{"guid": "88cdd908-f31e-447d-acfe-dff41b98bdc6:2a65c112-113d-4e9b-8495-7763f1104b59", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3", "spisova_znacka": "6Co/129/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/129/2012 z 10. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. júla 2012, sp. zn. 6Co/129/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3", "identifikacne_cislo": "3708203577", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2012-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813", "nazov": "§ 813 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-813"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a65c112-113d-4e9b-8495-7763f1104b59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6Co/129/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3708203577\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3708203577.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.\nEmílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa E. S., B. N. P. O., so sídlom v C.,\nN. X, s adresou na doručovanie: R., S. XX, P.: XX XXX XXX, proti odporcom 1/ A. R., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom H. Z. H. N., R. XX, zastúpený v konaní opatrovníčkou A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H.\nN., R. XX, 2/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. H. N., N. XX, t.č. v W. a W. P., 3/ Z. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. H. N., S. X, t.č. v W. a W. P., 4/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z.\nH. N., S. XXXX/X, 5/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. N., A. XX, právne zast. Z.. N. S., B. so\nsídlom v H. Z. H. N., U.. B. X, o zaplatenie 3.459,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 4/\na 5/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.12.2010, č.k. 4C/71/2008-218,\njednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa    m e n í    tak, že odporcovia 1/ až 5/    s ú      p o v i n\nn í    zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.459,44 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od\n11. septembra 2003 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nVo zvyšujúcej časti návrh    z a m i e t a .\n\nOdporcovia 1/ až 5/   s ú   p o v i n n í    spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov\nkonania vo výške 172,94 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne zaplatiť\nnavrhovateľovi sumu 3.459,44 Eur so 17,6 %-ným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 02.03.2000\ndo zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň odporcov 1/ až 5/ zaviazal spoločne\na nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 172,94 Eur, do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy\n3.459,44 Eur s príslušenstvom na odporcoch titulom náhrady škody do výšky poskytnutého plnenia\npoškodenej A. K. R..  Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania  za preukázané, že odporcovia\n1/ až 5/ v presne nezistenom čase od 28.07.1998 do 29.07.1998 po vzájomnej dohode vnikli do\npredajne Z. v R. C. a odtiaľ odcudzili tovar, čím poškodenému A. K. R. spôsobili škodu vo výške\n114.658,- Sk a poškodením zariadenia škodu vo výške 2.845,- Sk. Odporcovia 1/ až 3/ boli uznaní\nvinnými  zo spáchania trestného činu a boli právoplatne odsúdení dňom 03.12.1999. Uznesením\nOkresného súdu Trenčín, právoplatným dňa 03.10.2009, bolo trestné stíhanie pre trestný čin krádeže\nspolupáchateľstvom, vedené proti odporcom 4/ a 5/ zastavené, pretože u Z. Z. zanikla trestnosť\nčinu v zmysle § 65 Trestného zákona u A. Z. preto, lebo trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je\ncelkom bez významu popri trestoch, ktoré pre iné činy bolo obvinenému uložené. V zmysle poistnej\n\nzmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a poškodeným A. K. R. vyplatil navrhovateľ klientovi sumu\n104.219,- Sk. Navrhovateľ zaslal výzvu na zaplatenie regresného nároku dňa 12.07.2000 odporcom\n1/ až 3/, v zmysle ktorej oznámil odporcom 1/ až 3/, že na neho prešlo právo na náhradu škody vo\nvýške plnenia, ktoré poskytli poistenému titulom poistnej udalosti s tým, že odporcovia 1/ až 3/ boli\nvyzvaní na zaplatenie regresného nároku vo výške 104.219,- Sk. Napriek výzvam odporcovia náhradu\nškody doposiaľ nezaplatili. Súd po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 420 ods. 1, 3\nOZ, kedy základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,\nexistencie škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, škodou a zavinením. Súd\nzaviazal odporcov 1/ až 5/ k úhrade náhrady škody z dôvodu, že všetci naplnili svojim konaním uvedené\npodmienky. Súd mal za preukázanú existenciu protiprávneho konania, a to spáchania trestného činu\nkrádeže vlámaním, existenciu vzniknutej škody, ktorú navrhovateľ zaplatil poškodenej organizácii A. K.\nR.  v celkovej výške 104.219,- Sk dňa 04.12.1998.  Súd s poukazom na § 813 OZ dospel k záveru,\nže návrh je podaný dôvodne. Navrhovateľ vyplatil škodu poškodenému vo výške 104.219,- Sk, čo činí\nv prepočte 3.459,44 Eur, s tým, že zároveň si uplatnil úroky z omeškania vo výške 17,6 % odo dňa\n02.03.2000. Navrhovateľovi by patril nárok na úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po zistení\nrozsahu škody a toho, kto škodu spôsobil. Súd však v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nemôže prekročiť\nnávrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Preto v náväznosti na § 517 OZ a nariadenia\nvlády č. 87/95 Z.z. dospel k záveru, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby,\nurčenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.\nKu dňu 02.03.2000 bola výška diskontnej sadzby 8,8 %, t. j. dvojnásobok činil  17,6 %.  Preto zaviazal\nodporcov 1/ až 5/ zaplatiť navrhovateľovi regresný nárok a to spoločne a nerozdielne, a to s poukazom na\nust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú\nspoločne a nerozdielne. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom bola\nuložená povinnosť zaplatiť úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania 172,94 Eur, čo predstavuje\nzaplatený súdny poplatok za návrh.\n\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 4/ Z. Z., ktorý namietal, že súd nedostatočne\npreskúmal skutkový stav veci. Poukázal na tú skutočnosť, že v trestnom rozsudku je uvedené, že\nodporcovia 1/, 2/, 3/ boli za skutok odsúdení, pričom voči odporcom 4/ a 5/ bolo konanie zastavené.\nŽiadal preto, aby povinnosť finančnej úhrady voči jeho osobe bola zrušená v plnom rozsahu.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie odporca 5/, ktorý namietal, že súd prvého\nstupňa nedostatočne preskúmal skutkový stav veci. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ zaslal\nvýzvu na zaplatenie regresného nároku len odporcom 1/ až 3/, pričom sumu voči odporcom 4/ a 5/\nnepožadoval. Žiadal preto, aby povinnosť finančnej úhrady bola zrušená v plnom rozsahu. Následne\nsvoje odvolanie doplnil tak, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu o tom, že navrhovateľovi patril nárok na\núrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po zistení rozsahu škody a toho, kto škodu spôsobil.\nTakéto tvrdenie sa vzťahuje na premlčanie a nie na omeškanie dlžníka. Uviedol, že dlžník je v omeškaní s\nplnením svojho dlhu po tom, čo sa dlh stal splatným. To znamená, že až po jej márnom uplynutí sa dlžník\ndostáva do omeškania. Výzvu bol preto navrhovateľ povinný zaslať každému z dlžníkov samostatne.\nOdporcom 4/ a 5/ výzva zaslaná nebola, a preto u odporcov 4/ a 5/ nastalo omeškanie s plnením dlhu\nnie na základe výzvy navrhovateľa, ale až dňom doručenia žalobného návrhu súdom. Namietal tiež, že\nrozsudok súdu prvého stupňa nebol doručený jeho právnemu zástupcovi.\n\nNavrhovateľ zaslal k odvolaniu odporcov 4/ a 5/ písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že voči odporcom 4/\na 5/ bolo tiež vedené trestné stíhanie, avšak nemal k dispozícii daný rozsudok v rámci trestného\nkonania. Pokiaľ odporca 5/ namietal úrok z omeškania, mali za to, že i v tomto prípade súd prvého\nstupňa postupoval správne, nakoľko každý z odporcov mal vedomosť o tom, akú škodu spôsobil svojím\nkonaním.\n\nOdporcovia 4/, 5/ zaslali súdu vyjadrenie, v rámci ktorého uviedli, že súhlasia s odvolaniami odporcov\n5/ a 4/.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nje potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., nakoľko odvolanie odporcov 4/, 5/ je čiastočne dôvodné z týchto\ndôvodov:\n\nV prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody voči\nodporcom 1/ až 5/ titulom poskytnutého plnenia z poistnej zmluvy poškodenému A. K. R.. Škoda bola\nspôsobená odporcami 1/ až 5/ tým spôsobom, že títo dňa 29.07.1998 vnikli do predajne Z. v R. C.,\npoškodili zariadenia a odcudzili tovar celkovo vo výške 114.658,- Sk. Navrhovateľ vyplatil poškodenej\nA. K. poistné plnenie vo výške 104.219,- Sk a svoj nárok si uplatnil v zmysle § 813 ods. 1 OZ.\n\nFaktom je, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.10.1999, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť voči odporcom 1/ až 3/ dňa 03.12.1999 boli títo odporcovia uznaní za vinných z trestného\nčinu krádeže na tom skutkovom základe, že v čase od 28.07.1998 do 29.07.1998 po vzájomnej\ndohode vnikli do predajne Z. v R. C., s tým, že následne odcudzili tovar v celkovej hodnote 114.658,-\nSk a poškodením zariadenia vznikla škoda vo výške 2.845,- Sk. Faktom je, ako správne poukazujú\nodporcovia 4/, 5/ vo svojom odvolaní, že týmto rozsudkom neboli odporcovia 4/, 5/ uznaní za vinných\nzo spáchania tohto skutku.\n\nNa druhej strane však odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rozsudku Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom, sp.zn. 1T/176/99, v jeho výrokovej časti sa konštatuje, že pri tomto trestnom čine\nboli okrem odporcov 1/ až 3/ prítomní aj odporcovia 4/, 5/, to znamená Z. Z. a A. Z..\n\nZ obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/75/2000 zároveň vyplýva, že dňa\n19.04.2000 bola podaná obžaloba, okrem iného aj na odporcov 4/, 5/, to znamená Z. Z. a A. Z. aj\npre skutok, za ktorý boli už v tom čase právoplatne odsúdení odporcovia 1/ až 3/, to znamená pre\ntrestný čin krádeže, v čase od 28. do 29.07.1998 v obci R. C., kde spoločne odporcovia 1/ až 5/ vnikli\ndo predajne Z., čím spôsobili poškodenej A. SD odcudzením tovaru škodu vo výške 114.658,- Sk a\npoškodením zariadenia škodu vo výške 2.845,- Sk. Faktom je, že táto obžaloba skončila tým spôsobom,\nže v konečnom dôsledku trestné stíhanie proti obvinenému Z. Majtánovi, okrem iného aj pre trestný čin\nkrádeže, tak, ako bol vyššie definovaný, bolo zastavené, pretože zanikla trestnosť činu, s tým, že toto\nuznesenie okresného  súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 03.10.2009. Rovnako aj trestné stíhanie\nvoči odporcovi A. Z. pre daný skutok bolo zastavené, pretože trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,\nje celkom bez významu popri trestoch, ktoré pre iné činy boli obvinenému už uložené, s tým, že toto\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2009.\n\nNa druhej strane však odvolací súd zdôrazňuje, že to, že k danému skutku došlo, tak, ako bol popísaný\nv pôvodnej obžalobe, a to, že pri danom trestnom čine boli prítomní odporcovia 1/ až 5/, svedčí nielen\nspisový materiál založený v spise 1T/75/00, ako aj spisový materiál založený v predchádzajúcom\ntrestnom stíhaní, v rámci ktorého boli odsúdení odporcovia 1/ až 3/, ale ku skutku, tak, ako bol kladený za\nvinu všetkým odporcom, sa prakticky doznali aj odporcovia 4/ a 5/ priamo pri výsluchu pred súdom prvého\nstupňa dňa 31.10.2006. Odporcovia 4/, 5/ boli osobne prítomní na pojednávaní pred súdom prvého\nstupňa, kde nepopierali, že ku skutku došlo, to znamená, že bola spáchaná krádež, avšak odporcovia\n4/ a 5/ obaja zhodne popierajú výšku spôsobenej škody, kedy obaja zhodne uviedli, že stáli pri danej\nkrádeži vonku, preto nevedeli, čo odporcovia 1/, 2/, 3/ zobrali, avšak vedeli o tom, že ukradnuté veci\nboli naložené v krabiciach do auta a potom s nimi odporcovia 1/ až 3/ odišli, pričom odporcovia 4/, 5/\nodišli peši domov.\n\nZ vyššie uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne pokiaľ dospel k záveru,\nže všetci odporcovia, to znamená nielen odporcovia 1/ až 3/, ktorí boli právoplatne odsúdení, ale aj\nodporcovia 4/ a 5/ sú zodpovední za danú škodu a sú u nich naplnené všetky predpoklady vzniku\nzodpovednosti za škodu, aj keď u odporcov 4/, 5/ nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, avšak na druhej\nstrane zo všetkých skutkových okolností daného S. je zrejmé, že je u nich daná zodpovednosť za danú\nškodu vo výške, ako bola predmetom tohto konania tak, ako ju predpokladá ust. § 420 OZ.\n\nNeobstojí preto námietka odporcov 4/ a 5/, že oni za danú škodu nezodpovedajú, nakoľko neboli\nprávoplatne odsúdení. Faktom je, že neboli odsúdení za spáchanie daného trestného činu, avšak z\njednotlivých dôkazov v ich logickej súvislosti vyplýva, že odporcovia 4/, 5/ sa priamo zúčastnili danej\nkrádeže a je u nich daná zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 a zároveň aj solidárna zodpovednosť\ntak, ako ju predpokladá ust. § 438 ods. 1 OZ, kedy ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za\nňu spoločne a nerozdielne. Preto bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý ustálil zodpovednosť\nvšetkých odporcov, to znamená nielen odporcov 1/ až 3/, ale aj odporcov 4/, 5/ za spôsobenú škodu, s\ntým, že správne následne posúdil nárok navrhovateľa, ktorý vyplatil škodu poškodenej organizácii A. K.\nR. vo výške 3.459,44 Eur a následne si túto škodu uplatnil voči odporcom 1/ až 5/ v súlade s ust. § 813\nOZ, kedy na navrhovateľa prešlo právo poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.\n\nV ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcov 4/ a 5/ ohľadom výzvy, ktorá bola zaslaná\nzo strany navrhovateľa len odporcom 1/ až 3/ na náhradu spôsobenej škody. V tejto časti považoval\nodvolanie odporcov 4/ a 5/ čiastočne za dôvodné.\n\nZ ust. § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní. Ak\nho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy\nodstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len\njednotlivých plnení. Podľa odseku 2/ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo\npožadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť\npoplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n\nV prípade, ak sa jedná o solidárny záväzok viacerých dlžníkov, omeškanie každého z nich sa posudzuje\nsamostatne v závislosti na tom, kedy splatnosť dlhu nastala pre každého z nich, pretože doba splatnosti\nnemusí byť pre všetkých solidárnych dlžníkov totožná. Pokiaľ je ku vzniku splatnosti potreba výzva\nveriteľa, nastáva splatnosť dlhu len u toho dlžníka, ktorý bol o plnenie požiadaný. Omeškanie jedného\nspoludlžníka pôsobí len voči nemu, takže len on je povinný platiť úroky z omeškania. Vzhľadom k tomu,\nže pri nároku na náhradu škody nie je v Občianskom zákonníku určená doba plnenia, je potrebné\nvychádzať z toho, že škodca je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o plnenie požiadaný, tak,\nako to predpokladá § 563 ods. 3 OZ. Ak nedošlo k výzve dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu\npovažovať žalobu. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručenie tejto žaloby odporcovi a to\nplatí aj u tzv. postihových, teda regresných nárokoch poisťovne.\n\nNesprávny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý počiatok úrokov z omeškania stanovil odo dňa\n02.03.2000 v zmysle návrhu, pretože z dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že výzva zo\nstrany navrhovateľa bola zaslaná len odporcom 1/ až 3/, pričom odporcovia 4/ a 5/ preukázateľne takúto\nvýzvu zo strany navrhovateľa neobdržali. Preto v ich prípade bola dôvodná námietka o počiatku plynutia\núrokov z omeškania, s tým, že z obsahu spisu je rovnako zrejmé, že žaloba bola doručená odporcom 4/,\n5/, obom dňa 10.09.2003 a preto s poukazom na vyššie uvedené odo dňa 11.09.2003 sa obaja žalovaní\n4/ a 5/ dostali do omeškania. Keďže sa však jedná o nárok, ktorý je spoločný a nerozdielny, to znamená\nv náväznosti na ust. § 438 OZ, posúva sa tým počiatok plynutia premlčacej doby aj voči odporcom 1/\naž 3/. Keďže však v čase vzniku omeškania, to znamená ku dňu 11.09.2003 predstavoval dvojnásobok\ndiskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 13 % (§ 517 a § 3 nariadenia vlády 87/95 Z.z.),\nodvolací súd dospel k záveru, že v časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania je potrebné rozsudok súdu\nprvého stupňa zmeniť tak, že všetci odporcovia budú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť regresný\nnárok navrhovateľovi, pričom do omeškania sa mohli dostať až odo dňa nasledujúceho po doručení\nžaloby odporcom 4/, 5/, to znamená od 11.09.2003, pričom úrok z omeškania predstavuje 13 %. Preto\naj vo zvyšujúcej časti, to znamená v časti, kedy sa navrhovateľ domáhal priznania úroku vo výške 17,6\n%  odo dňa 02.03.2000 bol nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.\n\nO náhrade trov konania pred prvostupňovým, aj odvolacím súdom bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1,\n2, v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., kedy v prevažnej miere úspešnému navrhovateľovi bola priznaná plná\nnáhrada trov prvostupňového konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške\n\n172,94 Eur, s tým, že v odvolacom konaní si navrhovateľ žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil,\nz obsahu spisu mu trovy nevyplývajú a preto mu trovy odvolacieho konania priznané neboli. Celkovo\ntakto trovy úspešného navrhovateľa v konaní predstavujú 172,94 Eur, k náhrade ktorých boli zaviazaní\nodporcovia 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  odvolanie    n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/71/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}