{"guid": "2a47b382-a351-4391-80b9-0cdc08d1c12a:efbea8ce-72a6-4787-b2e8-536ee808e542", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3608202237.4", "spisova_znacka": "6Co/109/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/109/2012 z 23. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. septembra 2012, sp. zn. 6Co/109/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3608202237.4", "identifikacne_cislo": "3608202237", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2012-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efbea8ce-72a6-4787-b2e8-536ee808e542", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3608202237.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3608202237.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3608202237.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6Co/109/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3608202237\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608202237.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.\nIvety Martinákovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľov v 1. rade R. Y., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom G., N.. D. XXX/XX, v 2. rade K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N.. D. XXX/XX,\nv 3. rade I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N.. D. XXX/XX, v 4. rade I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nG., N.. D. XXX/XX, t.č. bytom G., E. M. XXXX/X, zastúpených JUDr. Editou Balážikovou, advokátkou\nv Partizánskom, Jesenského 231/5 proti odporcom v 1. rade O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. T.\nč. XXX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, v 2.\nrade O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXX/XX, v 3. rade V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K.\nXXXX/XX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, o\nurčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, na odvolanie odporcov v 1.,2.,3. rade proti rozsudku\nOkresného súdu Partizánske zo dňa 8. decembra 2011, č. k. 4C/215/2008 - 358, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu vo veci samej     p o t v r d z u j e   .\n\nVo výroku o náhrade trov konania voči odporcovi v 1. a 3. rade rozsudok okresného súdu    z r u š u j\ne    a vec mu     v r a c i a     na ďalšie konanie.\n\nOdvolanie odporcu v 2. rade       o d m i e t a    .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd v poradí druhým rozsudkom po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu určil, že\nzmluva o pôžičke, uzavretá dňa 26.09.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom\nnavrhovateľov v 2. až 4. rade ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom, je absolútne neplatný\nprávny úkon.  Konanie proti  odporcom v 2. a 3. rade zastavil. Odporcovi v 1. rade uložil zaplatiť na\núčet tamojšieho súdu súdny poplatok 99,50 eur za návrh na začatie konania v zákonnej 3-dňovej lehote\nod právoplatnosti rozsudku. Odporcovi  v 1. rade uložil zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade spoločne\na nerozdielne náhradu trov konania 3.535,63 eur, odporcovi v 2. rade uložil zaplatiť  navrhovateľom\nv 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne  náhradu trov konania v sume 2.356,85 eur a odporcovi v\n3. rade uložil zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v\nsume 1.178,78 eur, tiež v zákonnej trojdňovej paričnej lehote od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd\nodôvodnil svoje rozhodnutie skutkovými zisteniami, z ktorých vyvodil skutkový a právny záver.  Takto\nzistil, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel I. Y. podpísali dňa 26.09.2006 ako dlžníci písomné\nvyhotovenie zmluvy o pôžičke uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako veriteľom.  Predmetom uvedenej\nzmluvy bola pôžička 350.000  Sk, poskytnutá na dobu do 26.03.2007. Písomné vyhotovenie zmluvy\npredložil  navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi odporca v 1. rade v aute, cestou na mestský úrad, kde\nzmluvu obaja podpísali. V čase podpísania zmluvy mala navrhovateľka 72 rokov, jej manžel 76 rokov.\n\nS obsahom zmluvy sa ani nemali možnosť oboznámiť, keďže zmluvu vyhotovil odporca v    1. rade a\npredložil im ju v aute cestou na mestský úrad. Takto vykonaný právny úkon nie je možné považovať\nza úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Z výsledkov dokazovania  ďalej vyplynulo,\nže navrhovateľka v 1. rade a jej manžel síce formálne uzatvorili s odporcom v 1. rade písomnú zmluvu\no pôžičke, avšak peniaze od odporcu si požičala vnučka navrhovateľky v 1.rade s priateľom, resp.\nnavrhovateľkou v 4. rade, pretože práve oni mali dlhy a potrebovali ich plniť, čo bolo dôvodom na\nuzavretie zmluvy. Skutočnosť, že si peniaze od odporcu v 1. rade požičali svedkovia K. a C., to títo\njednoznačne potvrdili, čo napokon potvrdzuje aj výpoveď svedka T., ktorý sprostredkoval navrhovateľke\nv 4. rade a svedkyni K.  prvú pôžičku 300.000 Sk. Aj pri prvej pôžičke písomnú zmluvu podpísali\nnavrhovateľka v 1. rade a jej manžel. Skutočným účelom uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 26.09.2006\nbola pôžička peňazí svedkyni K. a svedkovi C., ktorí však nevlastnili nehnuteľnosť, takže úhradu pôžičky\nnemali čím zabezpečiť.  práve kvôli tejto okolnosti bola uzavretá  uvedená zmluva s navrhovateľkou a\njej manželom a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu navrhovateľky v 1. rade\na je manžela.  Z uvedených dôvodov považoval okresný súd zmluvu o pôžičke za absolútne neplatný\nprávny úkon, keď neplatnosť posudzoval podľa  § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a zmluvný\ntyp podľa  § 657 Občianskeho zákonníka. Zastavenie konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. proti odporcom\nv 2. a 3. rade okresný súd odôvodnil  späťvzatím návrhu proti týmto odporcom, ktorý so späťvzatím\nsúhlasili. Poplatkovú povinnosť, ktorú uložil odporcovi v 1. rade, odôvodnil  ustanovením § 2 zák.      č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovatelia boli oslobodení\nod súdneho poplatku a súd ich návrhu vyhovel, preto súdny poplatok je povinný zaplatiť odporca v 1.\nrade. Rozhodnutie  o náhrade trov celého konania vychádza z právnej úpravy v ustanovení § 142 ods.\n2 O.s.p.  Predmetom konania boli 4. nároky navrhovateľov na určenie neplatnosti právnych úkonov a\njeden nárok na určenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva. Navrhovatelia boli úspešní v 4 nárokoch,\nteda v rozsahu 80% a neúspešní pri uplatnení jedného nároku, teda v rozsahu 20%. Plne úspešní\nboli teda v rozsahu 60%. Výšku náhrady trov konania odôvodnil Advokátskou tarifou a špecifikáciou\njednotlivých úkonov právnej služby. Vychádzal z hodnoty právneho úkonu, špecifikovanej zástupkyňou\nnavrhovateľov vo výške 865,72 eur (350.000 Sk). Keďže odporcovia v 1. až 3. rade uzatvorili nerozlučné\nprocesné spoločenstvo, každému z odporcov uložil povinnosť ich zaplatiť podľa pomeru ich účasti v\ncelom konaní. Na náhrade trov konania by sa mali podieľať  v pomere 3:2:1, čo v absolútnych číslach\npredstavuje u odporcu v 1. rade 3.535,63 eur (50% zo sumy 7.071,25 eur), u odporcu v 2. rade 2.356,85\neur (33,33% zo sumy 7.071,25 eur) a u odporcu v 3. rade 1.178,78 eur (16,67% zo sumy 7.071,25 eur).\n\nProti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia v 1. až 4. rade prostredníctvom svojej\nzástupkyne. Ich odvolanie smerovali proti výroku o náhrade trov konania, keď vytýkali okresnému súdu,\nže náhradu trov konania neuložil zaplatiť do rúk ich zástupkyne v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.\n\nProti rozsudku okresného súdu vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade\nprostredníctvom svojho zástupcu. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľov\nzamietnuť. Súčasne žiadal uložiť navrhovateľom v 1. až 4. rade zaplatiť súdny poplatok  a zaplatiť mu\nspoločne a nerozdielne náhradu trov konania, ako aj odvolacieho konania.  Alternatívne žiadal rozsudok\nokresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.  a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia\nvec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že proti rozsudku okresného súdu uplatňuje\nodvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.\nd) O.s.p. spočíva podľa jeho názoru v postupe súdu pri hodnotení dôkazov, ktorý hodnotil dôkazy v\nprospech navrhovateľov v 1. a 4. rade, ignoroval listinné dôkazy a svedecké výpovede svedkov G.\nT. a P. T.. Poukázal na obsah písomnej zmluvy o pôžičke, ktorú uzavreli navrhovateľka v 1. rade so\nsvojím manželom, v ktorej sa zaviazali spoločne a nerozdielne poskytnutú pôžičku vrátiť odporcovi v\n1. rade ako veriteľovi, najneskôr do     26. marca 2007. V uvedenej zmluve dlžníci súčasne prehlásili,\nže dňa 20. septembra 2006 a dňa 26. septembra 2006 prevzali od odporcu v 1. rade spolu sumu\nvo výške 350.000 Sk - 11.617,87 eur. Podľa názoru odporcu v 1. rade v konaní nebola vykonaným\ndokazovaním preukázaná žiadna vada právneho úkonu, nebola  preukázaná vada slobody vôle (nebolo\npreukázané ani  fyzické násilie a ani bezprávna vyhrážka). Navrhovateľku v 1. rade ani jej manžela\nnikto nenútil uzatvoriť, a teda podpísať predmetnú zmluvu o pôžičke. Samotná navrhovateľka v 1. rade\nuviedla, že mala možnosť oboznámiť sa so zmluvou a túto možnosť nevyužila. Mala tiež možnosť\nzasahovať do návrhu zmluvy o pôžičke. V praxi je bežné, že návrh zmluvy dá vypracovať len jeden z\njej účastníkov, až podpisom zmluvy sa jej obsah stáva záväzným. Súdu pre záver o tom, že zmluvu o\npôžičke zo dňa 26. septembra 2006 neuzatvorili navrhovateľka v 1. rade a jej manžel slobodne a vážne,\n\nstačilo jedine tvrdenie navrhovateľky v 1. rade. Okresný súd síce uviedol, že pri hodnotení dôkazov\nprihliadol na príbuzenský pomer navrhovateľov a svedkov (napr. p. K. a C. (C.), avšak tejto skutočnosti\nnevenoval dostatočnú pozornosť.  Je nepochybné, že všetci účastníci spolu a svedkovia K. a C. (C.) mali\nzáujem na výsledku sporu, aby navrhovateľka v 1. rade nemusela odporcovi v 1. rade vrátiť požičané\nfinančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu, podľa jeho názoru, je potrebné tieto výpovede hodnotiť\nako zaujaté, jednostranné, nedôveryhodné a účelové. Naproti tomu okresný súd nevenoval pozornosť\nvýpovedi svedkov G. T. a P. T., ktorí na výsledku sporu nemali žiadny záujem.  Svedok P. T. uviedol,\nže bol oslovený p. I. a D. K. či by im nemohol pomôcť zohnať peniaze a následne doporučil G. T.,\npričom išlo o sumu 300.000 Sk. Následne, asi za mesiac, alebo dva, tohto svedka znova oslovili, že\nopätovne potrebujú peniaze, ale už pre navrhovateľku v 1. rade a vtedy im svedok znova odporučil G.\nT..  Svedok G. T. uviedol, že on osobne požičal navrhovateľke v 1. rade bezúročne sumu 300.000 Sk,\nktorú  mu navrhovateľka spolu s manželom vracali.  Uvedené dôkazy preukazujú, že tvrdenie odporcu\nv 1. rade, že on osobne poskytol finančné prostriedky navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi  a nie\nvnučke navrhovateľky v 1. rade. Okresný súd teda vychádzal z výlučných tvrdení navrhovateľky v 1.\nrade,  ktoré nemá oporu v žiadnom inom dôkaze.  Písomná forma právnych úkonov je práve z dôvodu\nprávnej istoty a na preukázanie opaku nemôže stačiť iba tvrdenie navrhovateľky v 1. rade. V rozpore\ns listinnými dôkazmi a ostatnými dôkazmi je tvrdenie navrhovateľky v 1. rade, že ona s manželom\nnedostala žiadne finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení\nsvojho rozsudku uviedol, že zmluva nebola uzavretá s navrhovateľkou a jej manželom v zmysle ust. § 37\nObčianskeho zákonníka, vykonaným dokazovaním toto nebolo preukázané a nemožno vychádzať iba\nz tvrdenia navrhovateľky v 1. rade. Samotný vek navrhovateľky a jej manžela, sú podľa názoru odporcu\nv 1. rade, právne irelevantné. Vytýkal ďalej okresnému súdu, že v odôvodnení svojho rozsudku často\nuvádza pojmy „javí sa“, „skôr nasvedčujú“. Takéto úvahy súdu nevyznievajú presvedčivo. Podľa jeho\nnázoru,  navrhovatelia ničím konkrétne nepreukázali dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva o pôžičke\nabsolútne neplatná. Navrhovateľka v 1. rade a jej manžel uzatvorili dňa 26. septembra 2006 zmluvu o\npôžičke skutočne a vážne, svojimi podpismi na zmluve potvrdili prevzatie istiny pôžičky, neboli žiadnym\nspôsobom obmedzení v spôsobe použitia pôžičky, resp. v jej účele, a preto takto získané prostriedky\nmohli ďalej požičať tretej osobe tak, ako to tvrdia, a to vnučke navrhovateľky v 1. rade.  Okresný súd tiež\nnevzal do úvahy, že navrhovateľka v 1. rade potvrdila, že z titulu zmluvy o pôžičke platila odporcovi v 1.\nrade úroky, teda z toho vyplýva, že mala vedomosť o obsahu zmluvy o pôžičke, dobrovoľne pristúpila k\nplneniu, a teda že ona spolu s manželom boli skutočnými dlžníkmi.  Podľa jeho názoru, zmluva o pôžičke\nzo dňa  26. septembra 2006 spĺňa všetky náležitosti perfektného právneho úkonu - všeobecné ako aj\nosobitné náležitosti (§ 34 a nasl. resp. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka), neobsahuje  žiadne vady,\nktorý by boli spôsobilé spôsobiť jej neplatnosť.  Poukázal ďalej na to, že v prípade určenia neplatnosti\nzmluvy o pôžičke, uplatní sa právna úprava v ust. § 457 Občianskeho zákonníka, t. j. vznikne mu právo\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, v sume istiny a príslušenstva podľa § 121 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka, takže navrhovateľka v       1. rade sa svojej povinnosti vrátiť odporcovi v 1. rade sumu vo\nvýške 11.617,87 eur nemôže zbaviť.  Napokon citoval ustanovenie článku 2  bodu 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,\naby konal niečo, čo zákon neukladal.  Výklad právnej normy súdu nemôže byť svojvoľný, ale musí\nrešpektovať základné metódy výkladových pravidiel podľa všeobecnej teórie práva. Podľa jeho názoru,\nv prejednávanej veci si okresný súd osvojil výklad právnej normy, ktorý je v rozpore so základnými\nmetódami výkladových pravidiel právnej normy.\n\nOdvolanie proti výroku o náhrade trov konania podal aj odporca v 2. rade. Žiadal rozsudok okresného\nsúdu v napadnutej časti zmeniť tak, že navrhovateľom v 1. až 4. rade neprizná voči nemu náhradu\ntrov konania, alternatívne, nech v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na\nďalšie konanie.  Uviedol, že on svojím konaním nedal žiadnu príčinu na začatie konania. Predmetné\nnehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere od odporcu v 1. rade a s navrhovateľmi, resp. právnym\npredchodcom navrhovateľov v 2. až       4. rade, nebol v žiadnom právnom vzťahu.  Domnieva sa, že\njediným subjektom, ktorý by mal znášať trovy konania, je odporca v 1. rade. Poukázal aj na to, že voči\nnemu okresný súd konanie zastavil. Náhrada trov by mala patriť jemu podľa § 143 O.s.p., pretože svojím\nsprávaním nedal príčinu na podanie návrhu.\n\nProti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie v zákonnej lehote aj odporca v  3. rade. Žiadal\nidenticky ako odporca v 2. rade rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľom\nv 1. až 4. rade náhradu trov konania voči nemu  nepriznať, prípadne rozsudok okresného súdu  zrušiť\n\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zhodne uviedol, že svojím konaním nedal žiadnu príčinu na začatie\nkonania. Predmetné nehnuteľnosti  nadobudol v dobrej viere od odporcu v 2. rade. Podľa jeho názoru,\njediným subjektom, ktorý by mal znášať trovy konania, je odporca v 1. rade. Domnieva sa, že právo na\nnáhradu trov konania by mal mať on, a to podľa § 143 O.s.p., keďže svojím správaním nedal príčinu na\npodanie návrhu na začatie konania. Súčasne poukázal na to, že súd proti nemu konanie zastavil.\n\nK odvolaniu odporcu v 1. rade sa písomne vyjadrili navrhovatelia  v 1. až 4. rade prostredníctvom svojej\nzástupkyne. Žiadali  rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a odporcovi v 1. rade uložiť\nzaplatenie náhrady trov odvolacieho konania navrhovateľov v 1. až 4. rade vo výške 658,45 eur.\n\nKrajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1  O.s.p., t. j. v medziach podaného odvolania\na jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo veci samej  potvrdiť  podľa § 219\nods. 1 O.s.p. a vo výroku o náhrade trov konania zrušiť podľa    § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., okrem\nnáhrady trov konania, uloženej odporcovi v 2. rade, a vec v tejto časti vrátiť okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. O odvolaniach účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Súčasne\nbolo potrebné odvolanie odporcu v         2. rade proti náhrade trov konania ako oneskorene podané\nodmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p.\n\nV prejednávanej veci okresný súd po zrušujúcom uznesení  odvolacieho súdu znova posudzoval\na rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľov na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa\n26.09.2006. Navrhovatelia už v samotnom návrhu tvrdili, že zmluva o pôžičke medzi veriteľom (odporca\nv 1. rade) a navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom, nebola dňa 26.09.2006 a ani nikdy uzatvorená,\nneprijali od odporcu v 1. rade žiadne plnenie, nikdy od neho fyzicky peniaze nedostali. Peniaze vo výške\n250.000 Sk odporca v 1. rade poskytol ich vnučke S. K..\n\nÚlohou okresného súdu bolo preto posúdiť a rozhodnúť, či zmluva o pôžičke zo dňa 26.09.2006 je platná.\n\nOkresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na svoje skutkové závery o tom, že zmluvu navrhovateľka v\n1. rade a jej manžel v skutočnosti neuzavreli, peniaze im neboli poskytnuté, aplikoval ustanovenie § 37\nObčianskeho zákonníka o náležitostiach právneho úkonu. V kontexte s uvedeným záverom poukázal na\nokolnosti podpísania zmluvy, pripravenej odporcom v 1. rade, ktorú im dal v aute,  pri ceste na mestský\núrad, kde zmluvu podpísali, pritom išlo o starších ľudí - 72 a 76 ročných. Správne konštatoval, že výsledky\ndokazovania nasvedčujú tomu, že peniaze si od odporcu v 1. rade požičala vnučka navrhovateľky v 1.\nrade A. K., ktorá napokon túto skutočnosť vo svojej svedeckej výpovedi  uviedla a uviedla aj účel pôžičky\n- splatenie dlhov p. T..\n\nUvedené skutkové závery okresného súdu považuje aj odvolací súd za správne, pretože vyplývajú z\nvýsledkov dokazovania, keď jednotlivé dôkazy hodnotil okresný súd podľa kritérií v ustanovení § 132\nO.s.p., teda jednotlivo, aj súhrnne, formou voľnej úvahy pri rešpektovaní zásady pravdivosti a formálnej\nlogiky.\n\nPokiaľ odporca v 1. rade vytýka okresnému súdu, že pri svojom skutkovom závere nevzal do úvahy\nlistinné dôkazy, k tomu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zmluva o pôžičke, ako osobitný typ\nzmluvy upravený v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, je neformálny dvojstranný právny úkon\n(pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje osobitná písomná forma).\n\nPodstatnými náležitosťami takejto zmluvy je určenie veci a čas, za ktorý sa vec (peniaze) požičiavajú.\n\nZmluva o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky totiž predpokladá nielen\ndohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ide teda o reálny kontakt, kde\nokrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný aj ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.\n\nPokiaľ nedošlo k odovzdaniu požičanej sumy, prípadne k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy,\nnevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.\n\nAk navrhovateľka v 1. rade a je nebohý manžel v písomnej forme zo dňa 26.09.2006 potvrdili uzavretie\nzmluvy o pôžičke (dohodu, ako aj prevzatie peňazí), v konaní nepochybne bolo preukázané, že s\nodporcom v skutočnosti neuzavreli žiadnu dohodu o pôžičke a ani im žiadne finančné prostriedky\nodporca v 1. rade neposkytol.\n\nVýsledky dokazovania naopak nepreukázali tvrdenie odporcu v 1. rade, že takúto zmluvu s\nnavrhovateľkou v 1. rade uzavrel (že sa s ňou na pôžičke dohodol a poskytol jej finančné prostriedky),\npritom dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutočností zaťažovalo práve odporcu v 1. rade\n\nZ výsledkov dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel uzavreli písomnú zmluvu s\nodporcom v 1. rade, keď všetci účastníci vedeli , že v skutočnosti ani nemali vážnu vôľu uzavrieť takúto\nzmluvu (peniaze si chceli, ale aj požičali tretie osoby), preto v tejto časti je písomná zmluva neplatná pre\nnedostatok vážnosti vôle (§ 37 Občianskeho zákonníka).\n\nPokiaľ navrhovateľka v 1. rade a jej manžel v uvedenej zmluve prehlásili, že peniaze od odporcu v 1.\nrade prevzali - právna skutočnosť, ktorou vzniká zmluva o pôžičke, v konaní bolo preukázané, že v\nskutočnosti k tomu nedošlo, preto uvedené prehlásenie je absolútne neplatné.\n\nOdvolací súd sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. identifikuje s ďalšími dôvodmi rozsudku\nokresného súdu vo veci a poukazuje na ich správnosť, a to z hľadiska skutkového, ako aj právneho,\npreto odporcom v 1. rade uplatnené odvolacie dôvody  podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p., nesprávne\nskutkové a právne závery nie sú v prejednávanej veci spôsobilými odvolacími dôvodmi, preto vo veci\nsamej bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.\n\nRozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi v 1. a     3. rade bolo\npotrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť v tejto časti okresnému súdu na ďalšie\nkonanie podľa odseku 2 citovaného ustanovenia.\n\nPredovšetkým je potrebné akceptovať námietku navrhovateľov v ich odvolaní, že okresný súd mal uložiť\nzaplatiť im náhradu trov konania do rúk ich zástupkyne - platobné miesto (§ 149 ods. 1 O.s.p.).\n\nOkresný súd nesprávne prevzal pri určení výšky náhrady trov konania ich vyčíslenie právnou\nzástupkyňou navrhovateľov.\n\nV prejednávanej veci boli predmetom konania nároky navrhovateľov na určenie neplatnosti právnych\núkonov, resp. určenie vlastníckeho práva.  Ide o určenie právneho vzťahu, ktorého hodnotu nemožno\nvyjadriť v peniazoch. V dôsledku uvedeného sa určí základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb),a nie podľa § 10 ods. 1\ncitovanej vyhlášky, ako ich vyčíslila zástupkyňa navrhovateľov.\n\nPokiaľ odporcovia v 2. a 3. rade namietali, že nedali podnet k podaniu návrhu, keďže dobromyseľne kúpili\nnehnuteľnosť od odporcu v 1. rade, resp. od odporcu v 2. rade, vzhľadom na tzv. reťazenie prevodov\nbude potrebné sa zaoberať, za akých okolností sa uvedené zmluvy uzatvárali, resp. či odporcovia\nnekonali aj v zhode. Až v prípade negatívneho zistenia bude prípadne možné posúdiť, či je opodstatnená\naplikácia ustanovenia § 143 O.s.p., ktorej sa dovoláva odporca v 3. rade.\n\nOdporca v 2. rade podal proti rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolanie\noneskorene.\n\nZákon v ust. § 204 O.s.p. určuje na podanie odvolania lehotu 15 dní od dňa doručenia rozhodnutia.\nPočítanie procesných lehôt upravuje ustanovenie § 57 O.s.p.\n\nPodľa odseku 1 citovaného ustanovenia, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku\nskutočnosti určujúcej začiatok lehoty.\n\nLehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu,\nktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).\n\nOdporca v 2. rade prevzal rozsudok okresného súdu dňa 09.03.2012, odvolanie proti nemu podal osobne\nna súde 27.03.2012.\n\nV zmysle citovanej právnej úpravy o počítaní procesných  lehôt, mu začala plynúť lehota na podanie\nodvolania 10.03.2012 a uplynula mu dňa 26.03.2012 (v pondelok). Pokiaľ podal odvolanie 27.03.2012,\npodal ho oneskorene, preto bolo potrebné jeho odvolanie odmietnuť.\n\nO náhrade všetkých trov konania okresný súd znova rozhodne, a to podľa právneho záveru odvolacieho\nsúdu, ktorý je pre neho záväzný  (§ 226 O.s.p.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/215/2008", "guid": "2579cf7a-017e-4663-b273-a6c41f8a723e:74e7644e-1bbf-4dc4-a453-10e6aba4d063", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}