieťa môže priznať len odo dňa podania návrhu a na
spoločnom účte boli v tomto období ešte stále finančné prostriedky vo výške 4.238 Eur. Naviac, odporca



začal v novembri 2011 pravidelne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne. Mal za
preukázané, že odporca z prostriedkov na spoločnom účte na výžive navrhovateľky sa od októbra 2011
podieľal, a to minimálne sumou 70 Eur, takže mu žiadny nedoplatok pri určení mesačného výživného
nevznikol.

Proti rozsudku okrem výroku, v ktorom bolo návrhu vyhovené, podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľka. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odporcovi bude uložená
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 300 Eur s účinnosťou od 19.10.2011
a zároveň mu bude uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
19.10.2011 do právoplatnosti rozsudku a priznaná bude navrhovateľke náhrada trov prvostupňového a
odvolacieho konania. Dôvodila, že výška výživného, určená okresným súdom, nezodpovedá súčasnému
veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako ani osobným a majetkovým pomerom otca. I napriek
tomu, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy, a preto medzi jej odôvodnené potreby patrí úhrada
školného a výdavky na mobilný telefón a internet, na tieto výdavky okresný súd neprihliadal. Zároveň
mu vytýkala, že nezohľadnil tú skutočnosť, že príjem, ktorý odporca zdokladoval, nie je vzhľadom na
jeho pracovné zameranie a podnikateľské aktivity adekvátny. Poukazovala na to, že odporca je stavebný
inžinier, podniká ako živnostník v oblasti stavebnej činnosti a stavebného dozoru a vykonáva aj činnosť
súdneho znalca. Zastávala názor, že vzhľadom na tieto skutočnosti je odporcom vydokladovaný príjem
neprimerane nízky, z čoho vyplýva, že odporca buď nedostatočne využíva svoje schopnosti a možnosti,
alebo je zdokladovanie takéhoto nízkeho príjmu účelové. Poukazovala na to, že všetky náklady súvisiace
s bývaním a udržiavaním domácnosti hradí len matka navrhovateľky a s prihliadnutím na jej príjem nie
je možné od nej spravodlivo požadovať, aby platila aj finančnú hotovosť navrhovateľke, keďže výživné
matky na navrhovateľku je vo forme platenia nákladov na bývanie a chod spoločnej domácnosti. Zároveň
požadovala, aby odvolací súd zaviazal odporcu na zaplatenie nedoplatku na zročnom výživnom od
podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia. Mala za to, že vzhľadom na skutočnosť, že počas tohto
obdobia odporca neprispieval na chod spoločnej domácnosti, teda ani na vlastné výdavky spojené s
bývaním, nemožno požadovať, aby bolo aj výživné na navrhovateľku uhrádzané zo spoločného účtu
odporcu a matky navrhovateľky, ktorý bol na základe dohody odporcu a matky navrhovateľky určený len
na mimoriadne výdavky na deti a investičné stavebné zámery rodičov. To, že matka navrhovateľky bola
nútená prostriedky z tohto účtu použiť aj na bežné potreby, vyplynulo z odmietavého postoja odporcu k
uhrádzaniu nákladov na bývanie v spoločnom byte a uhrádzanie bežného výživného na navrhovateľku
a jej sestru.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia rozsudku v napadnutej
časti. Tvrdenia navrhovateľky v podanom odvolaní považuje za účelové a zavádzajúce. Mal za to, že
určené výživné a financie zo spoločného účtu v dostatočnej miere pokryjú náklady so štúdiom a naviac
poukázal na to, že navrhovateľka od januára 2012 trvale býva v spoločnej domácnosti s matkou, a tak
výdavky na privát vo výške 80 Eur neuhrádza. Uviedol, že matka navrhovateľky je zamestnaná v R., A.,
A. E. a okrem toho je údajne ešte u tohto zamestnávateľa zamestnaná na základe dohody o vykonaní
práce, kde pracuje ako upratovačka. Navrhol, aby odvolací súd pri posudzovaní rozsudku prihliadol i
na tú skutočnosť, že mu bolo určené výživné aj na plnoletú dcéru G. rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 23.03.2012,                                    sp. zn. 5P/298/2011, ktorým mu bola
určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 Eur mesačne. Proti rozsudku z dôvodu, že okresný súd určil
nedoplatok na zročnom výživnom, ale nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka, i matka navrhovateľky
si zo spoločného účtu určeného na financovanie štúdia vybrali za tri mesiace celkovú sumu 3.390 Eur,
podá v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Námietky navrhovateľky, že výživné zo strany matky je vo
forme platenia nákladov na bývanie a chod spoločnej domácnosti, považuje za nedôvodné. Opätovne
poukázal na spoločný účet, z ktorého sa uhrádzali i potreby na domácnosť, a ku ktorému nemá prístup,
nakoľko matka navrhovateľky mu zrušila prístup k účtu a odmietla mu predložiť výpisy, tak nebol
informovaný, koľko a na aký účel sa spoločné peniaze používajú. Dôvodil, že riadne zdokladoval svoje
príjmy predložením daňového priznania, a preto aj v tejto časti považuje námietku navrhovateľky za
nedôvodnú a účelovú. Poukazoval na to, že matka neuvádza, z akého dôvodu jeho príjem považuje
za neobjektívny. Vyjadrenie navrhovateľky, že nedostatočne využíva svoje schopnosti, možnosti, sú
zavádzajúce. Dôvodil, že pracuje niekedy aj 10 až 12 hodín denne, ktorá skutočnosť je navrhovateľke
veľmi dobre známa, a teda nevie, v akom rozsahu by mal ešte pracovať a vyvíjať svoje pracovné aktivity.
Vždy sa snažil zabezpečiť rodinu po finančnej stránke, o čom svedčia každoročné dovolenky i spoločný
účet a dcéry majú zabezpečenú vysokú životnú úroveň. Ako živnostník si riadne vedie účtovníctvo a



podáva daňové priznanie. Navrhovateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala, len konštatuje, že príjmy
sú účelovo nízke. Tvrdenia navrhovateľky, že matka zabezpečuje chod domácnosti i napriek tomu, že
odporca stále žije s navrhovateľkou a jej sestrou v spoločnej domácnosti a nijakým spôsobom finančne
neprispieva, nie sú pravdivé. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že celé dva týždne cez Vianoce
a Silvester mu nebolo umožnené tráviť doma a dňom 20.01.2012 bol nútený odísť zo spoločného
bytu, nakoľko mu neboli vytvorené podmienky pre samostatné bývanie. Do vyriešenia bývania býva
prechodne u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 100 Eur mesačne. Zdôraznil, že
navrhovateľka, plnoletá dcéra G. i matka navrhovateľky za tri mesiace vybrali zo spoločného účtu celkovú
sumu 3.390 Eur, čo v prepočte na jeden mesiac je suma vo výške 1.130 Eur. V tejto súvislosti poukázal
na to, že po odpočítaní výdavkov na bývanie, poistky, telefóny, internet vo výške 350 Eur zostane im
suma vo výške 780 Eur na mesiac a tiež po rozvode od novembra 2011 posielal obidvom dcéram výživné
po 100 Eur mesačne. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci použitie týchto finančných
prostriedkov na mimoriadne výdavky na štúdium, či investičné stavebné zámery rodičov.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k
záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa               § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a plnenie tejto
vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, bez ohľadu na dosiahnutie
ich plnoletosti.

Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zakotvuje povinnosť rodičov
prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd
prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia ich pomery.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú teda
predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu, závislé sú
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu
trávenia voľného času a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované
reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska
ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a iných, pričom vychádza
zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu.

Pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje
v čase vydania rozhodnutia. Potrebné je prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa - navrhovateľky, ale
je zároveň potrebné prihliadnuť aj na možnosti osoby povinnej, t. j. otca - odporcu z toho aspektu, či
jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné v takej výške, ktorá by bola úmerná
potrebám dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka pochádza z rozvedeného manželstva
odporcu a matky navrhovateľky. V školskom roku 2011/2012 je študentkou X. ročníka Z.. Okresný súd
mal za preukázané oprávnené výdavky navrhovateľky spojené s ubytovaním na priváte vo výške 80 Eur,
s dopravou do školy 17 Eur mesačne,                                MHD 24 Eur mesačne, rovnako aj výdavky
spojené so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, ako aj školskou literatúrou. Medzi preukázané
oprávnené výdavky je potrebné zahrnúť aj úhradu školného vo výške 1.840 Eur, ktoré bolo uhradené



12.07.2011. Odporca podľa výpisu zo živnostenského registra podniká s predmetom podnikania v oblasti
stavebnej činnosti a činnosti stavebného dozoru. Za rok 2010 mal podľa daňového priznania základ
dane vykázaný vo výške 4.597 Eur. Z peňažného denníka odporcu, ktorý bol predložený odporcom na
pojednávaní okresného súdu, okresný súd zistil, že odporca v priebehu                     roku 2011 vykázal
príjmy neovplyvňujúce základ dane ako vklad podnikateľa v celkovej výške 7.677 Eur a do výdavkov
neovplyvňujúcich základ dane zahrnul v peňažnom denníku výdavky na osobnú spotrebu, titulom ktorej
si vyplatil v uvedenom roku sumu 8.943 Eur, ako aj pravidelný mesačný výdavok na leasing motorového
vozidla vo výške 427,72 Eur. Okresný súd mal za preukázaný aj príjem matky navrhovateľky, a to vo
výške 593 Eur netto mesačne.

Krajský súd preskúmaním veci, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, napadnutého rozhodnutia a
odvolania navrhovateľky dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď výživné zo strany
odporcu určil vo výške 170 Eur. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa
na budúce povolanie, trvá do toho času, kým dieťa neukončí štúdium a nie je schopné samé sa
živiť. V danom prípade navrhovateľka študuje v X. ročníku vysokej školy.  Je nepochybné, že v
súvislosti so štúdiom má nesporne nemalé výdavky. Keďže štúdiom sa pripravuje na svoje budúce
povolanie, je výživou odkázaná na svojich rodičov. Na výžive navrhovateľky sú povinní podieľať sa
obidvaja rodičia. V danom prípade majú rodičia aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. Po
zhodnotení majetkových pomerov, zárobkových schopností a možností odporcu, ktoré sú pre stanovenie
vyživovacej povinnosti rovnako významné ako potreby navrhovateľky, možno usúdiť, že odporca je
schopný prispievať na výživu navrhovateľky v dôsledku jej odôvodnených potrieb sumou 170 Eur
mesačne tak, ako bolo určené rozsudkom okresného súdu, ktoré je aj podľa názoru krajského súdu
primerané zisteným pomerom. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd
nezohľadnil vo svojom rozhodnutí skutočnosť, že príjem, ktorý odporca zdokladoval, nie je vzhľadom
na jeho pracovné zameranie a podnikateľské aktivity objektívny, krajský súd túto námietku považuje za
nedôvodnú, nakoľko svoje tvrdenia navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala a krajský súd nemá
možnosť preveriť správnosť vydokladovaného príjmu odporcom v rámci daňového priznania. Pokiaľ
v podanom odvolaní navrhovateľka ďalej dôvodila, že nemožno od matky navrhovateľky spravodlivo
požadovať, aby platila aj finančnú hotovosť navrhovateľke, keďže výživné matky na navrhovateľku je
v tomto prípade uhrádzané vo forme platenia nákladov na bývanie a chod spoločnej domácnosti s
poukazom na tú skutočnosť, že všetky náklady, súvisiace s bývaním a udržiavaním domácnosti, hradí len
matka navrhovateľky, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že matka navrhovateľky bola vypočutá
pred okresným súdom ako svedkyňa a vo svojej výpovedi potvrdila, že s otcom dieťaťa mali spoločný
účet, na ktorý vložili sumu 10.000 Eur. Dohodli sa, že z týchto peňazí budú uhrádzané náklady súvisiace s
ich pôvodným stavebným zámerom, ale tiež z týchto peňazí budú uhrádzané náklady spojené so štúdiom
ich dvoch dcér. Uviedla, že vo februári 2011 na účte zostala suma 8.000 Eur, z ktorej boli uhrádzané
výdavky navrhovateľky ako školné vo výške 1.800 Eur, rovnako oblečenie navrhovateľky, priváty, karty,
knihy, a to nielen navrhovateľky, ale aj jej sestry. Svedkyňa potvrdila, že častokrát sa stalo, že jej nevyšli
peniaze z výplaty, z ktorej uhrádzala byt, elektriku, plyn, takže z týchto peňazí musela použiť aj časť
na domácnosť. Potvrdila, že v čase pojednávania okresného súdu bola na spoločnom účte suma 2.282
Eur s tým, že táto bude i naďalej použitá na výdavky navrhovateľky, ako aj jej sestry. Z uvedeného
má odvolací súd za preukázané, že zo spoločného účtu rodičov navrhovateľky boli uhrádzané jednak
náklady v súvislosti so štúdiom navrhovateľky, ako aj náklady na bývanie a chod spoločnej domácnosti.
Aj keď v zmysle dohody boli tieto finančné prostriedky na spoločnom účte vložené za účelom úhrady
nákladov súvisiacich s pôvodným stavebným zámerom rodičov, ako aj náklady spojené so štúdiom detí,
je nepochybné, že finančné prostriedky z účtu boli použité aj na úhradu ďalších výdavkov detí, ako aj
výdavkov súvisiacich s bývaním.                                               Je nepochybné, že odporca k
predmetnému účtu prístup nemá, na spoločnom účte podľa vyjadrenia svedkyne zostala suma 2.282 Eur
a tieto finančné prostriedky majú byť i naďalej použité na výdavky navrhovateľky, ako aj jej sestry, ktorú
skutočnosť pri určovaní výšky výživného nemožno nezohľadniť. Navrhovateľka tak popri určení výšky
výživného bude mať uhrádzané ďalšie náklady z finančných prostriedkov zo spoločného účtu rodičov,
ktorý za týmto účelom rodičia zriadili.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadil ustanoveniami Zákona o rodine a z nich
vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá
sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov odporcu,
akceptujúc potreby navrhovateľky, mal odvolací súd za to, že o výške vyživovacej povinnosti odporcu



k navrhovateľke prvostupňový súd správne rozhodol a rozhodol správne aj o nedoplatku na zročnom
výživnom a jeho splatnosti.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správy potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 224              ods. 1 za
použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada
trov odvolacieho konania, tieto nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/47/2011", "guid": "a967dc13-dd37-430a-96b2-ac7d5d74b16c:50287d7e-7925-42cb-9ee7-09dd54053cc9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}