Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/250/2012 z 26. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2012, sp. zn. 6Co/250/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3612200427.1
Krajský súd Trenčín | 6Co/250/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3612200427.1 | 2012-11-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3be03e50-ea74-4c1b-b8c9-20056055d7d8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3612200427.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/250/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612200427
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3612200427.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti odporkyni: P. B., bytom U.. Q. XXX/XX, X., občianka Slovenskej republiky, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom
Sofijská 13, Košice, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Budapeštianska 8, Košice, o
zaplatenie 1.817,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske zo dňa 31. augusta 2012, č. k. 6C/43/2012-58, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti - výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka - bod III.
výroku      p o t v r d z u j e    .

Navrhovateľ   j e   p o v i n n ý    zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka vo
výške 48,29 eur, advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví identifikovaným  uznesením  v bode I. zastavil konanie podľa  § 96 ods. 1,2,3
O.s.p. v dôsledku  späťvzatia návrhu. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia  § 146 ods. 2
prvej vety O.s.p.  Konštatoval, že odporkyňa a vedľajší účastník majú právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi,  ktorý zavinil zastavenie konania. Odporkyňa si žiadne trovy neuplatnila a preukázateľne
jej nevznikli žiadne trovy konania, preto v bode II. svojho uznesenie odporkyni nepriznal náhradu trov
konania. V bode III. svojho uznesenia okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
vo výške 177,92 eur, ktoré navrhovateľovi uložil zaplatiť do rúk jeho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša.
Priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostávala z nákladov na právnu službu advokáta určil podľa
vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to  za dva úkony právnej služby podľa §  10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16
ods. 3. Úkony právnej služby predstavovali prevzatie a prípravu zastúpenia a odpor proti  platobnému
rozkazu á 81,33 eur a režijný paušál 7,63 eur. V bode IV. svojho uznesenia rozhodol o vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi vo výške 102,37 eur podľa ust. §  11 ods. 4 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti v bode III., ktorou okresný súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, podal včas odvolanie navrhovateľ  prostredníctvom svojho zástupcu.
Žiadal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi  náhradu trov
konania nepriznať. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,11 eur.
Považuje uznesenie  okresného súdu v napadnutej časti za nesprávne z hľadiska  právneho posúdenia.
Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov
registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú
právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú
pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. tieto právne závery ustálil aj Krajský súd



v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich  zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia na
ochranu spotrebiteľov.  Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo  umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú  spôsobilé poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené
a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do
konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného
je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník  viaceré procesné  podania nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, významných skutočností  vzťahujúcich sa na predmet sporu.  Rovnaký právny názor
vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Navrhovateľ si dovoľuje  poukázať
na to, že uvedenú činnosť  by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých  pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania navodzujem dojem, že účelom  vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor
vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle vyššie uvedeného
navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.

Vedľajší účastník využil svoje právo  vyjadriť sa k odvolaniu a vo svojom  písomnom stanovisku,
ktoré podal prostredníctvom svojho zástupcu žiadal uznesenie okresného súdu  ako vecne správne
potvrdiť.  Považuje za úplne absurdné, že navrhovateľ vedľajšiemu účastníkovi vyčíta hromadný vstup
do konania, keď je to práve navrhovateľ, čo si hromadne uplatňuje proti spotrebiteľom neprijateľné
zmluvné podmienky z premlčaných nárokov. Vedľajší účastník vstupuje do konaní iba voči vytypovaným
dodávateľom a na vybraných súdov a len vo veciach, ktoré je schopné fyzicky zvládnuť preto tvrdenie
navrhovateľa, čím viac premlčaných žalôb proti spotrebiteľom podá, tým skôr získa navrhovateľ ochranu
pred zaplatením nákladov, ktoré tým vzniknú iným subjektom. Poukazuje aj na nález Ústavného
súdu Českej republiky II. ÚS2257/08 zo 07.07.2009, ktorý zastal obdobný názor, že každý, v danom
konkrétnom prípade aj štát má právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom k ústavnému
rozmeru právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu (účelný) vymedzovať kategóriu
subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto
(nepriznaním nákladov) právo upierať  a z hľadiska  ostatných subjektov diskriminovať.  štát má pritom
vzhľadom na svoje postavenie, napojenie na štátny rozpočet, personálne vybavenie, dostatočný  počet
odborných štátnych zamestnancov, nepomerne iné postavenie ako občianske združenie.  Nesúhlasí
s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na
poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom, tento názor je nesprávny, neústavný a neudržateľný.
Absurdným dôsledkom takéhoto názoru je, že vytvoriť združenie a byť jeho členom nemôžu byť len
osoby s neprávnickým vzdelaním. Tento absurdný záver popiera ústavou zaručené právo každého (teda
aj osôb bez  odborných právnych znalostí) slobodne sa združovať s inými osobami  (bez odborných
právnych znalostí) do občianskeho združenia takéhoto charakteru. Vyžadovať, aby  členom tohto
združenia bola aj osoba s odbornými právnymi znalosťami je neústavným a ničím neodôvodneným
zásahom do práva každého  slobodne sa združovať.  Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 48,29 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p.  a zistil, že uznesenie okresného súdu je
vecne správne, a preto je potrebné ho podľa ust. §  219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.  O odvolaní navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu  podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie okresného súdu je odôvodnené v súlade s kritériami v ust. § 157 ods.  2 v spojení  s ust. §
167 ods. 2 O.s.p., je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s
odôvodnením  uznesenia okresného súdu  plne stotožňuje.



Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa uviesť nasledovné.

Okresný súd v prejednávanej veci sa pri posudzovaní a rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré bolo
v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, zaoberal tým,  či niektorý z účastníkov nezavinil zastavenie
konania.

Správny bol záver okresného súdu, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto je zodpovedný
za náhradu trov konania ďalších účastníkov konania (aj vedľajšiemu účastníkovi), a to podľa § 146 ods.
2 prvej vety O.s.p.

Trovy konania vedľajšieho  účastníka predstavovali náklady za právnu službu advokáta, ktorých výšku
a spôsob určenia upravuje vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „AT“).

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavujú
neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak z
personálneho aspektu, keďže členovia vedľajšieho účastníka majú právnické vzdelania a samotné
združenie má byť spôsobilé na poskytnutie kvalifikovanej pomoci spotrebiteľovi.   Uvedené námietky
navrhovateľa nemožno akceptovať.

Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky,
resp. § 25 O.s.p. , aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné
práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom  a výšku odmeny podľa vyhl. č.  655/2004 Z. z.

Okresný súd priznal správne ako náhradu trov konania vedľajšieho účastníka jeho náklady na právnu
službu advokáta, a to podľa AT, ktoré správne vo svojom  uznesení špecifikoval.

Odvolací súd  z vyššie uvedených dôvodov  nepovažoval odvolanie navrhovateľa za spôsobilé na iné
než potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

Zároveň dodáva, že navrhovateľ sa síce v odvolaní dovoláva aplikácie ust. § 150 O.s.p. - moderačného
práva súdu, avšak  neuviedol žiadne zákonné dôvody, umožňujúce v jeho prospech náhradu trov konania
moderovať.

O náhrade trov odvolacieho konania  bolo rozhodnuté  podľa § 224 ods. 1 a § 142   ods. 1 O.s.p.

Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b)  AT), v polovici tarifnej  odmeny, t. j. 1 z 81,33 eur, k tomu
7,63 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT), 20% DPH (§ 18 ods. 3 AT), spolu 48,29 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é   .