Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/94/2011 z 25. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. januára 2012, sp. zn. 23CoE/94/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3810208102.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/94/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3810208102.2 | 2012-01-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 201 OSP, § 202 ods. 2 OSP, § 218 ods. 1 písm. b) OSP, § 37 ods. 1 EP, § 37 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c96d25ec-2262-43f9-991d-5a023b915736 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3810208102.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/94/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810208102
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810208102.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, právne zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnej: V. D., bytom Š. N. XXX/XX, B., o vymoženie 2 784,47
eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
9Er/1485/2010-40 zo dňa 21. júna 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu s poukazom na vetu prvú ustanovenia §
44 ods. 3 Ex. por. z dôvodu, že uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1485/2010-10
zo dňa 27.09.2010, ktorým sa zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 4CoE/475/2010-36 zo dňa 22.12.2010
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2011. Návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného
konania zamietol, pretože súdny exekútor nie je v tejto fáze exekučného konania jeho účastníkom s
poukazom na dikciu ustanovenia § 37 Ex. por.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekučného konania podal včas odvolanie súdny
exekútor, ktorý uviedol, že keďže štát preniesol časť svojich mocenských oprávnení, ktoré inak prislúchali
všeobecným súdom, na neštátny orgán a fyzickú osobu a zároveň jej obmedzil ústavné právo na
slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, má štát,
resp. exekučný súd pri svojom rozhodovaní dbať na zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora, čo
do výšky trov exekúcie, ako aj predpoklady splnenia zákonného nároku exekútora na trovy exekúcie
osobou, na ťarchu ktorú povinnosť ich náhrady uloží. Nakoľko finančné zabezpečenie exekútora vytvára
právne predpoklady pre jeho nezávislosť, ako aj možnosť vytvorenia personálneho, materiálneho a
technického vybavenia exekútorského úradu, čím napomáha vymožiteľnosti práva v právnom štáte.
Súdny exekútor je toho názoru, že použitie rozširujúceho výkladové pravidla len na poslednú vetu § 47
ods. 3 Ex. por., aj na iné prípady, ako keď povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania
skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, je arbitrárne vytrhnuté z kontextu právnej normy,
čím je zjavne aj v rozpore so systematickým alebo teleologickým výkladom tejto normy. Poslednú vetu
ustanovenia § 47 ods. 3 Ex. por. je nutné vykladať v súvislosti s predchádzajúcou vetou, nakoľko na
ňu nadväzuje, a to časticou však. Nie je možné preto túto právnu vetu aplikovať aj na iné situácie, než
na ktorú nadväzuje. V tomto exekučnom konaní povinná neuhradila nič, preto exekútor má nárok na
paušálnu odmenu podľa úkonov. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak,
že oprávnenému uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora v sume 49,64 eur na účet
súdneho exekútora alebo, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnený a povinná sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.



Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania
je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo napadnuté vo výroku o náhrade trov exekučného konania, preto
odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a vo výroku o zastavení
exekučného konania je uznesenie súdu prvého stupňa právoplatné, a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

Pri rozhodovaní o trovách v exekučnom konaní je súd viazaný výrokom, týkajúcim sa udelenia poverenia,
prípadne zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania. V prípade, pokiaľ je udelené
poverenie na vykonanie exekúcie, znáša trovy v zmysle § 196 Ex. por. povinný. O náhrade trov
exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Výška týchto
trov je upravená v § 4 až 13 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ak je exekúcia zastavená, určuje sa odmena
exekútora podľa § 14 až 16 citovanej vyhlášky a na náhradu týchto trov možno v prípadoch vymedzených
v ustanovení § 203 Ex. por. zaviazať aj oprávneného.

V danom prípade bolo exekučné konanie zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Ex. por., keď súd prvého stupňa
uznesením č.k. 9Er/1485/2010-10 zo dňa 27.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne napadnuté
uznesenie č.k. 9Er/1485/2010-40 zo dňa 21.06.2011 o náhrade trov exekučného konania odôvodnil s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Ex. por., v zmysle ktorého súdneho exekútora nepovažoval
za účastníka exekučného konania, a preto mu trovy exekučného konania nepriznal.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 37 ods. 1, 2 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania, účastníkmi konania
sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak
ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

V danej veci podal súdny exekútor odvolanie vo výroku o náhrade trov exekučného konania, pričom
v zmysle § 37 ods. 1 Ex. por., tento nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov
exekučného konania (zákon hovorí iba o rozhodovaní o trovách exekúcie), a preto v zmysle § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti. Z týchto dôvodov odvolací
súd odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania odmietol.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.