{"guid": "63cc6814-51b8-44d3-828e-7cb38585d214:af8ff3cc-c3e6-49c8-98f3-4458e5e5cd2c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811218455.1", "spisova_znacka": "23CoE/47/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/47/2012 z 26. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. marca 2012, sp. zn. 23CoE/47/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811218455.1", "identifikacne_cislo": "3811218455", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Cakoci", "sudca_id": 22, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-cakoci-22", "datum_vydania": "2012-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af8ff3cc-c3e6-49c8-98f3-4458e5e5cd2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811218455.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811218455.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811218455.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/47/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811218455
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811218455.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03
Bratislava, IČO: 45 869 464, zast.: JUDr. Petra Lukáčová, advokátka so sídlom, Mostná 72, 949 01 Nitra,
proti povinnému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, U., o vymoženie 1.367,48 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/3535/2011-19 zo dňa
08.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora  JUDr.
Miroslava Šupu, Kmeťkova č. 30 Nitra, o udelenia poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa
30.09.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2, § 44 ods. 1, 2 Ex. por., §
52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 54  ods. 1 a 2 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj na príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V uznesení ďalej uviedol, že oprávnený sa
návrhom zo dňa 03.10.2011 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IIB0310066, ktorý bol vydaný
dňa 06.05.2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2011 a vykonateľnosť dňa
04.07.2011. Podľa návrhu oprávneného je predmetom exekúcie vymoženie istiny vo výške 1.367,48
Eur s príslušenstvom. Dňa 02.11.2011 doručil súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným
titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu
súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 28.03.2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného
(Poštová banka, a.s.) a povinným uzatvorená zmluva o úvere č. 3687941508 (ďalej len ,,zmluva\"),
na základe ktorej bol povinnému  poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk s dohodnutou úrokovou
sadzbou 24 % p.a. Súd ďalej preskúmal zmluvu, ktorú s povinným uzavrela Poštová banka, a.s.,
a obchodné podmienky pre úver Poštovej banky, a.s. (ďalej len ,,OP\") a dospel k záveru, že tento
právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zo samotnej zmluvy a
jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už
vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre
veľký počet spotrebiteľov. Zmluva má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2
písm. a) zákona č.258/2001 Z.z.. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si
neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa bodu 11.2 OP,



kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním čl. 11. bodu 11.2
OP a bodu 10.2.2 VOP, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj
samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k
uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej
doložky, podľa ktorej všetky spory budú riešené rozhodcovským súdom. Daná zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v
tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadne spory riešiť je v tomto prípade
veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods.
4 Obč. zák. neplatná. Svoj názor súd  opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné
podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp.
odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/EHS). Oprávnený ako veriteľ do zmluvných
dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe
opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, a znením rozhodcovskej doložky
odňal povinnému právo voľby riešenia sporu.  Rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá
oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom
návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom.
Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu,
výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve. Existujúca, ale
neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd
nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy- právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného.
Ten žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto
je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a
odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od  § 44 ods.
2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, čo vychádza zo skutočností, že súd
aplikoval správny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil. Oprávnený poukazuje na nesprávne preloženie
smernice, v zmysle ktorého je skutočne ako neprijateľná zmluvná podmienka bod q) nesprávne,
proti duchu ostatných prekladov, preložený. Slovenská verzia je následne zavádzajúca. Ďalej sa vo
svojom odvolaní sústreďuje na podrobné rozobratie a výklad § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.. Uvádza,



že argumentácia súdu prvého stupňa sa vzhľadom na gramatický, logický, teleologický a akýkoľvek
možný výklad právnej normy obsiahnutej v uvedenom ustanovení, na ktorú sa prvostupňový súd
odvoláva, je nesprávna. Podľa právneho názoru oprávneného rozhodcovská doložka uvedená vo VOP
nie je neprijateľnou podmienkou. Poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v uzavretej
zmluve nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spor s právnym predchodcom oprávneného
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky v
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. Skutočnosťou zostáva, že súd prvého stupňa bližšie nešpecifikuje,
z akých dôvodov aplikuje závery Súdneho dvora uvedené v rozhodnutí Cofidis C-473/00, ktoré sa
opiera aj o rozsudok Oceáno Grupo Editorial SA na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav.
Domnieva sa, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí
Oceáno Grupo Editorial SA, bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým
súdom, a preto aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v uvedenom rozhodnutí je nesprávna.
Oprávnený má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde
bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za
nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu
voči bydlisku povinného. Oprávnený dodáva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní
a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu
či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv
povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Súd relevantne neodôvodnil,
prečo a v čom konkrétne spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach na
úkor povinného. Oprávnený tvrdí, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna
ujma. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní
aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi, ako aj spotrebiteľovi. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci
oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob,
akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva
na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.
Na záver oprávnený dodáva, že v prípade, ak exekučný súd vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku
posúdi ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva
veriteľa na súdnu ochranu.  Na základe vyššie uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle §
220 O.s.p. zmenil predmetné uznesenie okresného súdu tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie zrušil a
vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože
je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. §
214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 28.03.2008 a je v korelácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch  a nebol zistený žiadny právne významný dôvod
na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,
má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.



Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa
osobitných predpisov.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Ex. por. v spojení s ust.
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý
je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40
písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Ex. por. a § 45 ods.
2 zák. č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne
je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z., ktorý umožňuje
za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nie je oprávnený posudzovať
samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným titulom. Ak má
exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je charakterizované
v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z.
z. nevyhnutne je potrebné vychádzať v prípade spotrebiteľského úveru z úverovej zmluvy, na základe
ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne
súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2  Obč. zák. a smernice Rady 93/13/
EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje
takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53
ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval
súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky,
ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne
nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou,
kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza,
aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia Komisie
nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca



1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov.
Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich
sú založené na všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými
poznatkami poukazuje na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej
zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.  Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v
exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre
exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd
kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Ex. por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods.
2 Ex. por.).

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/3535/2011", "guid": "78cc8e63-8296-47b1-8502-5c3e4c48efad:e9ceac65-3b36-4ffa-8415-e9c79965f6fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c3834796-cee0-4790-b4c2-fe389f567582", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3834796-cee0-4790-b4c2-fe389f567582"}, {"guid": "ussr:640d334a-1032-432f-be79-05d7b1882927", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 741/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 741/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:640d334a-1032-432f-be79-05d7b1882927"}]}