Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/100/2012 z 24. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. mája 2012, sp. zn. 4CoE/100/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3701899493.1 Krajský súd Trenčín | 4CoE/100/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3701899493.1 | 2012-05-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55acc0ba-72f0-438a-8b56-2877f75addef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3701899493.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/100/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3701899493
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3701899493.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Q. X. so sídlom v B., IČO: XX XXX XXX, pobočka
X. B., A. XXX/XX, X. B. proti povinnému: M. - spol. s r.o., so sídlom Ul. Q. XXX, X. B., IČO: XX XXX
XXX, o vymoženie 395,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 28.marca 2012, č. k. 1Er/1273/2001-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z m e ň
u j e tak, že súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. H. O. trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť na
náhradu trov exekúcie vo výške 29,94 eur na účet súdneho exekútora Mgr. Ing. H. O., do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na
základe vykonateľného exekučného titulu sa dňa 09.07.2001 začalo exekučné konanie pred súdnym
exekútorom, ktorého poverením č. 5306*011220 zo dňa 30.07.2001 Okresný súd Považská Bystrica
poveril vykonaním exekúcie v neprospech majetku povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného
v sume 11.923,- Sk + trovy exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 21.03.2012 návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že šetrením v priebehu exekúcie zistil, že povinný bol z Obchodného registra
SR vymazaný. Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
39CbR/87/2005-47 zo dňa 06.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2010, zamietol návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Povinný bol následne dňom
26.08.2010 z obchodného registra ex offo vymazaný. Nakoľko bol povinný zrušený bez likvidácie, mal
súd za to, že nemá ani majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez návrhu zastavil. Súdny exekútor
predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v celkovej výške 29,94 eur, ktoré
pozostávajú z hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 13,28
eur za 2 hodiny exekučnej činnosti, paušálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky vo výške
6,64 eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 6,04 eur a DPH vo výške 3,98 eur.
Súd skúmal odmenu uplatnenú súdnym exekútorom podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku,
účinného v čase začatia konania a podľa § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008, a aj z pohľadu toho, či súdnym exekútorom
deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne
očakávať pri tom ktorom úkone. Zastával právny názor, že pre vyčíslenie určenia skutočne vynaloženého
času za jednotlivé úkony je podstatný celkový čas vynaložený na exekúciu, za ktorý sa odmeny priznáva,
a nie čas jednotlivých úkonov, a preto je potrebné, aby tento čas bol v konečnom dôsledku spočítaný.
Vzhľadom na hore uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v
zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhlášky za 2 začaté hodiny (prevzatie a kontrola návrhu, vypracovanie
žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie žiadosti o
súčinnosť) á 6,64 eur vo výške 13,28 eur a paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a §
15 ods. 1 cit. vyhlášky za 2 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o



začatí exekúcie) á 3,32 eur paušálna odmena vo výške 6,64 eur. Odmena za výkon exekučnej činnosti
celkovo činí sumu 19,92 eur. Keďže je súdny exekútor registrovaným platiteľom DPH, súd priznanú
odmenu zvýšil o 20 % DPH z odmeny vo výške 3,98 eur. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhlášky za poštovné 2,72 eur a kancelárske náklady 3,32 eur,
spolu vo výške 6,04 eur. Trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 29,94 eur. Súd v zmysle § 203 ods. 2
vety prvej v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení zaviazal oprávneného uhradiť
trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený. Dôvodil tým, že k zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
povinného došlo 9 rokov po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený preto nemohol ani pri
náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a bol preto toho názoru, že v tejto veci neboli
splnené zákonné predpoklady podľa § 203 Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu SR č I. ÚS 438/2008 zo 17.12.2008, č. II. 272/2008 z 22.10.2008, z ktorých vyplýva, že
súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, keďže riziko,
ktoré nesie, je odôvodnené a zároveň kompenzované v podstate jeho monopolným postavením pri
výkone exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a nezaviazal oprávneného náhradou
trov exekúcie.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté
uznesenie okresného súdu považuje za správne a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol ako nedôvodné a uznesenie okresného súdu
potvrdil ako správne.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal veci v napadnutom rozsahu - vo výroku o trovách
exekúcie /§ 212 ods. 1 O.s.p./ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v danej veci začalo dňom 09.07.2001, kedy
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. H. O., so sídlom Exekútorský
úrad v X. B.. Exekučné konanie sa preto riadi Exekučným poriadkom v znení platnom v čase začatia
konania /Exekučný poriadok v znení platnom do 31.01.2002/. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku,
platného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Výnimku z tejto
zásady ustanovoval Exekučný poriadok v § 203, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže
súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený
na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod na zastavenie exekúcie.

I keď súd prvého stupňa trovy exekúcie posudzoval podľa ustanovení § 196 a § 200 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, rozhodnutie o povinnosti oprávneného
zaplatiť trovy exekúcie však už posudzoval podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v
platnom znení, podľa ktorého môže súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Prečo súd prvého stupňa použil v danej veci ustanovenie
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, však z odôvodnenia nevyplýva. Vzhľadom na
prechodné ustanovenia Exekučného poriadku mal však súd prvého stupňa aj pri rozhodovaní, či sú
dané predpoklady pre uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému, postupovať podľa § 203
Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002. Až s účinnosťou od 01.02.2003 došlo k novelizácii
ustanovenia § 203, ktoré však v danej veci nemožno aplikovať.

Odvolací súd preto zdôrazňuje, že Exekučný poriadok v znení platnom do 31.01.20002 bol založený
na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v
§ 203 bolo možné na úhradu trov exekúcie zaviazať povinného, kedy súd musel zvážiť, či pri náležitej
opatrnosti mohol oprávnený predvídať dôvod na zastavenie exekúcie.



Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného ku dňu
26.08. 2010 výmazom z obchodného registra ex offo z dôvodu, že Okresný súd Trenčín zamietol návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu
nie je daný zákonný dôvod v danej veci, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade
znášal oprávnený, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 09.07.2001 a k zániku povinného došlo až
dňom 26.08. 2010. Oprávnený tak ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku
povinného /po 9 rokoch/ a následne k zastaveniu exekúcie. Odvolacie námietky oprávneného boli preto
opodstatnené.

Z tohto dôvodu preto nebolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť
trovy exekúcie, správne. Odvolací súd poznamenáva, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký
stav /na čo poukazuje aj oprávnený vo svojom odvolaní/, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri
výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Tento záver o postavení exekútora a
jeho nárokoch na odmenu vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky /
IV. ÚS 297/2010 z 31.08.2010 /. V tejto súvislosti aj odvolací súd konštatuje, že na vec sťažovateľa je
primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrený v
jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70),
podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za
odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami, súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m.
IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo
vzťahu k výkonu povolania advokáta.

Odvolací súd na základe uvedených dôvodov preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.