{"guid": "42dab4f9-6662-4c4e-8d9d-83ef7e67b6a1:79cd06f8-5fde-40c3-8fa7-b078bcd86717", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3610205216.2", "spisova_znacka": "5Co/194/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/194/2011 z 22. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. októbra 2012, sp. zn. 5Co/194/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3610205216.2", "identifikacne_cislo": "3610205216", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2012-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79cd06f8-5fde-40c3-8fa7-b078bcd86717", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3610205216.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3610205216.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3610205216.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/194/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610205216
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610205216.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Stanislavy Markovej, v právnej veci navrhovateľa G. T., bytom L. U.
H. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Milošom Opačitým, bytom Topoľčany, Stredňanská č. 2536/43 proti
odporkyni Y. H., bytom L. Nová H. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Čížovou, advokátkou so
sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Janka Jesenského č. 69, o zaplatenie 460,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. júna 2011, č.k.
3C/154/2010-173 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ    j e     p o v i n n ý    zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania 46,74 eur k
rukám právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Zuzany Čížovej advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy 460,- eur s príslušenstvom. Zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni
náhradu trov konania 463,43 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 23.07.2008 nájomnú
zmluvu, ktorou odporkyni prenajal dom a priľahlé pozemky. Navrhovateľ žiadal od odporkyne zaplatiť
dlžné nájomné vo výške 460,- eur za obdobie od augusta 2010 do novembra 2010. H. T. spolu s
odporkyňou uhrádzali od uzavretia zmluvy zo dňa 23.07.2008 do apríla 2010 úhrady za služby spojené
s užívaním nehnuteľnosti nie len vo výške primeranej miere ich užívaniu nehnuteľnosti, ale v celej výške
fakturovanej dodávateľmi týchto služieb. Súd si vyžiadal od realitných kancelárii vyjadrenie ohľadom
trhovej výšky nájmu, z ktorých vyplynulo, že výška nájomného za rovnakú nehnuteľnosť sa v danom
období na trhu pohybovala v rozmedzí od 150,- až do 250,- eur mesačne + energie. Súd prvého stupňa
po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 671 ods. 1 OZ a § 580 OZ, kedy dospel k záveru, že
návrh nie je podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa platila do apríla 2010
úhrady za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti aj za navrhovateľa, pričom s nimi zaplatenej sumy
6.004,86 eur predstavuje suma, ktorú títo zaplatili v danom období aj za navrhovateľa sumu 2.001,62
eur. Odporkyňa vzniesla kompenzačnú námietku voči nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 460,- eur
oproti jej nároku na úhradu sumy vo výške 1.000,81 eur z titulu zaplatených nákladov za služby spojené
s užívaním nehnuteľnosti. Keďže súd zo správy realitných kancelárií zistil, že výška nájomného v danom
období sa pohybovala v priemere v sume 203,33 eur, nájomné za obdobie od augusta až do novembra
2010 by mohlo predstavovať sumu 813,32 eur. Súd mal preto za to, že vznesená kompenzačná
námietka je dôvodná, pretože započítal pohľadávku odporkyne voči pohľadávke navrhovateľa. Stretom
oboch pohľadávok pohľadávka navrhovateľa zanikla a preto súd návrh zamietol. O trovách konania súd



rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni trovy
konania 463,43 eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci, režijného
paušálu, cestovných výdavkov, náhrady za stratu času a DPH.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, prípadne zmenil a zaviazal odporkyňu k zaplateniu
sumy 460,- eur s príslušenstvom tak ako bol pôvodne podaný návrh. Namietal iné súvisiace konanie
prebiehajúce na Okresnom súde Partizánske, v ktorom súd riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti
nájomnej zmluvy, avšak v písomnom vyhotovení rozsudku táto vec absentuje. Poukázal na ústnu dohodu
medzi ním a odporkyňou, že budú na trojmo hradené služby spojené s užívaním bytu, energie a že
otca tam nechajú bývať zadarmo. Preto bolo nájomné dojednané tak ako je to určené v bode 4.1
kúpnej zmluvy. S tým, že správne má byť uvedené nájomnej zmluvy. Poukázal na tú skutočnosť, že
prvostupňový súd niekoľkokrát na pojednávaniach o spornej nájomnej zmluvy konštatovali jej minimálne
čiastočnú neplatnosť, ale v písomnom vyhotovení rozsudku táto vec chýba. Sporná nájomná zmluva nie
je ani zrozumiteľná, ani určitá, ani jasná ako celok nie len jej časť. A zároveň jej dojednania sú v rozpore s
dobrými mravmi. Poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnej zmluve absentuje stanovená výška nájmu,
čiže cena. Pokiaľ prvostupňový súd sa nevyporiadal s údajnou pôžičkou a dokonca započítal pohľadávku
odporkyne, ktorá vznikla na údajne základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenie takejto zmluvy
o pôžičke navrhovateľ popiera, ale ho aj vyvrátil. Uviedol, že k žiadnej pôžičke nikdy nedošlo s tým, že
poukazoval na rozpory vo výpovediach odporkyne a jeho otca. Poukazoval tiež na tú skutočnosť, že
prvostupňový súd nevyhodnotil to, že odporkyňa menila výpoveď a uviedla, že žiadny nájom nebude
platiť. Pre nezodpovedný prístup odporkyne a jej otca sa musel nakoniec zadlžiť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a to aj napriek tej skutočnosti, že podľa jej názoru sa súd prvého stupňa
nesprávne vyporiadal s účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a nesprávne pristúpil k určeniu obvyklého
nájomného podľa § 671 ods. 1 OZ. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol na
základe akej úvahy dospel do určenia obvyklého nájomného, pretože žiadnym spôsobom nespochybnil
platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 23.07.2008 v časti dojenania zmluvných strán o výške nájomného.
Poukázala na článok IV. bod 4.1 nájomnej zmluvy, v ktorej je špecifikované, že suma zodpovedajúca
súčtu súm vyfakturovaných prenajímateľovi jednotlivými dodávateľmi za služby spojené s užívaním
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu je sumou nájomného. Skutočnosť, že účastníkmi dohodnuté
nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté určito preukazuje, že títo takto dohodnutým spôsobom aj
plnili. Odporkyňa pritom uhrádzala spolu so svojim otcom H. T. nie len časť nájomného pripadajúceho
z titulu užívania častí nehnuteľností na jej, ale aj časť pripadajúci z titulu užívania nehnuteľnosti
navrhovateľom. Preto nimi poskytované plnenia boli nad rámec ich povinností a boli dočasným plnením
z dôvodu vedomosti o platobnej neschopnosti navrhovateľa. Okrem platieb dodávateľom energií zo
strany odporkyne a H. T. nežiadal navrhovateľ od odporkyne ani od H. T. od uzavretia nájomnej zmluvy
po dobu niekoľkých rokov žiadne ďalšie finančné prostriedky, čím konkludentne vyjadril svoj súhlas
s dohodnutou výškou nájomného. Poukázal na konštantnú judikatúru týkajúcu sa náležitosti prejavov
vôle smerujúcich k určitému právnemu úkonu. Prvostupňový súd preto nezohľadnil konkrétne skutkové
okolnosti a vôľu účastníkov. Zmluvné strany si pri uzatváraní nájomnej zmluvy dohodli výšku nájomného.
Z dokazovania v priebehu konania bol zistený rozsah užívania odporkyne s jej synom v časti jednej
obytnej izby a kuchyne a kúpeľne spoločnej s jej otcom H. T.. D. domu obýva navrhovateľ spolu so
svojou snúbenicou. Je preto v rozpore so skutkovým stavom zistenie povinnosti platiť nájomné zo
strany odporkyne za celú nehnuteľnosť, keďže táto užíva len jej nepatrnú časť. Prvostupňový súd
sa pri svojom rozhodovaní o návrhu vôbec nezaoberal odporkyňou tvrdenými skutočnosťami s tým,
že prejav vôle v prípade pochybností je potrebné vykladať tým spôsobom, že účastníci prejavili vôľu
uzavrieť zmluvu o výpožičke. Zámerom zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy vzhľadom na skutočnosť,
že tieto si neupravili výšku nájomné a ani nemali zámer ju upraviť bolo uzavrieť zmluvu o výpožičke
v súlade s § 659 a nasl. OZ. Preto odporkyňou tvrdenými skutočnosťami o prejave vôle zmluvných
strán smerujúcom k uzavretiu zmluvy o výpožičke sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nezaoberal.
Prvostupňový súd mal prihliadnuť na kompenzačnú námietku odporkyne z titulu preplatkov odporkyne
na energiách, nakoľko sám súd uviedol, že úhradou fakturovaných nákladov za užívanie nehnuteľnosti
plnila odporkyňa a H. T. aj za navrhovateľa. V tomto prípade už z tohto následne vyplýva, že práve na
strane navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporkyne. Napriek tomuto všetkému
však uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu, nakoľko ako



vyplýva odporkyňou tvrdených skutočností návrh bolo nevyhnutné zamietnuť v každom prípade. Zároveň
si uplatnila trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vrátane režijného paušálu a DPH.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti prenajal túto
nehnuteľnosť nájomnou zmluvou zo dňa 23.07.2008 odporkyni a jej otcovi H. T. na dobu určitú, teda na
dobu 30tich rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy. Zmluvné strany si zároveň dohodli, že predmet zmluvy
budú užívať s rodinnými príslušníkmi a spoločne s prenajímateľom.

V bode IV. 4.1 predmetnej zmluvy si následne účastníci zmluvy dohodli, že nájomcovia 1/, 2/ v tomto
prípade odporkyňa a jej otec H. T. sa zaviazali platiť prenajímateľovi mesačne nájomné zodpovedajúce
úhradám za služby spojené s užívaním domu vo výške určenej podľa faktúr vystavených jednotlivými
poskytovateľmi služieb, pričom výška úhrady musí byť prenajímateľom určená primerane k užívaniu
predmetu nájmu odporcom 1/ alebo odporcom 2/ a za súčasného zohľadnenia úhrad zaplatených za
služby prenajímateľovi ostanými užívateľmi predmetu nájmu.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zároveň zrejmé, že spornú nehnuteľnosť ďalej užívali navrhovateľ,
odporkyňa a ich otec H. T. s tým, že navrhovateľ užíval nehnuteľnosť spolu so svojou snúbenicou.

V prejednávanej veci založil navrhovateľ svoj nárok na základe tej skutočnosť, že tvrdil, že medzi
účastníkmi konania došlo k ústnej dohode, na základe ktorej mala odporkyňa platiť navrhovateľovi
nájomné vo výške 115,- eur. Túto skutočnosť však navrhovateľ v konaní nepreukázal. Faktom je, že
medzi účastníkmi bola dohodnutá riadna písomná nájomná zmluva, z ktorej vyplývajú všetky práva a
povinnosti zmluvných strán, z ktorej možno zároveň dovodiť akým spôsobom si účastníci dohodli platenie
nájomného. Túto zmluvu považuje odvolací súd za platnú, určitú a zrozumiteľnú s tým, že výkladom
prejavov vôle zmluvných strán možno dospieť k záveru, že každá zo strán bývajúca v dome sa zaviazala
hradiť služby spojené s užívaním bytu. Takéto dojednanie neodporuje účelu zákona a preto neobstojí
námietka zo strany navrhovateľa v odvolaní v tom smere, že medzi účastníkmi existovala ústna dohoda,
na základe ktorej má nárok na platenie nájomného vo výške 115,- eur mesačne.

Odvolací súd poukazuje na základný princíp Občianskeho zákonníka stanovený v § 40 ods. 2 OZ, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ je základná zmluva dohodnutá písomnou formou, táto môže byť zmenená
medzi spornými stranami jedine opätovne písomnou formou. Preto akékoľvek ústne dojednanie je
neplatné.

Z obsahu spisu a konkludentného správania účastníkov konania je potom zrejmé, že odporkyňa
skutočne platila za služby spojené s užívaním danej nehnuteľnosti aj za navrhovateľa s tým, že v
konečnom dôsledku nebolo preukázané, že by bolo jej povinnosťou platiť nájomné vo výške 115,- eur
mesačne.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko
navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol spôsobilý preukázať,
že medzi účastníkmi došlo k dohode o platení nájmu vo výške 115,- eur mesačne za žalované obdobie.

Preto odvolací súd v konečnom dôsledku napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. O
náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
odporkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci spočívajúci
v písomnom vyjadrení k odvolaniu 31,54 eur, 1x paušál 7,41 eur + 7,79 eur 20% DPH, čo činí spolu



46,74 eur. K náhrade trov odvolacieho konania bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý v odvolacom konaní
úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/154/2010", "guid": "2bd4ef63-08fd-46b0-9037-e5bb5893447c:51a9ed27-4bd0-49f4-a475-55264fea210d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}