{"guid": "6c6b7113-b3d5-47ca-a641-73c33a9a0031:d8a552cd-d97a-49d6-8286-5913ba7b6005", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3611010259.2", "spisova_znacka": "23To/54/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/54/2012 z 5. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. júna 2012, sp. zn. 23To/54/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3611010259.2", "identifikacne_cislo": "3611010259", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Samaš", "sudca_id": 1328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-samas-1328", "datum_vydania": "2012-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-194"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-194"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8a552cd-d97a-49d6-8286-5913ba7b6005", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611010259.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3611010259.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3611010259.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/54/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611010259
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611010259.2

Uznesenie
Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. júna 2012
prejednal odvolanie obžalovaného

N. F.,

nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom obec D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/158/2011 zo dňa 27.03.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného   z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. F. uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na §§ 138 písm. d/, 139 ods. 1 písm. c/,
127 ods. 5 Tr.zák., v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr.zák., pretože dňa 17.09.2011 v čase okolo 02,45 hod. v obci I. v obývacej izbe rodinného domu č. XXX
sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím W. I., s ktorou žil na uvedenej adrese v spoločnej domácnosti,
načo mu W. I. povedala, aby odišiel z domu preč, avšak obžalovaný z domu odišiel až po príchode polície,
následne toho istého dňa v čase okolo 09,00 hod., keď prišla W. I. domov do rodinného domu č. XXX
v obci I., obžalovaný sa nachádzal v uvedenom rodinnom dome v miestnosti kuchyne, pričom do domu
vošiel počas jej neprítomnosti cez otvorené okno obývacej izby, kde W. I. obžalovaného niekoľkokrát
vyzvala, aby z domu odišiel, avšak obžalovaný na jej výzvy nereagoval a v dome neoprávnene zotrval,
pričom v miestnosti obývacej izby začal W. I. vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej zabitím a pri tom ju
otvorenou dlaňou pravej ruky udrel na ľavé líce, načo sa W. I. zľakla, vyšla na dvor rodinného domu a
chcela ujsť cez otvorenú bráničku, avšak obžalovaný jej v úteku zabránil tak, že ju chytil oboma rukami za
ramená a zhodil ju na dvore domu na zem, pričom W. I. spadla chrbtom na zem, obžalovaný si následne
kvokol z jej ľavej strany, pravou rukou ju chytil za krk a škrtil ju, pričom sa jej opakovane vyhrážal zabitím,
po chvíli ju pustil, načo začala poškodená kričať o pomoc, preto ju obžalovaný chytil pravou rukou za
ústa a nos, aby jej zabránil kričať, pričom takto poškodenú dusil a od svojho konania upustil až po tom,
ako ho okríkol sused, čím spôsobil W. I. opuch ľavej strany tváre a škrabance s oderkami na krku bez
potreby liečenia.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 4 Tr.zák.
k úhrnnému trestu odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne, pre  výkon ktorého trestu bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Podané odvolanie obžalovaný následne písomne
zdôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný poukázal na osobu
poškodenej, ktorá vypovedala pod vplyvom alkoholu, mal byť vyšetrený jej psychický stav, pričom táto
sa od 15 rokov živí prostitúciou. Obžalovaný namietal, že jemu nikto neverí, pretože bol viackrát súdne
trestaný. Žiadal, aby krajský súd zvážil svedectvo takejto svedkyne. Namietal tiež uloženie trestu odňatia
slobody na 16 mesiacov za niečo, čoho sa nedopustil. Obhajca obžalovaného namietal v podrobných
dôvodoch odvolania najmä to, že nebolo bez pochybností preukázané, že sa stal skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu. Podrobne rozobral výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní zo
dňa 27.03.2012, keď poškodená vypovedala len o nadávkach obžalovaného, nie však o vyhrážkach
zabitím. Poškodená klamala aj v tom, že pred skutkom pila len pivo, hoci pila víno aj väčšie množstvo
vodky. Svedok Q., ktorý vypovedal o priebehu incidentu, tiež žiadne vyhrážky obžalovaného na adresu
poškodenej nepočul. Svedok N. vypovedal len o tom, čo jemu mala poškodená povedať do telefónu,
pričom sám spochybnil hodnovernosť týchto informácií s tým, že poškodená bola značne pod vplyvom
alkoholu. Obhajca teda považoval poškodenú za osobu, ktorá v čase alkoholického opojenia nedokáže
hodnoverne vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti. V tomto smere preto mala byť poškodená
znalecky skúmaná. Vo vzťahu k prečinu porušovania domovej slobody obhajca poukázal na to, že
obžalovaný sa v dome č. XXX v I. zdržiaval na základe dohody s S. N., ktorého v dobrej viere považoval
za majiteľa domu. Nie je pritom rozhodujúce, či išlo o nájom rodinného domu alebo o nájom bytu (§ 663,
§ 668 a nasl. Občianskeho zákonníka), pričom sa nevyžaduje písomná forma takejto zmluvy. Z trestno-
právneho hľadiska pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody, je podstatné,
koho svedok N. považoval za nájomcu (užívateľa) so samostatnými právami a povinnosťami. Ak mal
tento vzťah skončiť, muselo by dôjsť k jednoznačnému prejavu vôle svedka N. voči obžalovanému a
nie sprostredkovane cez poškodenú. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm.
b/ Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby
oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

K namietanej vieryhodnosti poškodenej W. I., vrátane potreby skúmania jej psychického stavu, uvádza
senát odvolacieho súdu nasledovné. Odmietnuť výpoveď svedka, ktorý je zároveň poškodený, nemôže
dôjsť len preto, že by mohli byť výhrady k sociálno-spoločenskému správaniu svedka resp., že takýto
svedok v čase, keď bol na ňom páchaný trestný čin, bol tiež pod vplyvom alkoholu. Poškodená v
konkrétnom prípade netvrdila, že pila len pivo, práve naopak vierohodne popísala v predmetný deň
vypitie fľaše vína so susedmi, dvoch vodiek v Tescu a napokon doma znovu dva poháre vodky. Práve
o obžalovanom vypovedala, že v Tescu pil len pivo.

Vyšetrenie duševného stavu svedka v trestnom konaní je závažný zásah do osobnej slobody a súkromia
osoby svedka, preto ustanovenie § 150 Tr.por. vyžaduje, aby pre takýto postup bola splnená podmienka
v podobe závažných pochybností, či u svedka nie je podstatne znížená schopnosť správne vnímať
alebo vypovedať. Z okolností prípadu ani z obsahu trestného spisu však takéto závažné pochybnosti
nevyplývajú. Priamy svedok Q. Q. aj svedok S. N. vypovedali tak, že vnímanie aj reprodukciu prežitého
poškodenou nespochybnili. Preto súd prvého stupňa takéto doplnenie dokazovania správne zamietol.

Z hľadiska správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že obžalovaný sám
vieryhodnosť svojich výpovedí spochybnil, keď na rozdiel od poškodenej viackrát menil svoje výpovede,
keď dokonca pred sudcom pre prípravné konanie sa aj priznal, čo však na hlavnom pojednávaní
odmietol. Súd prvého stupňa správne pri svojom rozhodovaní okrem výpovede poškodenej, vychádzal
z výpovede suseda poškodenej, svedka Q. Q., ktorý po dobu približne 5 min. videl druhú časť incidentu



medzi obžalovaným a poškodenou. Videl fyzické násilie obžalovaného a obidvoch dokonca „okríkol“.
Počul tiež poškodenú hovoriť, aby ju obžalovaný nechal. Svedok aj vyhodnotil to, čo videl tak, že
poškodená určite sama nespadla a tiež by určite nekričala, že ju zabije, ak by sa nič nestalo. Poškodenú
pred útekom videl ako vystrašenú.

Svedok S. N. (otec poškodenej, ale aj bratranec obžalovaného) okrem toho, že vypovedal o tom, čo v
noci telefonovala poškodená (napádanie, škrtenie, hrozba zabitím) vypovedal aj o dôležitých skutkových
a právnych okolnostiach týkajúcich sa prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák.
Na rozdiel od vyššie uvedených právnych argumentov obhajcu obžalovaného, tento svedok vypovedal
najmä o tom, že obžalovaný mal povolené od neho bývať vzadu za rodinným domom č. XXX v pristavanej
šope bez prideleného čísla. Pokiaľ aj býval v predmetnom rodinnom dome, tak to bolo len na prianie
a so súhlasom  jeho dcéry. Z výpovede poškodenej pritom jednoznačne vyplýva, že už po konflikte v
noci vyzvala obžalovaného, aby z domu odišiel. Rovnako bol poškodenou vyzvaný, aby odišiel aj ráno,
keď predtým vnikol do rodinného domu cez otvorené okno obývacej izby, čo aj sám doznal. Vo vzťahu
k predmetnému rodinnému domu sa teda obžalovaný dopustil predmetného prečinu, pretože nešlo o
jeho obydlie v danom momente ani právne a už ani skutkovo, keď opakovane bol vyzvaný, aby obydlie
poškodenej opustil.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného, smerujúce proti výroku o
vine, preskúmal aj postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o treste. Ani tu súd prvého stupňa
nepochybil. Pritom je potrebné uviesť, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. Súd prvého stupňa v tomto smere
správne ustálil prevažujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami tak, že zistil len
dve priťažujúce okolnosti. Predchádzajúce výkony trestov odňatia slobody obžalovaným, prevyšujúce
10 rokov, neumožňovali na jeho prevýchovu pôsobiť alternatívnym trestom k trestu odňatia slobody.
Taktiež zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon testu so stredným
stupňom stráženia je v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. Aj väčšinu doposiaľ vykonávaných trestov
odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť obžalovaný vykonával v prísnejších ústavoch (dokonca aj
v III. NVS), pričom naposledy bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený 06.06.2011.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/158/2011", "guid": "5e6e467e-ae9e-4fab-9355-02fc17f84909:a77114ce-4aee-4446-93e4-59b453b36645", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "50df5e8f-cde1-4a01-a330-85f31ae140d4:96069ac1-e667-46fe-ba66-2b0748ebaaf1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3112011034.1", "spisova_znacka": "2Tos/100/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/100/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3112011034.1"}]}