Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/13/2012 z 12. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. marca 2012, sp. zn. 23CoE/13/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3807200464.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/13/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3807200464.1 | 2012-03-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 35 ZRK, § 45 ZRK, § 57 EP, § 219 ods. 1 OSP, § 63 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54109752-aeaf-43e8-852a-e114e9b7d659 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3807200464.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807200464
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3807200464.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: N. L., bytom J. Q. XXX/X, F., o vymoženie 342,56 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/53/2007-24 zo dňa 16.
septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 15.12.2006 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 3593/06 zo
dňa 07.09.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené JUDr. Milanovi Strieškovi, po zmene
súdneho exekútora JUDr. Rudolfovi Krutému. Z predloženého exekučného titulu zistil, že medzi
oprávneným a povinným bola dňa 16.02.2006 uzavretá zmluva o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený
poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 531,10 eur za poplatok 138,09 eur, pričom povinný sa zaviazal
vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 669,19 eur v 2 mesačných splátkach po 334,59 eur počnúc
dňom 18.03.2006. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a na vzťah
medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním
predmetných Všeobecných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne čl. 17
vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom
prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým
ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo
spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade oprávnený, pretože ten zostavil znenie rozhodcovskej doložky
vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach
a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvoreniu zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s
účinnosťou od 01.01.2008 je v § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných
dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu
§ 53, § 54 Obč. zákonníka platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS



ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvého stupňa rozhodne o trovách
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý k tvrdeniam súdu o aplikácii smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že
smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre
jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej
dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola implementovaná do
právneho systému SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako
prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica
obsiahnutá. Namietal, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod vtedy platný právny režim
spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku. Predmetná zmluva o úvere uzatvorená
medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tav. absolútnym obchodom a nebolo ju
možné podriadiť pod vtedy platný režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu
rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak
v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS
sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide
teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu.
V danom prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha plne v súlade
a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný bol
počas rozhodcovského konania nečinný a hoci mu rozhodcovský súd zaslal výzvu na žalobnú odpoveď,
povinný žalobnú odpoveď nezaslal. Spotrebiteľ však všetky relevantné tvrdenia, ktoré chce uviesť v
rámci procesnej obrany, môže uviesť a preukázať v odpovedi na žalobnú výzvu, ktorú mu rozhodcovský
súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska. Povinný však na žalobnú výzvu neodpovedal
napriek tomu, že mu bola táto výzva doručená. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského
konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu
rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.



V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5307 040045 zo dňa 19.01.2007 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie 342,56 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 3593/06 zo dňa 07.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2006 a
vykonateľnosť dňa 26.10.2006.

Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku
reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,
v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a
samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu
právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je
vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.
por.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.