Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/259/2011 z 27. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2012, sp. zn. 16CoE/259/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811202129.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/259/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811202129.1 | 2012-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68bcd1a7-fb1a-49e5-b2b9-231461d910d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811202129.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/259/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202129
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811202129.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného: Procházka & partners, spol. s r.o., Búdková
4, Bratislava, IČO: 36 854 948 proti povinnému: X. I., bytom V., L. XXX/XX o vymoženie 1.322,21
eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
9Er/365/2011-18 zo dňa 8.8.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.02.2011. Po preskúmaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že exekučný titul - Rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. CP 70191/09 zo dňa 10.03.2010,
vydaný jediným rozhodcom JUDr. Mgr. Katarínou Hrehorovou Kaňuchovou, poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky a tým nedostatok právomoci rozhodcu v danej veci konať - nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul. Uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného (Consumer Finance
Holding, a.s.) a povinným bola uzavretá zmluva o pôžičke č. 5000102, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 37.201,46 Sk s 23,998 % ročnou percentuálnou mierou nákladov, ktorý
sa povinný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 1.021,18 Sk. Predmetná zmluva
spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. § 2 písm. a), § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy; ust. § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (účinný
ku dňu uzatvorenia zmluvy), preto je potrebné ju posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom
práve. Súd konštatoval, že rozhodcovskou doložkou zakotvenou v čl. 15 Všeobecných ustanovení,
pod bodom 15.24 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy (ďalej len VOP),
bola založená právomoc rozhodcovského súdu. V zmysle tejto rozhodcovskej doložky sa mali zmluvné
strany dohodnúť, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené
dohodou strán; ak nedôjde k dohode, rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie
alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., alebo Rozhodcovský súd pri
Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o.. Zároveň ňou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán
žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podľa čl.
3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú podmienku, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca
alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o
tom podať dôkaz. Smernica Rady č. 93/13 EHS bola do slovenského právneho poriadku prebratá
zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Stanovisko o tom, že túto



smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,
upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv, je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-20/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S proti
R.M.Q.U.S.E.S proti J.M.S.A.P., J.L.C.B., M.B. a E.V.F.. Rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom
konaní predpokladá v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo
forme osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako dohodu vyžaduje aj
voľba rozhodcu, resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. Pokiaľ účastníci konania majú možnosť
ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s
platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať, rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je
porušením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (rozhodnutie NS Českej republiky č.k. 32 Cdo
2282/2008). V predmetnej veci bol vydaný rozsudok Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore a to jediným rozhodcom JUDr. Mgr. Katarínou Hrehorovou Kaňuchovou. Žalovaný
ako spotrebiteľ tak nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť spôsob riešenia sporu, výber
rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Voľba riešenia sporu v rozhodcovskom konaní bola
jednostranná, i keď bola daná možnosť výberu ktorejkoľvek zo zmluvných strán riešiť spor žiadosťou
o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Táto možnosť je
zdanlivá, pretože opäť na strane žalobcu vystupuje veriteľ (oprávnený). Oprávnený tak zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve (rozsudok
Európskeho súdneho dvora č. C-40/08 zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira). Preto exekučnému súdu vyplýva povinnosť z úradnej moci prihliadnuť na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke a to v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca rozhodcovská doložka
je ako neprijateľná podmienka neplatná, a preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu.
Vzhľadom k tomu, že rozhodca si svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a vydal exekučný
titul, nemožno toto rozhodnutie považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný osobou na to oprávnenou.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil právomoc exekučného súdu vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ďalej údajný rozpor dojednanej
rozhodcovskej doložky so zákonom a otázku dokazovania, kedy ako účastník má právo vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Poukázal na to, že z rozsahu
preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom v zmysle ust. §
44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie exekučného súdu vecne preskúmať
exekučný titul. Iný rozsah preskúmavacej pôsobnosti sa uplatní v štádiu exekučného konania po tom,
ako bola nariadená exekúcia, z dôvodov § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení
s § 57 ods. 2 Ex. por., ktorý ustanovuje osobitné dôvody pre zastavenie exekúcie vo vzťahu k
rozhodcovským rozsudkom, pričom tieto sú koncipované širšie, ako v prípade rozsudkov všeobecných
súdov. Uvedené vyplýva priamo zo znenia zákonnej úpravy uvádzacej vety § 45 ods. 1 ZRK. Poukázal
na uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 159/2009 zo dňa 16. júna 2009, podľa ktorého v štádiu exekučného
konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a
z exekučného titulu. Exekučný súd, ktorý odôvodňuje materiálny prieskum rozhodcovských rozsudkov
potrebou eurokonformného výkladu smernice Rady 93/13/EHS, činí tak v rozpore s judikatúrou Súdneho
dvora a sám vytvára nebezpečenstvo vzniku zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú
postupom v rozpore s úniovým právom. Nie je oprávnený nerešpektovať vnútroštátnymi pravidlami
vymedzený rozsah svojej preskúmavacej pôsobnosti v konkrétnom procesnom štádiu exekučného
konania. Ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku nepovažuje za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
neznemožňuje spotrebiteľovi, aby sa vlastným návrhom obrátil na všeobecný súd. Vnútroštátny súd
tak nemôže kompenzovať opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva,
ani nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní,
ani nepodal žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd
má preskúmať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie



vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Na záver uviedol, že exekučný
súd v žiadnom rozsahu nerešpektoval procesné práva oprávneného navrhnúť dôkazy a vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
prvostupňové rozhodnutie tak, že udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie alebo
ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vec podrobne preskúmal
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého
rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie
správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam
práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej
zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred
pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných
zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu
rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred
všeobecným súdom. Aj keď bola daná možnosť výberu ktorejkoľvek zo zmluvných strán riešiť spor
žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde, je to
oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. Ide o vopred pripravenú formulárovú
zmluvu, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Preto rozhodcovská doložka uzatvorená v rámci VOP, ktoré
sú súčasťou zmluvy, za daných podmienok, sa považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej
neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatnej
rozhodcovskej doložke v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy, ktorými zakladá
svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach
exekučného konania. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp.
rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý
založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

V postupe prvostupňového súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Ex. por. preto nezistil
odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného. Preto dospel odvolací
súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.