{"guid": "da2dd883-123d-404c-920b-1540df19ceae:03bb8bd8-8a65-4a2c-9e2b-13557c9433b1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3807200328.1", "spisova_znacka": "4CoE/13/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/13/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 4CoE/13/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3807200328.1", "identifikacne_cislo": "3807200328", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 1388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-1388", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03bb8bd8-8a65-4a2c-9e2b-13557c9433b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3807200328.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3807200328.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3807200328.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4CoE/13/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3807200328\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3807200328.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom\nPribinova 25, Bratislava, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava,\nproti povinnému: O. O., bytom O. XXX/X, G., pre vymoženie istiny vo výške 918,14 Eur s prísl., o\nodvolaní oprávneného proti uzneseniu Okrensého súdu Prievidza zo dňa 14. septembra 2011, č.k.\n15Er/44/2007-26, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.\nV odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 13.12.2006 domáhal vykonania exekúcie\nproti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je  Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu\nzriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 3556/06 zo dňa 24.08.2006.\nPoverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené JUDr. Milanovi Strieškovi, po zmene súdneho exekútora\nJUDr. Rudolfovi Krutému. Z predloženého exekučného titulu- vyššie uvedeného rozhodcovského\nrozsudku súd zistil, že dňa 25.10.2005 medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere\n(ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru), na základe ktorej bol\npovinnému poskytnutý úver, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách.\nOprávnený na žiadosť súdu preložil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol\npovinnému ako dlžníkovi sumu 464,71 eura za poplatok 443,47 eura, pričom povinný sa zaviazal vrátiť\núver s poplatkom v celkovej výške 908,19 eura v 12 mesačných splátkach po 75,68 eura počnúc dňom\n28.11.2005. Po preskúmaní pripojeného exekučného titulu, zmluvy o úvere a všeobecných  podmienok\nsúd aj bez návrhu exekúciu zastavil po tom, čo vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Konštatoval, že\ni keď vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné\npodmienky pre ďalšie trvanie exekúcie a po tom, čo zistil, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým\nexekučným titulom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu,\nktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným a povinným a dospel k záveru, že medzi\núčastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by\npovinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\nčinnosti, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený\nuzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo\nje zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa.\nZo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť\nich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári\", nakoľko sa uzavierali vo viacerých\nprípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie\nzmluvy súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s\nprihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom\nformulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať\nustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný\n\nsi neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje\nnároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v čl. 17 Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru. Preskúmaním predmetných Všeobecných podmienok, ako neoddeliteľnej\nčasti zmluvy o úvere, konkrétne čl. 17 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú\npodmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. V článku 17. Všeobecných podmienok uzavreli zmluvné\nstrany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane\nsporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava,  ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných\npredpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov\nrozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde\npodľa príslušného právneho predpisu ( zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ\nktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto\nzmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto\nskutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije\nv prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená\nprávomoc rozhodcovského súdu. Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej\nzmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 (predtým ods. 3) zákona\nč. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o\nprávach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku\nskutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje\nčl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1\nods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v\nspotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý\nv odôvodnení svojho rozhodnutia 32 Cdo 2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom\nkonaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú\nmožnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade\ns platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu\nv rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou\nrozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o úvere\nako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia.\nMožnosť výberu  spôsobu riešenia sporu  povinným  je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine\nprípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu\nrozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ,\npričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej\núpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom\nkonaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.\nÚpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky\nstanovenej v článku 17. /posledná veta/, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia\nsporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné\nustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo\nnepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže\npredtým ako k uzatvoreniu zmluvy  povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného\ndojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej\nzmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky\nvo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k\nprejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom\nzvolia,  má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno\nstanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná\nzvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom\nprípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu\nuzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov\nvýber riešenia sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných\ndojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky,  a na ich základe\nopakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť,\n\naby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Súd prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý\nbol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve\nuzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti\nCristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice\n93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle,\nže súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného\nbez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej\nv zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej\nmoci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.  Nekalú povahu rozhodcovskej\ndoložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto\nposúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených\nv ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť\njeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania\npopiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky\nnemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti.\nNavyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s.\nI-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady,\nkeď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,\nnenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich\nuplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu,\nktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a\nposudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď\nto spotrebiteľ nenamieta.  Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne\ndohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom\nvopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných\npráv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ  tak môže\nna základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu,\nktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky,\nspotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu,  stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na\nriadnom súde v mieste svojho bydliska. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine\nGyőrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a\nktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,\nmôže byť považovaná za nekalú. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej\npodmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu\nnekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia §  53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom\nku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v\nprávach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nv znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú  doplňované aj samotnou\nprávnou úpravou, keď s účinnosťou od  01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho\nzákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej\nrozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie\n§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka  je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré\npri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva\nna výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania\ndodávateľom /ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,\npovinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všobecnom súde/ sa musí spotrebiteľ\npodrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto\ntreba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii\nuplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach\nzmluvy o  úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky,  tak z pohľadu ustanovení § 53, 54\nObčianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS\n(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto\ndoložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,\n\nale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si\nrozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný\ntitul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené\nspôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,\nktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu konania exekúciu z úradnej moci\nvyhlásil za neprípustnú a zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci\nrozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať\nza spôsobilý exekučný titul. Po právoplatnoti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. K tvrdeniam súdu o aplikácii\nsmernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nuviedol, že smernice vydané v rámci tzv. európskeho práva majú len nepriamu záväznosť. Znamená\nto, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát\nv stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola\nuvedená smernica implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv.\nprístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie\nsporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. K tvrdeniam súdu\no rozhodcovskej doložke poukázal na skutočnosť, že s povinným bola uzavretá zmluva o úvere,\nobsahujúca rozhodcovskú doložku v tomto znení: \"Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo\nzmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane\nsporu  o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za\nrozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, pričom ustanovenie tejto vety sa nepoužije v\nprípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená\nprávomoc rozhodcovského súdu.\" Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany\nsa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej\nžaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom.\nNestotožnil sa preto s právnym názorom súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.\nUviedol, že aj podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre\nspotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka. Dôvodil, že\ntzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva,\nako aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť\ntýka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však\nrozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o\nrozhodcovskom konaní.  Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že uzavretá zmluva medzi ním a\npovinným je zmluvou spotrebiteľskou a mal za to, že predmetná zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku\ntzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských\nzmlúv. Ďalej zdôraznil, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni  spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej\núplne pasívny. Aj v danom prípade bol povinný v rozhodcovskom konaní úplne pasívny a len potvrdil\nexistenciu svojho záväzku voči žalovanému.  Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu\nprvého stupňa v súlade s ust. § 221 O.s.p. v platnom znení zrušil.\n\nPovinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.\n\nOdvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené, a v\nplnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody\nnapadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.\n\nSprávny bol záver súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi\no spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o\nspotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to,  že v\ndanej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu\nspisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené právny vzťah medzi účastníkmi konania možno podradiť\n\npod ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho daná zmluva vyžaduje náležitosti stanovené\nv ust. § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to,\nže na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa použijú\nustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho\nprospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu\nna to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54\nods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto zostáva bez významu aj skutočnosť, či zmluva o úvere je tzv.\nabsolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. K\nnámietke oprávneného o aplikácii smernice Rady  93/13/EHS z 05.04.1993 v danej veci, keď smernice\nvydávané v rámci tzv. európskeho práva sú pre členské štáty záväzné, len pokiaľ ich členský štát\nneimplementuje do svojho právneho systému, uvádza, že podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii\nsmernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má\ndosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice do\nsvojho právneho poriadku zvolia. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004\nzákonom č. 150/2004 Z. z. z 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (do ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Súd\nprvého stupňa okrem toho, že skúmal povahu plnenia priznaného v rozhodcovskom  rozsudku z pohľadu\nsmernice Rady  93/13/EHS z 05.04.1993, toto plnenie posudzoval aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, teda aplikoval aj správny právny predpis, do ktorého bola smernica implementovaná.\nV zmysle uvedeného preto súd prvého stupňa správne skúmal  zmluvu o úvere, ktorá v čl. 17\nVšeobecných podmienok poskytnutia úveru zakotvuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Podľa\nčl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré\nvzniknú z tejto zmluvy, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom\nSlovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo\npred b) príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných\nstrán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto\nrozhodcovskej  doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde\nbola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého\nstupňa, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dojednaná medzi účastníkmi konania, znemožňuje\nspotrebiteľovi (povinnému) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní.\nTúto doložku si spotrebiteľ nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej\nspojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto\npodmienkam, alebo celú zmluvu odmietnuť. Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru,\nže rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, preto je v zmysle § 53 ods. 5\nObčianskeho zákonníka neplatná v celom rozsahu.\n\nAni ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa\nvo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.\n\nOdvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa                      §\n219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e      j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/44/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:69d97b63-b244-4db5-a51d-6c30ae7a3b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d97b63-b244-4db5-a51d-6c30ae7a3b92"}, {"guid": "0fb56048-7735-46c2-8989-42804b051f00:8fead036-2a1d-45db-8fad-7c5d2d508f42", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3812219941.3", "spisova_znacka": "4Co/697/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/697/2015 z 30. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3812219941.3"}, {"guid": "eb2154e0-96ed-4224-b417-23c0e0df0e4e:64fed1be-2bb0-4532-b0c7-2f334113c6b0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814215694.1", "spisova_znacka": "2CoE/83/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/83/2015 z 15. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814215694.1"}]}