{"guid": "0cccd720-aa5f-4b3f-afa2-98ace9d4f74b:dfc3bc39-4a48-4695-8609-9983a4621262", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811206313.1", "spisova_znacka": "16CoE/274/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/274/2011 z 29. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. novembra 2012, sp. zn. 16CoE/274/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811206313.1", "identifikacne_cislo": "3811206313", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2012-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfc3bc39-4a48-4695-8609-9983a4621262", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811206313.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811206313.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811206313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/274/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206313
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811206313.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava 851
01, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. X/XXX, o
vymoženie 3.713,58 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
15Er/1215/2011-28 zo dňa 9. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie  súdu  prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd  prvého  stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.04.2010. Po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že exekučný titul - Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2009 - 4472, vydaný
jediným rozhodcom JUDr. Richardom Földešom dňa 13.12.2010, právoplatný 17.03.2011 a vykonateľný
20.03.2011 poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky a tým nedostatok právomoci rozhodcu
v danej veci konať -  nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Uviedol, že medzi právnym
predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinným bola uzavretá zmluva o úvere,  na základe
ktorej bol  povinnému  poskytnutý  úver vo výške 2.655,51 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 13,9 %,
ktorý sa povinný zaviazal platiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 72,59 eur. Predmetná zmluva
spĺňa zákonné náležitosti  v zmysle ust. § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy, (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári, vzťah medzi veriteľom - oprávneným a dlžníkom - povinným), preto je
potrebné posudzovať ju podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd konštatoval, že rozhodcovskou
doložkou zakotvenou v bode 7 článku VIII zmluvy o úvere bol upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy
tak, že „veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, alebo v súvislosti s
ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho
poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre
dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom náleze.“ V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne
ustanovením rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto
prípade je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Nič na tom nemení ani bod 4.9.2 obchodných podmienok,
podľa ktorého má klient právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti týchto
obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. V zmysle
bodu 4.9.3. obchodných podmienok výlučne banka je oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli
alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a



miestne príslušný súd v SR. Klientovi túto možnosť neposkytuje. Podľa § 53 ods. 1, 4 Obč. zák. v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS  zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú podmienku, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy  naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Smernica
Rady č. 93/13 EHS bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník. Stanovisko o tom, že túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv,
je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-20/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S proti R.M.Q.U.S.E.S proti J.M.S.A.P., J.L.C.B.,
M.B. a E.V.F. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa
názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Obč. zák. platného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice bola kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju
právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno
takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok, s hmotným právom, a pôsobil tak ako súd tretej inštancie. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je
prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Nemá právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
konať ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej;  právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie;
rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným
rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods.
1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa
zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje
dobrým mravom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu, je pritom priamo zistiteľná z výroku
rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp.zn. 33
Cdo 2675/2007). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v bode 37, v ktorom sa uvádza,
že v záujme zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť
súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po
uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež exekučný súd nemôže
úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na
rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia
C-40/08). Uviedol, že na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Obchodný zákonník a Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3, 4 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 01.04.2004, sa musia dať do súladu s ust. §
53 a 54 OZ. Ustanovenia, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54, sú neplatné po
uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Predložením rozhodcovskej
zmluvy povinnému, si oprávnený (resp. jeho právny predchodca) plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z § 93b zákona. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza
k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, čím sa znemožňuje
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Ako oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný
(exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Preto žiadal,
aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.



Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vec podrobne preskúmal
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého
rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle  ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie
správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam
práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany  a neprípustnosť
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej
zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred
pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme
osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných
dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe
opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd
vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý
disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia
zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby
mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto
zmluvy a taktiež  poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je
klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní
pred všeobecným súdom. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o
úvere, vrátane rozhodcovskej doložky, nemal právo voľby, táto rozhodcovská doložka sa považuje za
neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti,
že oprávnený i napriek neplatným rozhodcovským doložkám v rámci svojej podnikateľskej činnosti
uzatvára obdobné zmluvy, ktorými vyššie uvedeným spôsobom zakladá svoju právomoc rozhodovať vo
veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. Odvolací
súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná
k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté,
že sú neplatné -  i vo vzťahu k iným spotrebiteľom.  S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre
potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j.
rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku.  Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací
súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa  § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/1215/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "54557729-d4d3-4182-92a8-d02a56f3a558:a55a28f7-09f3-4f48-b340-1a097761b578", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/1215/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 15Er/1215/2011 z 18. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2018-06-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/54557729-d4d3-4182-92a8-d02a56f3a558:a55a28f7-09f3-4f48-b340-1a097761b578"}], "citovane_v": []}