{"guid": "517c68b6-4ea7-4c5a-98a3-6c94bf59fdaf:a7f21706-378c-4cbf-853a-c6eeade55205", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811217642.2", "spisova_znacka": "4CoP/25/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/25/2012 z 8. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. mája 2012, sp. zn. 4CoP/25/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811217642.2", "identifikacne_cislo": "3811217642", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-05-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7f21706-378c-4cbf-853a-c6eeade55205", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811217642.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811217642.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811217642.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217642
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811217642.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú J. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., I. XX/X, K., zastúpenú kolíznym opatrovníkom B. K. K., dieťa rodičov V. G., bytom K., I. XX/X a Z. X.,
bytom K., D. XXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 24. januára 2012, č. k. 11P/50/2011 - 13 /správne 60/ takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  vo výroku o určení zvýšeného výživného     p
o t v r d z u j e .

Vo výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok   z m e ň u j e    tak, že otcovi určuje zročné
výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 150 eur  a povoľuje ho otcovi splácať v
mesačných splátkach po 20 eur, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 7P
7/2010 zo dňa 14.02.2011, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť k maloletej  J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100 eur mesačne tak, že toto výživné sa zvýšilo na čiastku 130 eur
mesačne, a otcovi uložil povinnosť výživné platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k
rukám matky, s účinnosťou od  01.09.2011. Nedoplatok na výživnom vo výške 120 eur za dobu od
01.09.2011 do 31.12.2011   uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach  po 20 eur vždy spolu s bežným
výživným k rukám matky,  pod stratou výhody splátok, od mesiaca nasledujúceho, po právoplatnosti
tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že  naposledy bola upravovaná  vyživovacia povinnosť otca  k
maloletej J. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7P 7/2010 zo dňa 14.02.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.03.2011. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca  s účinnosťou  od 01.04.2010
zo sumy 55 eur na sumu 150 eur a od 01.12.2010 znížil vyživovaciu povinnosť  zo sumy 150 eur na
sumu  100 eur, ktoré výživné  bol  povinný  platiť mesačne vždy vopred, najneskôr do  10-teho dňa
v mesiaci  k rukám matky. Z odôvodnenia tohto  rozsudku vyplýva, že  v čase poslednej úpravy otec
dosiahol v období mesiacov  február a marec 2010  mzdu  v hrubom 307,60 eur, t. j. na úrovni, ako u
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Tento príjem dosiahol  u Z. H. - G. K.. V období  od 01.04.2010
do  30.11.2010  na základe  zmluvy  uzavretej  na dobu určitú  pracoval na farme vo Švajčiarsku a
zamestnávateľ  mu vykonával zrážky z titulu ubytovania a stravy.  Z výsluchu  otca v tomto  konaní bolo
preukázané, že mal  mzdu  okolo 1.100 eur mesačne. Do 06.12.2010 bol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie na Úrade práce v K. bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Z potvrdenia sociálnej
poisťovne zo dňa 05.09.2011 pre účely nároku matky na dávku  v nezamestnanosti, ktorú vyplňoval  jej
bývalý  zamestnávateľ spoločnosť Q. s.r.o. so sídlom K., vyplýva, že  matka maloletej mala  uzavretý
pracovný  pomer od 11.05.2009 do 31.08.2011 a  bol dohodnutý na dobu neurčitú. Za január  2011



dosiahla mzdu vo výške 319,32 eur, február  2011 320  eur, marec 2011  320 eur, apríl  2011  219,52
eur, máj  2011 320 eur, jún 2011  320  eur, júl 2011  319,52 eur, august 2011  320,85  eur. Z rozhodnutia
Sociálnej  poisťovne, pobočka  K. zo dňa 27.09.2011  vyplýva, že  matka má  nárok  na dávku  v
nezamestnanosti vo výške  50 % denného vymeriavacieho základu 12,5456 eur od 01.09.2011  na
obdobie  6 mesiacov pri splnení zákonom predpísaných podmienok. Z potvrdenia úradu práce je zrejmé,
že matka je evidovaná  ako  uchádzačka o zamestnanie od 01.09.2011. Matka  náklady spojené  s
výživou maloletej  dokladovala  potvrdeniami  o nákupe ošatenia, obuvi vo výške  12,80 eur, ďalšieho
tovaru 2,10 eur bez uvedenia názvu, doklad o platbe za okuliare vo výške  46 eur, doklad o zakúpení
trička vo výške  16,10 eur, o zakúpení bundy vo výške 26,50 eur, nohavíc vo výške  16,90 eur,  tenisiek
55 eur, blúzky vo výške  14 eur, kabelky  a lak  na nechty vo výške 5,50 eur, čiapky vo výške 9,90
eur, pomôcok do školy 40 eur, pyžamo a topánky 27,90 eur, tenisiek do školy 13,28 eur, tielka 4,29
eur a 2 mikín 15,98 eur. Školská  jedáleň ZŠ potvrdila, že maloletá sa stravuje v školskej  jedálni a
mesačný  poplatok činí 23,52 eur. Poplatok  za čipovú  kartu  činil  2,50 eur,  zaplatený  26.10.2011.
Poplatok za tanečný  krúžok XOANA činí  13 eur  mesačne, o čom svedčí príjmový  pokladničný  doklad
zo dňa 15.11.2011. Matka predala v roku 2011 byt v jej vlastníctve K.  I. za dohodnutú  kúpnu cenu
36.500 eur. Prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 14.500 eur má uhradiť kupujúci hotovostným
vkladom na bankový účet predávajúcej v deň podpisu zmluvy, druhú časť vo výške 19.402,61 eur mal
kupujúci  uhradiť na bankový  účet Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava formou hypotekárneho úveru
poskytnutého OTP bankou kupujúcemu  na predčasné splatenie úveru predávajúcej na vymazanie
záložného práva zo dňa 20.07.2007 a tretiu časť dohodnutej  kúpnej  ceny vo výške  2.597,39 eur mal
kupujúci  uhradiť na bankový účet predávajúcej  formou hypotekárneho úveru.  Po predaji uvedeného
bytu  matka uzatvorila dňa 17.03.2011 zmluvu  o nájme bytu s prenajímateľom L. S.  a predmetom
prenájmu  bol byt  na Ul. I., K. pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva. Výška nájmu v zmluve nie je
uvedená, ale z čestného prehlásenia zo dňa 25.11.2011 prenajímateľka potvrdila, že nájom  bytu a
zálohy za energiu a služby  sa pravidelne uhrádzajú vo výške  250 eur mesačne. Byt, ktorý matka
predala, je byt, na ktorý Slovenská  sporiteľňa  a.s. poskytla otcovi  úver  na úpravu a údržbu bytu vo
výške  650.000,- Sk. Mesačné  splátky úveru  boli dohodnuté  na 4.627,- Sk mesačne. Matka  naposledy
pracovala v spoločnosti Q. s.r.o. so sídlom K.. Zamestnávateľ s ňou rozviazal pracovný  pomer podľa
§ 60 ods. 1 Zákonníka práce  ku dňu  31.08.2011. Z pracovnej  zmluvy zo dňa 12.10.2010, uzavretej
medzi  zamestnávateľom spoločnosťou  Q. s.r.o. K. a matkou vyplýva, že pracovný  pomer bol založený
na základe pracovnej zmluvy  s účinnosťou od  11.05.2009. Pracovný  pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú  s 3 mesačnom skúšobnou  dobou a s mesačnou  mzdou  320 eur brutto.  Podľa tejto pracovnej
zmluvy vykonávala kuchárske  pomocné práce  s miestom výkonu práce  K., O.  ulica.  Z výsluchu
matky maloletého dieťaťa súd zistil, že žiadosť o zvýšenie výživného podala preto, že od 01.09.2011
je nezamestnaná a poberá  len podporu v nezamestnanosti. Maloletá začala chodiť v školskom roku
2011/2012 MHD a cestovné mesačne  činí  okolo  20 eur. Cena jedného cestovného lístku stojí  0,33 eur.
Zvýšené  náklady maloletá mala s nástupom do školy,  kde zaplatila za školské  potreby 68 eur. Musela
kupovať aj oblečenie v hodnote  205 eur, vrátane obuvi aj tenisiek. Kúpila aj okuliare v hodnote 46 eur.
Zamestnávateľ s ňou  skončil pracovný pomer  z dôvodov organizačných zmien, lebo prevádzka sa
rušila. Odstupné nedostala vyplatené. Hneď po skončení  pracovného pomeru sa zaevidovala na úrade
práce a poberá  v priemere mesačne  190 eur podporu v nezamestnanosti. Dala si niekoľko žiadosté
do zamestnania,  ako Gumárne Dolné Vestenice,  do obchodov, do Bánoviec  nad Bebravou. Zatiaľ
odpoveď od týchto zamestnávateľov nedostala. Má SOU bez maturity, odbor  brusička a v minulosti
túto činnosť vykonávala. U posledného zamestnávateľa robila pomocné  kuchárske  práce.  Otec si plní
vyživovaciu  povinnosť   na maloletú  a okrem toho  maloletej kupuje na sviatky, ako meniny, narodeniny
a Vianoce, darčeky. S otcom maloletej nekomunikuje. Jej zdravotný stav je dobrý. Nemá žiadnu známosť
s iným mužom. Otec sa s maloletou stretáva počas pobytu na území Slovenskej republiky, je to približne
2 x do roka. Okrem podpory v nezamestnanosti iný príjem nemá. Keď žili spolu s otcom maloletej v
spoločnej domácnosti, splácala úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou mesačne vo výške 157 eur. Z
úveru asi 200.000,- Sk bolo použitých na rekonštrukciu  predaného bytu a zvyšnú  časť použila  na  svoj
predchádzajúci úver. Z predaja bytu jej zostalo asi  2.000 eur, z ktorých  kryje základné  životné potreby.
V priebehu  konania uviedla, že v januári 2012  mala vyplatenú dávku v nezamestnanosti vo výške 194
eur a vo februári 2012  jej bude vyplatená posledná  dávka. Potom požiada o dávku v hmotnej núdzi. Aj
naďalej  čerpá  z peňazí z predaja bytu. Z výsluchu otca maloletého dieťaťa súd zistil, že s návrhom aj
naďalej nesúhlasí. Má len jednu vyživovaciu povinnosť, ale domnieva sa, že výživné v čiastke 100 eur
mesačne  je dostatočné vzhľadom k tomu, že maloletej kupoval oblečenie, chodil s ňou na dovolenky k
moru, lyžovať, kúpil jej lyžiarsku výstroj a podobne. T. č. pracuje v Nemecku ako záhradník a keď príde
domov, maloletej sa venuje a zabezpečuje všetky jej potreby. Dáva jej vreckové 5 eur až 10 eur. Jeho



zamestnávateľ s ním skončil  pracovný  pomer  09.12.2011 a teraz  je evidovaný  na Úrade práce v
Nemecku, ale bez nároku na podporu. Mal by začať pracovať opäť ako záhradník  od 01.04.2012  u toho
istého zamestnávateľa. Podmienky, práca a aj  mzda by mali  byť rovnaké.  V Nemecku býva v rodinnom
dome, ktorý má prenajatý s ďalšími 2 nájomcami a každý z nich  platí mesačne 287 eur. Stravu si hradí
sám a aj dopravu. V máji 2011  mal vyplatenú  mzdu  1.035,55 eur,  jún  2011 1.049, 23 eur, júl 2011
1.040,12 eur,  august 2011  704,17 eur, september  2011  1.044,69 eur, október 2011  1.035,59 eur a
november 2011 1.053,78 eur. Na Slovensko chodí raz  za 2 mesiace a chodí  karavanom pre 8 ľudí.
Doprava činí jedna cesta 80 eur. Dcére kupuje darčeky, teraz na Vianoce jej  kúpil darček v hodnote 75
eur a kúpil jej aj  Mikuláša. Potvrdil, že časť úveru uhradila matka, ktorý  mali  zo Slovenskej  sporiteľne.
Z dôvodu, že od marca 2012  nemá zabezpečenú  prácu, nejaké peniaze si odložil. Otec pôžičky a ani
dlhy nemá.  Na  poslednom pojednávaní dňa 24.10.2012 uviedol, že sa s maloletou  chodí lyžovať, bol
na Skalke, na Donovaloch, boli v Bešeňovej a všetky náklady hradí on. V priebehu  konania otec uviedol,
že 23.12.2011 prevzal platobný rozkaz na sumu  24.000 eur z Okresného súdu Prievidza, ktorý  podala
matka. V posledný deň odvolacej  lehoty podal voči  platobnému rozkazu odpor. Uvedená  žalovaná
suma  má predstavovať pôžičku, ktorú  má podľa platobného rozkazu uhradiť. Kolízny opatrovník vykonal
pohovor s maloletou J. dňa 04.01.2012  na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez  prítomnosti  matky.
Z pohovoru  s maloletou  vyplýva, že  otec sa maloletej venuje, chodia spolu na obedy,  otec doma
varí, financuje to, čo  potrebuje a dáva jej vreckové.  Naposledy išlo o sumu  15 eur. Pri  odchode do
Nemecka jej poskytne vreckové 20 eur. V roku  2010  jej kúpil korčule, tielka, tričko, lyže, výbavu na
lyžovanie, zošity, pravítko, perá do školy a na  iné si nepamätala. V roku 2010 a 2011 boli na dovolenke
v Chorvátsku. Na Vianoce jej  kúpil hry, tašku na mobil, tielko, zápisník a nálepky. Boli sa lyžovať 02.01.
a  03.01.2012  kúpať v aquaparku. Otec  jej  kupuje darčeky na meniny a na narodeniny. Ak  jej nekúpi
darček,  dá jej 20 eur.  Kolízny opatrovník  sa  k návrhu matky o zvýšenie výživného  pripojil. Navrhol
zvýšiť výživné  o 30 eur mesačne, nakoľko  od poslednej úpravy  ubehol  rok a náklady na výživu sa
zvýšili, hlavne čo sa týka stravy, nakoľko maloletá rastie a sú aj  iné náklady, ktoré zväčša  hradí  matka.
Otec chodí domov niekoľkokrát do roka, je pravda, že hradí  všetky náklady počas  pobytu na Slovensku
spojené s maloletou, ale nie je to každé dva týždne, ale niekoľkokrát do roka.  Navrhla zvýšiť výživné  zo
sumy 100 eur na sumu  130 eur mesačne.  Z takto vykonaného dokazovania mal  súd za preukázané,
že od poslednej úpravy, t.j. od  01.12.2010  sa zmenili pomery na strane  matky maloletého dieťaťa, ale
aj  na strane  maloletej. Na strane matky sa  zmenili pomery v tom, že od 01.09.2011  je nezamestnaná
a je odkázaná  len na dávku v nezamestnanosti,  nakoľko zamestnávateľ s ňou skončil pracovný  pomer
dohodou bez vyplatenia odstupného. Matka je odkázaná  len  na mesačnú dávku v nezamestnanosti,
v priemere vo výške 190 eur, ktorá jej  končí  vo februári 2012. Na strane otca sa pomery nezmenili,
nakoľko otec pracuje ako záhradník v Nemecku a jeho príjem  od 1.000 eur do 1.100 eur mesačne. Z
tohto príjmu ale hradí  nájomné vo výške 287 eur, stravu a dopravu si hradí sám.  Na strane maloletej
sa  zmenili  pomery v tom, že je o rok staršia  a náklady na jej výživu sa zvýšili, hlavne čo sa týka
stravy, cestovného, nakoľko  maloletá začala chodiť do školy MHD, pretože  sa s matkou presťahovala
do iného bytu. S tým  sú zvýšené  i náklady  o 20 eur až  25 eur mesačne. Okrem toho sa stravuje v
školskej jedálni, kde náklady mesačne činia  25,52 eur. Otec si plní  vyživovaciu povinnosť pravidelne a
okrem toho   preukázateľne v čase pobytu na Slovensku sa maloletej venuje, platí  jej všetky výdavky,
vrátane dovolenky. V predchádzajúcom období  jej kupoval oblečenie a teraz financuje to, čo maloletá
potrebuje.  Vzhľadom na zvýšené potreby maloletej, ale aj  pomery na strane matky, ktorej sa situácia
zmenila, je bez práce, súd zvýšil výživné zo sumy 100 eur na sumu  130 eur s prihliadnutím  na stav v
čase  vyhlásenia rozsudku. Za takejto situácie je súd toho názoru, že  je potrebné zvýšiť výživné  otca na
maloletú o 30 eur,  čo je  v schopnostiach a možnostiach  otca maloletej a vyžadujú to aj potreby dieťaťa.
Súd zvýšil výživné na maloletú  s účinnosťou  od 01.09.2011, nakoľko sa zmenili pomery na strane matky,
aj  maloletej  práve od tohto mesiaca  tým, že maloletá  nastúpila do školy,  s čím sú  spojené  zvýšené
náklady a matka od tejto doby  je poberateľkou iba dávky v nezamestnanosti. Zameškané výživné za
dobu  od 01.09.2011 do 31.12.2011 vo výške 120 eur (4 mesiace x 3 = 120 eur) je otec povinný splácať
v mesačných  splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným  po právoplatnosti tohto rozsudku, pod
stratou výhody splátok. Strata výhody splátok znamená, že ak nebude zaplatená jedna splátka, stáva
sa splatný celý dlh (§ 160 ods.  1 O.s.p.). Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 a §
78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Nesúhlasila so zvýšením
výživného na sumu 130 eur mesačne vzhľadom k tomu, že je momentálne nezamestnaná a vzhľadom
k tomu, že príjem otca je v súčasnosti vyčíslený vo výške 1.100 eur mesačne. Preto sumu výživného



vo výške 200 eur považovala za reálnu. Ďalej dôvodila, že nie je pravdou, že by otec kupoval maloletej
veci, ktoré sa uvádzajú v rozsudku, že bola nútená s dcérou sa presťahovať do podnájmu, čím sa zvýšili
náklady na maloletú, ktorá cestuje do školy autobusom a navštevuje školskú jedáleň, že náklady na
maloletú v súvislosti so školou, zdravotným stavom a vekom sa neustále zvyšujú.  Nepoprela, že otec
s dcérou trávi dovolenku dvakrát do roka, avšak dcére je potrebné sa postarať o program po celý rok a
to formou rôznych kultúrnych a športových podujatí, ktoré si vyžadujú nemalé náklady. Byt bola nútená
predať, keďže je príjem nezodpovedal nákladom, ktoré musela vynaložiť na nájom, inkaso, úver a iné
základné životné potreby. Úver vyplatila, keďže ho otec prestal splácať a v súčasnosti je vec v riešení
Okresného súdu Prievidza. Náklady na výživu maloletej J. vyčíslila tak, že predstavujú mesačne 428
eur. Namietala aj to, že formulácii nedoplatku na výživnom nerozumie, a nerozumie jej zrejme ani otec,
nakoľko jej doposiaľ prispieva na výživu dcéry sumou 100 eur. Žiadala, aby krajský súd vyhovel jej
pôvodnému návrhu a určil zvýšené výživné na maloletú J. v sume 200 eur mesačne.

Otec dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo svojim písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z vykonaného
dokazovania bol preukázané, že otec sa počas pobytu na území SR maloletej venuje, berie ju na
dovolenky, výlety. Zabezpečuje jej potreby nad rámec určenej sumy výživného v rozsahu väčšej
finančnej hodnoty. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky
dieťaťa  je len  čiastočne  dôvodné, čo do výroku o určení zročného výživného.

Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá/ zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových
pomerov otca dieťaťa postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine a
správne dospel k záveru, že i keď od poslednej úpravy výživného na maloletú J. /v mesiaci február
2012/ neuplynula dlhšia doba, došlo na strane maloletej a matky dieťa k takej zmene pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca.  Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným
podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné na mal. J. vo
výške 130 eur mesačne.

Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p..

Z obsahu spisu vyplýva, že v čase poslednej úpravy vykonanej rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č. k. 7P/7/2010 - 109 zo dňa 14.02.2011, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na mal. J.
zo sumy 55 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2010 a s účinnosťou od
01.12.2010 bola vyživovacia povinnosť otca znížená na mal. J. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 100
eur mesačne, maloletá J. mala 10 rokov a navštevovala základnú školu. V tom čase dosiahla matka
dieťaťa priemerný mesačný netto zárobok za rok 2009 vo výške 292,38 eur a za rok 2010 vo výške
377,39 eur, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemala a otec dieťaťa dosiahol v období od
01.04.2010 do 30.11.2010, kedy pracoval na farme vo Švajčiarsku, príjem 1.100 eur mesačne a od
01.12.2010 bol nezamestnaný, inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnej dobe je matka dieťaťa od



01.09.2011 nezamestnaná  a poberá dávku vo výške  194 eur mesačne, matka bola nútená predať
byt, čo spôsobilo, že sa odsťahovala do podnájmu na inú adresu, odkiaľ maloletá dochádza do školy
autobusom, čím sa jej zvýšili náklady. Otec  pracoval v Nemecku ako záhradník do 09.12.2011 a v
súčasnosti je evidovaný ako nezamestnaný, bez nároku na podporu. Podľa jeho vyjadrenia by mal
od 01.04.2012 opakovane ísť pracovať ako záhradník do Nemecka, kde býva v rodinnom dome s
ďalšími dvoma nájomcami, a každý  platí nájomné 287 eur mesačne, stravu i dopravu si hradí sám.
Podľa výplatných pások, ktoré otec predložil súdu prvého stupňa, vyplýva, že v období výkonu práce
záhradníka od mája 2011 do novembra 2011 zarobil priemerne okolo 1. 000 eur mesačne. Otec takto
nepracuje celý rok, ale len sezónne.

Na základe takto zistených pomerov aj odvolací súd je toho názoru, že zvýšené výživného na maloletú
J. o 30 eur mesačne zodpovedá osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom otca a jeho schopnosti
platiť zvýšené výživné vo výške 130 eur mesačne.

Odvolacie námietky matky boli nedôvodné, keď na strane otca bolo treba prihliadnuť aj k tomu, ako to
konštatoval aj súd prvého stupňa, že otec v čase prítomnosti na Slovensku sa s maloletou stretáva,
venuje sa jej a platí dovolenky, ako aj k tomu, že pokiaľ otec pracuje, jeho náklady sú vyššie,  spojené
s pobytom v cudzine i dopravou na Slovensko.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení zvýšeného výživného
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom
výživnom.

Súd prvého stupňa určil zročné výživné na maloletú J. zo strany otca za obdobie od 01.09.2011 do
31.12.2011 vo výške 120 eur. Otcovi však bola uložená povinnosť platiť zvýšené výživné od 01.09.2011
k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Znamená to, že v čase vyhlásenia rozsudku
súdom prvého stupňa t. j. 24.januára 2012 už bolo splatné aj zvýšené výživné za  mesiac január 2012.
Zročné výživné bolo preto treba určiť za dobu od 01.09.2011 do 31.01.2012 , t. j. za 5 mesiacov vo výške
30 x 5 = 150 eur. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potom otcovi určil zročné výživné v sume
150 eur splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným /t.j. platiť toto výživné vždy
do 15. dňa každého mesiaca/ až do vyrovnania dlhu /130 + 20/, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením  jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Dňom doručenia rozsudku súdom prvého stupňa /10.02.2012/ bol otec povinný už platiť
zvýšené výživné 130 eur, nakoľko rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný /§ 162 ods. 2 O.s.p./,
preto za nasledujúce obdobie od  februára 2012 bol otec povinný zvýšené výživné platiť každý mesiac
pravidelne do 15. dňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e     p r í p u s t n é", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/50/2011", "guid": "0c8546c8-7d9b-41a5-80c4-3df862912662:d8e40538-de83-4530-a3df-a34c98ace79e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}