Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/268/2011 z 29. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2012, sp. zn. 16CoE/268/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3608203569.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/268/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3608203569.1 | 2012-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6461df20-7583-4883-88e8-d7b09a323d4c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3608203569.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/268/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608203569
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608203569.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, práv. zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej: E. C., bytom S., R. A. XXX/XX, o vymoženie 334,59 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/2530/2008-25 zo dňa
18. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45
ods. 1 písm. c/, ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že exekúcia
sa vedie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 04826/08 zo dňa 21.05.2008. Poukázal
na to, že využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Ex. por. a preskúmal, či nie je daný niektorý
z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení
Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd pri opätovnom preskúmaní veci vzal do úvahy
i rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel
k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený
do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa
26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Poukázal
na ust. § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k/, r/, ods. 5,6 Obč. zák. a čl. 3 smernice Rady



93/13/EHs z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Po preskúmaní veci
konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na
podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola
osobitne dojednaná, dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok a
v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje
nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože
trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu
je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie
proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej
doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich
spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na
tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov).
Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku
v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, súd považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho
dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. Namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom.
Uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len
nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ
ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v
tomto prípade bola smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového
obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať
príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého
stupňa, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže
predmetná doložka umožňuje obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred rozhodcovským alebo pred
všeobecným súdom. V závislosti od druhu podanej žaloby tak do úvahy prichádzalo buď rozhodcovské
konanie alebo konanie pred všeobecným súdom, a preto sa nemožno stotožniť so závermi súdu o
výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. V danej veci ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, ktorá nevyžaduje od povinného, aby spory riešil len v rozhodcovskom konaní, pričom i podľa
odbornej literatúry (Magál, M. - Kubina, P.: rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná
revue, 2008 č. 4, str. 616 a nasl.) nevýhradná rozhodcovská doložka nebude dotknutá ust. § 53 ods.
4 písm. r/ Obč. zák. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre oprávneného, pričom takýto úmysel zákonodarcu z § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nevyplýva.
Alternatívne rozhodcovské doložky sú prípustné aj podľa európskeho práva, pričom v zmysle citovanej
smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy, t.j. rozhodcovské konania ad hoc bez príslušného právneho podkladu. Záverom zdôraznil, že
exekučný titul už súd preskúmal pri vydaní poverenia, a keďže ho uznal za súladný so zákonom, vydal
poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora. Položil otázku, čo viedlo súd k zastaveniu exekúcie,
keď doposiaľ nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.



Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné
rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného
titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej
povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď
sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.
a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Predmetná zmluva o úvere v spojení s VPPÚ, uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.11.2007, na základe
ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie voči povinnej, je typizovanou spotrebiteľskou
zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa, pretože súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPPÚ, ktoré
povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Povinná
je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej
strane, oprávnený pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako to
vyplýva z výpisu z obchodného registra.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná
rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne
viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci
oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho
rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými
v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre
mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný
charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie
spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách.
V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to
zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže
na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu,
ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie
je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu
spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého
stupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O takúto zmluvnú



podmienku pritom ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu tak, ako tomu bolo v tomto prípade.

Odvolací súd na základe uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil,
potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.