Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/96/2012 z 11. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. apríla 2012, sp. zn. 4Co/96/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3512201433.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/96/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3512201433.1 | 2012-04-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/911b4b41-5e7f-44ba-802c-1963b0f2178b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3512201433.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512201433
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3512201433.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: G. T., bytom Q. J. Q. T. T. XX, zastúpenej JUDr.
R. N., s. r. o. so sídlom X., W. XX, IČO XX XXX XXX proti odporcovi: R. Y.. so sídlom U., R. XX, IČO
XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. februára 2012, č. k. 11C/43/2012-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie tak, že do právoplatného
skončenia konania vo veci samej je odporca povinný zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach
zo mzdy uzavretej s navrhovateľkou dňa 26.04.2010, a to nad rámec zrážok po 115 Eur mesačne, pričom
zrážky zo mzdy môže odporca realizovať iba na úhradu istiny úveru z 26.04.2010 (700 Eur) a poplatku
za jeho poskytnutie (680 Eur). Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľke uložil podať do 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia návrh na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z 26.04.2010.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala, aby bolo odporcovi uložené
zdržať sa výkonu akýchkoľvek práv vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou
a odporcom dňa 26.04.2010. Konštatoval, že túto dohodu uzatvorila navrhovateľka v rámci zmluvy o
úvere, bola vopred naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu a jej nepodpísanie bolo spojené
s neposkytnutím úveru. Na základe tejto dohody bola navrhovateľka povinná strpieť zrážku zo mzdy
až do výšky 393 Eur, čo podstatne presahuje dohodnutú splátku úveru 115 Eur mesačne. Túto dohodu
považovala navrhovateľka za neplatnú pre porušenie práv na ochranu spotrebiteľa. Realizáciou zrážok
zo mzdy je navrhovateľka existenčne ohrozená, pretože jej súčasný príjem dosahovaný prostredníctvom
agentúry predstavuje iba 135 Eur za december 2011 a 178,70 Eur za január 2012. Z predloženej
zmluvy o úvere mal súd prvého stupňa za osvedčené, že medzi účastníkmi bola dojednaná zmluva o
úvere, ktorou odporca poskytol navrhovateľke 700 Eur a navrhovateľka sa ich zaviazala vrátiť spolu s
poplatkom 680 Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 115 Eur. Vzhľadom na povahu účastníkov tohto
zmluvného vzťahu sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ako spotrebiteľ vystupuje navrhovateľka. Na
zabezpečenie plnenia dohodnutého záväzku bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej
mohol odporca v prípade neplnenia zo strany navrhovateľky zrážať zo mzdy navrhovateľky 393 Eur
mesačne. Ďalej konštatoval, že predbežné opatrenie je prostriedkom dočasnej ochrany ohrozených práv
účastníka. Jeho nariadenie je dôvodné iba v prípade, ak sú práva účastníka bezprostredne ohrozené.
Obsah predbežného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. V tomto prípade považoval
súd prvého stupňa za dôvodné pomery medzi účastníkmi predbežným opatrením upraviť. Vo finančnej
situácii navrhovateľky je realizáciou zrážok zo mzdy v celom dohodnutom rozsahu skutočne ohrozené
financovanie jej základných potrieb, čím je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
ktorej sa predbežným opatrením zamedzuje. Dojednaná výška zrážky zo mzdy skutočne predstavuje
niekoľkonásobok pôvodnej splátky a môže byť pre navrhovateľku ohrozujúca, zatiaľ čo výšku mesačnej



splátky navrhovateľka dojednala (resp. mala dojednať) s prihliadnutím na svoje možnosti. Zároveň mal
súd za to, že môžu byť naplnené podmienky dôvodnosti nároku, teda neplatnosti samotnej dohody o
zrážkach zo mzdy pre porušenie práva na ochranu spotrebiteľa, zvlášť pokiaľ bolo odporcovi v inom
konaní uložené zdržať sa jej používania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Za takto osvedčenej
skutkovej situácie súd odporcovi uložil zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy nad stanovený rozsah, aby
nedošlo k ujme navrhovateľky, spočívajúcej v ohrození zabezpečenia jeho existenčných potrieb. Súd
prvého stupňa však návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel v celom rozsahu a zrážky
zo mzdy nezakázal úplne, ale ponechal odporcovi možnosť zrážať mesačne sumu dohodnutej splátky
úveru, to však iba na úhradu nárokov na vrátenie istiny (700 Eur) a poplatku za poskytnutie úveru
(680 Eur). Záväzok navrhovateľky v tomto rozsahu bol v zmluve vyjadrený absolútne jednoznačne,
predstavuje úplný základ dojednaného zmluvného záväzku, z ktorého muselo byť navrhovateľke pri
podpise zmluvy bez pochybností zrejmé, že najbližších dvanásť mesiacov ju bude ťažiť výdavok 115
Eur mesačne. Predbežným opatrením nemožno navrhovateľku zbavovať zodpovednosti za splnenie
jednoznačného základu zmluvného záväzku, a to ani keby ju plnenie v tomto rozsahu ohrozovalo
existenčne, pretože k jeho dojednaniu mohla a mala pristupovať s prihliadnutím na svoje možnosti, a
to i budúce. Jednalo by sa o popretie záväznosti zmluvného záväzku v jeho úplných základoch, a to
dokonca dočasným rozhodnutím bez náležitého zistenia skutkového stavu. Takýto extrémny zásah do
zmluvných vzťahov nemôže ospravedlniť ani spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu účastníkov a
preto vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zmeniť tak, že
odporca je povinný do právoplatného skončenia vo veci samej zdržať sa uplatňovania práv z dohody o
zrážkach zo mzdy uzavretej s navrhovateľom dňa 26.04.2010. Namietala, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie
veci. Odôvodnenie súdu prvého stupňa označila za v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, od ktorých sa nemohli účastníci dohodou odchýliť. Poukázala na
platné právne predpisy, z ktorých je zrejmé, že nárok odporcu na plnenie nad rámec istiny nie je a
nikdy ani nebol daný, pretože v úverovej zmluve absentujú základné zákonné náležitosti týkajúce sa
úroku predmetného úveru, ktorých absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného
záväzku. Preto považovala za nevyhnutné z hľadiska svojej ochrany ako spotrebiteľa žijúceho na hranici
životného minima poskytnutie ochrany pred nezákonným konaním odporcu, ktorý vedome protizákonne
a v rozpore s dobrými mravmi profituje z vymáhania horibilných súm od osôb, ktoré si bez náležitej
starostlivosti požičali peniaze a veriteľ využil ich nižší intelekt, poprípade nedostatočnú obozretnosť.
Uviedla, že k dnešnému dňu uhradila odporcovi sumu vo výške 920 eur. Zaplatením, resp. zrážkou zo
mzdy do výšky 1.380 eur v súvislosti s neplatnosťou zmluvy v časti poplatku úveru, by došlo k značnému
až nenapraviteľnému škodlivému následku na jej životnej úrovni. Poukázala na ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Mala za to, že poplatok uvedený v úverovej zmluve vo
výške 680 eur v skutočnosti predstavuje 97,14 % ročný a 0,266 % denný úrok a je len simuláciou úroku
a v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázala na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého ak zmluva o úvere neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a ďalšie
zákonom stanovené náležitosti, spôsobuje to bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného záväzku. V
tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie predbežného
opatrenia v takom rozsahu, v akom bolo vydané napadnutým uznesením súdu prvého stupňa.



Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z
daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu
napadnutého uznesenia.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania a je možné ho nariadiť,
ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný
(dočasný) charakter a je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Skúmanie práva alebo nároku, ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, sa
začína po podaní návrhu na predbežné opatrenie. Z uvedeného možno vyvodiť, že prvým predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené
inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom taký nárok alebo právo
možno zabezpečiť predbežným opatrením. Predbežným opatrením sa majú len dočasne upraviť práva
účastníkov konania do tej doby, pokiaľ vo veci samej nebude rozhodnuté súdom o nároku navrhovateľky.

Navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O. s. p.,
pričom z obsahu spisu je zrejmé, že vo veci samej mieni podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2010, uzavretú medzi účastníkmi. Navrhovateľka existenciu právneho
vzťahu s odporcom vyvodzuje od úverovej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 20.06.2010, na základe
ktorej odporca navrhovateľke poskytol finančné prostriedky vo výške 700 eur. V uvedenej zmluve sa
navrhovateľka zaviazala zaplatiť taktiež poplatok vo výške 680 eur. Z predloženej úverovej zmluvy
vyplýva, že táto bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa
však správne vzhľadom na povahu účastníkov tohto zmluvného vzťahu predmetnú zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu, pričom ako spotrebiteľ v danom právnom vzťahu vystupuje navrhovateľka. Na
zabezpečenie plnenia dohodnutého záväzku z uvedenej zmluvy bola dojednaná dohoda o zrážkach
zo mzdy, podľa ktorej mal odporca v prípade neplnenia zo strany navrhovateľky zrážať zo mzdy
navrhovateľky 393 eur mesačne. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že jednou z podmienok odporcu pri
poskytovaní úveru bolo zároveň pristúpiť k dohode o zrážkach zo mzdy, aj iných príjmov, ktorá bola
navrhovateľke predložená spolu s úverovou zmluvou. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy je
navrhovateľka ako spotrebiteľ nútená strpieť, aby jej zamestnávateľ v prípade omeškania s úhradou
splátok poukazoval mesačne z jej mzdy sumu 393 eur, čo je v hrubom nepomere so zmluvnou
povinnosťou navrhovateľky plniť svoj dlh v mesačných splátkach vo výške 115 eur a takmer 3,5-
násobne prevyšuje túto jej splátkovú povinnosť. Navrhovateľka má obavu, že z takéhoto právneho
vzťahu hrozí porušenie ochrany jej práv ako spotrebiteľa, keď pri takto uzatvorených zmluvách hrozí,
že pri nesplnení si povinnosti jednej strany - spotrebiteľa sa môže odporca domáhať postihu majetku
spotrebiteľa. Odvolací súd je toho názoru, že ak teda hrozí, že dôjde k poškodzovaniu majetkových
práv spotrebiteľa (navrhovateľky), tak potom z tejto dôvodnej obavy navrhovateľka podala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým chce zabezpečiť ochranu svojich práv tak, aby sa nedostala
do hmotnej núdze, nakoľko výkonom zrážok zo mzdy by došlo u navrhovateľky k výraznému zníženiu



životnej úrovne, keď jej súčasný mesačný príjem činí cca 150 eur, bolo potrebné tomuto návrhu sčasti
vyhovieť.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel
v celom rozsahu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol zväzok navrhovateľky na úhradu istiny (700
eur) a poplatku za poskytnutie úveru (680 eur) v zmluve vyjadrený absolútne jednoznačne a teda
nemožno predbežným opatrením navrhovateľku zbavovať zodpovednosti za splnenie jednoznačného
základu zmluvného záväzku. Námietka navrhovateľky uvádzaná v odvolaní, že v časti poplatku úveru je
predmetná zmluva neplatná, nebola dôvodná, keď, ako už bolo konštatované, predbežným opatrením sa
majú len dočasne upraviť práva účastníkov konania do tej doby, pokiaľ vo veci samej nebude rozhodnuté
súdom o nároku navrhovateľky.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p.
tak, že odporcovi túto náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.