{"guid": "2abbdca1-4365-4512-aa37-f62d49941d1f:132c42b3-da76-49c9-9a03-2720672e66d2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2", "spisova_znacka": "17Co/112/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/112/2012 z 8. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. mája 2012, sp. zn. 17Co/112/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2", "identifikacne_cislo": "3611201598", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2012-05-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "19CoP/1/2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "f6b15ef6-6a59-4614-bbbe-96b9a0482309:64b1be7a-0b4c-4dcd-b53b-67166be5a6f8", "datum": "2013-07-30", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/132c42b3-da76-49c9-9a03-2720672e66d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/112/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611201598
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611201598.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely
Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľky L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. V.
XXXX/XX, zastúpenej R.. Y. V., advokátkou v M., L.. Z. a Y. XXXX/XX proti odporcovi Y. K., nar. XX.XX.D.,
bytom T., R. V. XXXX/XX, zastúpenému R.. X. F., advokátkou v T., R. XXX/X, o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. decembra 2011, č.k. 4C/32/2011-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti  o výživnom   m e n í   tak, že odporca   j e    p o v i n n
ý   platiť výživné  na  maloletú  M. vo výške 80  eur mesačne, vždy  do 15-teho dňa  v mesiaci vopred  k
rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom  súd prvého stupňa  rozviedol manželstvo účastníkov  Y. K. a L. K., rodenej
J. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku XX,
ročník XXXX na strane XXX pod poradovým č. XX.  Maloletú  M. K., nar. XX.XX.XXXX zveril  na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti  navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a
odporcovi určil výživné na maloletú  mesačne sumou 120 eur,   vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca,
vopred do rúk  navrhovateľky,  s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa  styk
odporcu  s maloletou  neupravil.   Odporcovi neuložil  povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na
začatie konania v sume 66 eur. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich
náhradu. V odôvodnení  rozhodnutia  súd prvého stupňa  uviedol, že manželstvo  účastníkov, uzavreté po
štvorročnej známosti  bolo spočiatku harmonické a plnilo si všetky svoje funkcie. Po určitom čase  začalo
dochádzať medzi účastníkmi k nezhodám. Navrhovateľka má od októbra 2010 priateľa a  od marca
2011manželstvo účastníkov prestalo plniť ekonomickú, výchovnú funkciu a funkciu vzájomnej pomoci,
pričom od  februára 2011 účastníci spolu intímne nežijú. Súd prvého stupňa s poukazom na vykonané
dokazovanie a ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva
účastníkov bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené
do tej miery, že neplní svoj účel,  od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a
preto ho rozviedol.  Maloletú M.  na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým,
že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Súd prvého stupňa konštatoval, že takáto úprava
je v súlade s konečným návrhom účastníkov, s návrhom kolízneho opatrovníka a rešpektuje záujem
maloletej, ktorej výchovné prostredie sa po rozvode manželstva nezmení. Výživné určil  sumou 120
eur mesačne,  splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. Prihliadol
pritom na vek a odôvodnené potreby maloletej, ktorá  má  10 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch účastníkov. Súd prvého stupňa  vychádzal z toho, že
obaja účastníci sa musia podieľať na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletej. Navrhovateľka, ktorá



sa o maloletú bude osobne starať, sa podieľa na jej výžive čiastočne aj svojou osobnou  starostlivosťou
a odporca súdom určeným výživným. Odporca je  síce v súčasnosti nezamestnaný, avšak má reálne
možnosti zamestnať sa a získať tak príjem, z ktorého bude môcť výživné platiť. V jeho schopnostiach
a možnostiach je nájsť si zamestnanie, v ktorom dosiahne príjem, z ktorého bude schopný platiť
výživné v sume 120 eur mesačne. Vychádzal pritom z toho, že odporca takýto príjem dosahoval v
predchádzajúcom období, nie je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o žiadnu inú osobu, má
stredné odborné vzdelanie a vodičské oprávnenie na vedenie všetkých motorových vozidiel okrem
autobusu. Právne súd prvého stupňa poukázal na zákonné ustanovenia § 24 ods. 1,4, § 25 ods.1,2, §
62 ods. 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže účastníci súdnu úpravu styku odporcu s maloletou
nežiadali, na styku odporcu s maloletou sa vedia dohodnúť, a  preto styk odporcu s maloletou súd prvého
stupňa  neupravil. O neuložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania
v sume 66 eur súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta druhá Zákona o súdnych poplatkoch a o  náhrade
trov konania rozhodol  podľa  § 144  veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti o určení vyživovacej povinnosti na  maloletú  podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol v ňom, že  výšku vyživovacej povinnosti nepovažuje
za primeranú jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. T.č. je nezamestnaný a jeho
jediným zdrojom príjmu sú v súčasnosti dávka v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť a
príspevok na bývanie  spolu v sume 118,30 eur. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a
maloletou a dobrovoľne prispieva na chod domácnosti.  Mesačne vynakladá   na byt (nájom a energie)
minimálne 75 eur a maloletej platí poistku v sume 23 eur mesačne. Ďalšie náklady predstavujú výdavky
na stravu,  hygienické a iné životné potreby.  Poukázal na § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
prvého stupňa  neprihliadol na stav v čase jeho vyhlásenia, ale na to, čo môže nastať v budúcnosti.
Konštatoval, že pred štyrmi mesiacmi  rovnaký súd rozsudkom zo dňa 25.08.2011, sp. zn. 3P 40/2011
určil výživné pre maloletú v sume 80 eur mesačne, pričom  od tejto doby nedošlo na jeho strane  ako aj
navrhovateľky k zásadnej zmene pomerov. Navrhol, aby odvolací súd  rozsudok  súdu prvého stupňa  v
časti o určení výživného zmenil a vyživovaciu povinnosť mu určil  platiť v sume 80 eur mesačne, vždy
do 15. dňa  toho ktorého mesiaca vopred  do rúk  navrhovateľky.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu  navrhovateľka uviedla, že odporca sa  vyhýba oficiálnemu
zamestnaniu sa, a to až do času, než bude vo veci právoplatne rozhodnuté.   Odporca do doby, keď sa
dozvedel o podaní návrhu na rozvod  pracoval ako vodič nákladnej dopravy v obchodnej spoločnosti N.
X., L. s priemerným príjmom mesačne 1.216,64 eur (máj 2010 -  marec 2011). Pracovný pomer ukončil
dohodou, aj keď tvrdí v odvolaní, že to bolo zo zdravotných dôvodov, čo pravdou nie je. Viedli ho k
tomu obavy, že   z  príjmu bude musieť prispievať na výživu maloletej. Ďalej uviedla, že odporca v marci
2011 zobral a uložil na neznáme miesto ich spoločné finančné prostriedky, v apríli 2011 predal osobný
automobil, ktorého trhová hodnota je  4.500 eur a výťažok z jeho predaja si ponechal pre osobné účely.  V
konaní nepreukázal, že by trpel  akoukoľvek chorobou, iba vyslovil, že má problémy s chrbticou, pričom
sa venuje  cvičeniu vo fitnes centre.    Na chode domácnosti sa odporca finančne nepodieľa, ako tvrdí
v odvolaní, prispieva len  na nájom a elektrinu. Čo sa týka poistky maloletej, táto je  na  meno odporcu
a maloletá je s ním len pripoistená.

Kolízny opatrovník  vo vyjadrení k odvolaniu označil  rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne
a navrhol ho  v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací  preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust.
§ 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie  odporcu je  dôvodné.

V danom prípade bolo potrebné  posúdiť vec  podľa  ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/2005
Z.z., podľa ktorého  plnenie  vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je  ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia  prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať  sa na životnej  úrovni
svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere  sa  o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,



možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd  neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je  nevyhnutné vynaložiť.

Predmetom preskúmania v odvolacom konaní v danej veci bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa
o určení výživného na  maloletú.  Rozsudok vo všetkých jeho výrokoch okrem napadnutého výroku o
výživnom  nadobudol právoplatnosť a týmto rozhodnutím nie je dotknutý.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v časti o určení výživného na maloletú   a konania
mu predchádzajúceho, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj podrobným rozborom všetkých
rozhodujúcich otázok, ktoré boli v odvolaní vznesené, odvolací súd  riadiac sa  zásadami obsiahnutými
v ust.  § 62 ods. 1 - 4 Zákona o rodine sa nestotožnil  s určením  výživného súdom prvého stupňa  pre
maloletú na čas po rozvode.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloletá pochádza z manželstva  účastníkov konania,
ktorých manželstvo bolo  v tomto konaní rozvedené. Maloletá bola zverená  do osobnej  starostlivosti
navrhovateľky  a odporcovi  bola uložená povinnosť prispievať na výživné sumou 120 eur mesačne.
Odporca  - otec maloletej  je od  apríla 2011 nezamestnaný, pracovný pomer u posledného
zamestnávateľa ukončil dohodou zo zdravotných dôvodov, keďže  trpí  ochorením Z.. Z potvrdenia
sociálnej poisťovne (č.l. 121) bolo preukázané, že  odporca   v čase od apríla do  októbra 2011 poberal
dávku v nezamestnanosti, naposledy za mesiac  október v sume 138 eur a do októbra 2011 prídavok na
dieťa v sume  22,01 eur mesačne. Od  januára 2012 boli otcovi maloletej priznané  dávky v hmotnej núdzi
v sume 118,30 eur mesačne (č.l. 140). Matka maloletej  bola od júla 2010 evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie a príležitostne vykonáva práce na základe  dohody o vykonaní práce. V roku  2011  bol jej
priemerný čistý mesačný príjem 49,31 eur. Poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 225,50 eur mesačne,
ktorá jej bola znížená o výživné 80 eur na sumu 145,50  eur mesačne. Maloletá je zdravým dieťaťom,
navštevuje 5. ročník základnej školy v T., súkromne sa učí anglicky  s nákladmi 10 eur mesačne a je
registrovaná  v tenisovom klube, pričom za tréningy platí  mesačne cca 40 eur. Počas sezóny platí za
tenis  členský poplatok 100 eur na 6 mesiacov. Maloletá aj s oboma  rodičmi žije  doposiaľ v spoločnej
domácnosti v trojizbovom byte. Matka ani otec  okrem  k maloletej  nemajú  žiadnu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske  zo dňa  25.08.2011, č.k. 3P 40/2011-21 bola
maloletá na návrh matky zverená do  osobnej starostlivosti matky a otcovi bola  určená vyživovacia
povinnosť  sumou 80 eur mesačne. V tom čase   boli pomery  oboch  rodičov  maloletej zrovnateľné  s
pomermi, aké  boli v čase  rozhodovania  súdom prvého stupňa  o rozvode manželstva.

Pri   takto zistených pomeroch účastníkov konania  a maloletej, odvolací  súd  na  rozdiel    od okresného
súdu s ohľadom na príjmové    pomery  oboch  rodičov ako aj potreby maloletej,   považoval  za
primerané  určenie výživného  vo výške 80 eur mesačne.  Odvolací súd konštatuje, že výživné v takejto
výške  je úmerné ako možnostiam a schopnostiam odporcu, tak aj potrebám maloletej, primeraným
veku desaťročného  dieťaťa.

Pokiaľ matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu požadovala výživné ponechať  vo výške 120
eur  mesačne určenej rozhodnutím  súdom prvého stupňa, túto požiadavku  odvolací súd neakceptoval.
S výživným určeným  nad rámec 80 eur mesačne sa nestotožnil z dôvodu, že  vyššie určené výživné
by nezodpovedalo  objektívnym  možnostiam  otca  a ani  by nebolo  primerané potrebám maloletej.
Nebolo preukázané, že je potrebné  u maloletej  uspokojovať náklady osobitného druhu, na rozdiel  od
štandardných  potrieb maloletého dieťaťa jej veku i napriek tomu, že navštevuje tenisový klub a cudzí
jazyk, čo možno v dnešnej dobe označiť za bežné záujmy školopovinných detí. Bolo potrebné  zohľadniť,
že u odporcu  nedošlo k zmene pomerov od augusta 2011, kedy vyššie  citovaným súdnym rozhodnutím
súd prvého stupňa  uložil odporcovi povinnosť platiť výživné mesačne po 80 eur mesačne, rovnako sa
nezmenili ani pomery  navrhovateľky a maloletej. U odporcu  nebolo preukázané, že by  pracovný  pomer
rozviazal so zámerom vzdať sa  zamestnania a stabilného príjmu. Naopak  jeho príjem je v súčasnosti
dokonca  nižší, aký dosahoval  v auguste 2011, keď v tomto období poberal  dávky v nezamestnanosti
vo výške 186  eur (v októbri 2011 to bolo už len 138 eur a v súčasnosti poberá  iba 118,30 eur  mesačne).



Pokiaľ  súd  prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia  uviedol, že  je v schopnostiach a možnostiach
odporcu  nájsť si zamestnanie, z ktorého výživné ním určené   bude schopný  platiť, takéto tvrdenie nie
je opodstatňujúce pre určenie  vyššieho výživného, pretože  základom pre spravodlivé rozhodnutie je
zistenie skutočného stavu veci v čase  jeho rozhodovania, čo  vyplýva  z  § 154  O.s.p., podľa ktorého pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, na  čo v odvolaní napokon poukazoval aj odporca.

Odvolací  súd  akcentuje, že rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím  nemenným, a preto  ak sa stav
a pomery účastníkov zmenia, nie je  vylúčená jeho ďalšia  úprava.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa  v napadnutej časti výroku o určení
výživného  odporcu  pre  maloletú M. podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto  rozhodnutia.

Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom krajského súdu  jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku  odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"stav": {"sz": "19CoP/1/2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "f6b15ef6-6a59-4614-bbbe-96b9a0482309:64b1be7a-0b4c-4dcd-b53b-67166be5a6f8", "datum": "2013-07-30", "vztah": "zmenene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/32/2011", "guid": "b8497c9f-cfee-4d0a-ae7f-e6f22a047067:8e8b6c8b-02e2-427b-b04a-57a111d22f87", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "f6b15ef6-6a59-4614-bbbe-96b9a0482309:64b1be7a-0b4c-4dcd-b53b-67166be5a6f8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3612203889.1", "spisova_znacka": "19CoP/1/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/1/2013 z 30. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612203889.1"}]}